Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 210/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť Jána Fukasa, Č., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., M.,

ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným

súdom Dolný Kubín v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Jána Fukasa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e vo veci sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Jánovi Fukasovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý nahradiť Jánovi Fukasovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských

korún) na účet právneho zástupcu Mgr. M. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Jána Fukasa vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2004

doručená sťažnosť Jána Fukasa, Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. M. P., M., ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Dolný Kubín

(ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením z 23. júna 2004 č. k. -8 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho

pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci

prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sa žalobou o ochranu proti neoprávnenému

zásahu do vlastníckeho práva a o odstránenie stavby zo 6. júna 1994 domáhal, aby okresný

súd vydal rozsudok, ktorým odporcom uloží odstrániť oplotenie z pozemku parcelné číslo

291/27 v katastrálnom území Č., ktorého výlučným vlastníkom je sťažovateľ, a zaviaže ich

uhradiť mu trovy konania.

Okresný súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom z 1. decembra 1994

sp. zn. . Odporcovia podali proti rozsudku odvolanie a Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. marca 1995 sp. zn.

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pojednávanie v uvedenej veci bolo stanovené na 22. február 1996 a 18. február 1999.

Okresnému súdu bol 23. februára 1999 doručený „vzájomný návrh odporcov“ a 12. augusta

1999 bola vykonaná ohliadka. Termín pojednávania stanovený na 8. september 2003 bol

zrušený pre práceneschopnosť sudcu.

V dôsledku týchto skutočností sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá mu bola doručená 2. marca 2004. Predseda

okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. apríla 2004 pripustil, že v konaní došlo

k prieťahom. Uviedol, že prieťahy boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami, a to

odchodom zákonného sudcu a práceneschopnosťou ďalšieho sudcu.

Sťažovateľ vzhľadom na prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom žiada, aby

ústavný súd vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ

zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu z 15. júla 2004 vyjadril

k sťažnosti stanoviskom doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2004. Uviedol prehľad

úkonov zákonného sudcu v predmetnej veci a poznamenal, že objektívne je potrebné

konštatovať, že v danej veci sa priebežne nekonalo, čo bolo sčasti spôsobené opakovanými

dlhodobými práceneschopnosťami zákonného sudcu pred vzdaním sa funkcie.

Ďalší sudcovia nekonali vo veci priebežne z dôvodu enormnej zaťaženosti

a kombinácie jednotlivých agend. Na súde pretrváva doslova kritická personálna situácia,

pretože namiesto potrebného počtu najmenej ôsmich sudcov pracujú v súčasnosti piati

sudcovia a predtým deväť mesiacov len štyria sudcovia, pričom posledných desať rokov bol

okresný súd trvale personálne poddimenzovaný.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu

a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Dňa 6. júna 1994 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o ochranu proti

neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva a o odstránenie stavby vrátane príloh, v ktorej

žiada, aby odporcovia v prvom a druhom rade – J. G. a V. G. odstránili oplotenie z jeho

pozemku a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktorým by sa mu bránilo v riadnom užívaní

pozemku.

Okresný súd vyzval 7. novembra 1994 sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku do

siedmich dní od doručenia uznesenia a odporcov, aby sa vyjadrili k žalobe. Zároveň okresný

súd stanovil termín pojednávania na 1. december 1994. V posudzovanom spise sa na

strane 8 nachádza potvrdenie Obecného úradu v Č. zo 16. novembra 1994, že sťažovateľom

predložený geometrický plán nie je správny a sťažovateľ si časť pozemku preložil do svojho

vlastníctva neoprávnene a „... podviedol svedkov v čestnom vyhlásení aj Obecný úrad tým,

že uviedol nepravdivé údaje aj pracovníkom Geodézie.“

Na pojednávaní 1. decembra 1994 sa zúčastnili sťažovateľ, jeho právny zástupca

a odporcovia v prvom a druhom rade. Uskutočnil sa výsluch účastníkov a súd rozhodol

rozsudkom sp. zn. tak, že odporcovia sú povinní odstrániť oplotenie do

pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, zdržať sa konania, ktoré by bránilo vlastníkovi

v riadnom užívaní pozemku a uhradiť sťažovateľovi trovy konania.

Okresnému súdu bolo 13. decembra 1994 doručené odvolanie odporcov v prvom

a druhom rade prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní odporcovia uviedli, že

podali protižalobu, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, a navrhli rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie prejednanie. Okresný súd dal 22. decembra 1994 pokyn na

doručenie odvolania sťažovateľovi a výzvy na uhradenie súdneho poplatku za odvolanie

odporcom.

Okresnému súdu bolo 9. januára 1995 doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľa k odvolaniu podanému odporcami. Dňa 13. januára 1995 vydal okresný súd

pokyn na predloženie spisu krajskému súdu. Krajský súd stanovil 23. februára 1995 termín

pojednávania na 7. marec 1995.

Na pojednávaní 7. marca 1995 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetný spis bol okresnému

súdu doručený 24. júla 1995.

Okresný súd vydal 26. júla 1995 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu

účastníkom konania a 28. augusta 1995 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. , ktorý

sa nachádzal na pobočke okresného súdu v Námestove. V uvedenom konaní boli

navrhovateľmi J. a V. G. a odporcom sťažovateľ, pričom išlo o spor o určenie vlastníctva.

Okresnému súdu bolo 31. augusta 1995 doručené oznámenie pobočky okresného

súdu v Námestove, že vo veci sp. zn. bol 21. augusta 1995 vynesený rozsudok,

ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, a spis „nebol na štatistike“, preto ho nezasielajú

okresnému súdu.

Okresnému súdu bolo 10. októbra 1995 doručené oznámenie pobočky okresného

súdu v Námestove, že spis by mal nadobudnúť právoplatnosť 25. októbra 1995,

ak nebude vo veci podané odvolanie. V spise sa bez uvedenia čísla strany nachádza ďalšia

žiadanka okresného súdu o vydanie spisu sp. zn. z 10. októbra 1995, pričom spis

sp. zn. bol 9. novembra 1995 vydaný zo spisovne pobočky.

Okresný súd vydal 13. novembra 1995 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. ,

pričom spis bol podľa záznamu vylúčený 28. októbra 1996. Okresnému súdu bolo

23. januára 1996 doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa, že rozsudok

okresného súdu z 21. augusta 1995 sp. zn. nadobudol právoplatnosť a odpadla

tým prekážka ďalšieho konania vo veci sp. zn. .

Okresný súd nariadil 5. februára 1996 termín pojednávania na 22. február 1996.

Na pojednávaní 22. februára 1996 bolo vykonané dokazovanie v predmetnej veci

a uznesením bolo pojednávanie odročené na neurčito „... za účelom vyžiadania spisu

z Notárskeho úradu JUDr. H. M., resp. za účelom vyčkania žaloby zo strany žalobcu

smerujúcej proti návrhu na vydanie notárskeho osvedčenia“.

Okresný súd zaslal 1. apríla 1996 prípis notárke JUDr. M. so žiadosťou o zapožičanie

spisu vo vzťahu k predmetu konania sp. zn. . Uvedený spis bol okresnému súdu

doručený 22. apríla 1996 po urgencii okresného súdu z 22. apríla 1996.

Okresný súd vydal 7. septembra 1998 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. ,

pričom na základe úradného záznamu je v rovnaký deň pripojená poznámka, že spis

nemožno pripojiť, pretože je pripojený pri spise sp. zn. .

Okresný súd stanovil 28. januára 1999 termín pojednávania na 18. február 1999

a požiadal Obecný úrad v Č. o zaslanie správy s údajmi, aké objektívne skutočnosti sú mu

známe o spore medzi účastníkmi konania. V spise je ďalej uvedený pokyn na pripojenie

spisov okresného súdu sp. zn. a . V rovnaký deň je na základe

úradného záznamu v spise uvedené, že spis sp. zn. nemožno pripojiť, lebo vo veci

ešte nebolo rozhodnuté po zrušení rozhodnutia krajským súdom a spis sp. zn. je

pripojený pri spise sp. zn. .

Okresnému súdu bola 9. februára 1999 doručená správa Obecného úradu v Č., že trvá

na predchádzajúcich vyjadreniach k predmetnému konaniu. V spise sa na strane 52a

nachádza list sťažovateľa adresovaný okresnému súdu z 5. januára 1999 bez dátumu jeho

prijatia okresným súdom, v ktorom žiada o pokračovanie v súdnom konaní sp. zn.

, pretože spor trvá už viac ako štyri roky.

Na pojednávaní 18. februára 1999 predniesol právny zástupca sťažovateľa zmenu

petitu, boli vypočutí všetci účastníci konania. Pojednávanie bolo odročené a odporcom bola

uložená povinnosť vypracovať „... písomný vzájomný protinávrh ...“ v lehote desiatich dní

v zmysle ustanovení a . Vzájomný

protinávrh odporcov bol okresnému súdu doručený 23. februára 1999.

Okresný súd vyzval 24. februára 1999 odporcov na zaplatenie súdneho poplatku

a vydal pokyn na zaslanie protinávrhu odporcov sťažovateľovi. Okresnému súdu bolo

9. marca 1999 doručené vyjadrenie sťažovateľa k protinávrhu odporcov. Termín ohliadky

nehnuteľnosti v Č. týkajúcej sa predmetu konania bol okresným súdom 6. augusta 1999

stanovený na 12. august 1999.

V spise sa na strane 73 nachádza žiadosť sťažovateľa z 20. apríla 1999 adresovaná

okresnej prokuratúre o zaslanie rozsudku z 18. februára 1999, pričom na liste sa nachádza

pečiatka okresného súdu s dátumom 22. apríla 1999. V spise sa ďalej na strane 74 nachádza

žiadosť sťažovateľa z 5. apríla 1999 doručená okresnému súdu 7. apríla 1999, aby okresný

súd vo veci rozhodol.

V zápisnici okresného súdu z 12. augusta 1999 z ohliadky na mieste samom v Č. je

uvedené, že účastníci podpísali dohodu o mimosúdnom vyrovnaní sporu v predmetnom

konaní. Dňa 13. septembra 1999 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie nového

právneho zástupcu odporcov.

Okresný súd stanovil 14. mája 2003 termín pojednávania na 8. september 2003.

Predseda senátu 10 C JUDr. M. S. dal 21. augusta 2003 pokyn na zrušenie pojednávania

stanoveného na 8. september 2003 „z dôvodu trvania jeho práceneschopnosti“, pričom

zároveň bolo pojednávanie odročené na neurčito. Na základe úradného záznamu z 20. apríla

2004 nachádzajúceho sa na rubovej strane strany 83 posudzovaného spisu je uvedené, že je

„... vylúčený z Spr“. Uvedeným záznamom spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť.

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ). Zároveň je potrebné

uviesť, že ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie

sp. zn. ).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť listom doručeným

okresnému súdu 2. marca 2004. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. apríla

2004 pripustil, že v predmetnom konaní došlo zo strany súdu k prieťahom, ktoré boli

spôsobené objektívnymi skutočnosťami, a to odchodom zákonného sudcu

a práceneschopnosťou ďalšieho sudcu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania

a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“ , ústavný súd bral do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti a jej hraníc. Právna stránka vlastníckych sporov týkajúcich sa nehnuteľností

a stanovenia ich hraníc je nesporne zložitá napriek rozsiahlej judikatúre v tejto oblasti,

napriek tomu však prieťahy zo strany okresného súdu nemožno v žiadnom prípade pripísať

na vrub zložitosti tejto otázky, pretože okresný súd mal k dispozícii dostatok písomných

dôkazov predkladaných účastníkmi konania, ako aj subjektmi, ktoré na predloženie rôznych

dokumentov v rámci svojej dokazovacej činnosti okresný súd sám vyzval.

Skutková stránka posudzovanej veci nepatrí vzhľadom na protikladné stanoviská

účastníkov konania k jednoduchým prípadom, napriek tomu s prihliadnutím na dostatočný

rozsah dôkazných prostriedkov a vyjadrení účastníkov a subjektov konania nemožno

prieťahy pripísať ani na vrub tejto stránke predmetnej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci

konania v plnej miere spolupracovali pri všetkých úkonoch okresného súdu, je možné

uviesť, že neprispeli k prieťahom v uvedenom konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru, bol

postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

okresného súdu došlo k porušeniu uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to

bez existencie zákonnej prekážky.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku postup okresného súdu v obdobiach od 22. apríla 1996 do 7. septembra 1998 (28

mesiacov), od 12. augusta 1999 do 14. mája 2003 (45 mesiacov) a od 21. augusta 2003 do

21. augusta 2004 (12 mesiacov) vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným

prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 85 mesiacov, t. j. spolu sedem rokov

a jeden mesiac, pretože v uvedených obdobiach neboli okresným súdom vykonané žiadne

úkony v posudzovanej veci.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

2. augusta 2004 uviedol, že prieťahy v konaní okresného súdu boli spôsobené dlhodobými

práceneschopnosťami zákonného sudcu a dlhodobou personálnou poddimenzovanosťou

okresného súdu.

Právo zaručené sa realizuje takým konaním všeobecných súdov,

ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd

v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru je ustálený názor, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Povahu

objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie zaručeného

práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré v mene štátu

zabezpečujú plnenie práv zaručených (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48

ods. 2 , a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práv sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu

sťažovateľa v okolnosti, keď ani po desiatich rokoch od doručenia žaloby sťažovateľa

okresnému súdu nebolo v danej veci rozhodnuté.

Táto situácia vytvára zároveň nemožnosť výkonu vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti. Uvedený stav právnej neistoty je neúnosný aj z toho dôvodu, že 12. augusta

1999 sa účastníci konania mimosúdne dohodli, čo je uvedené aj v zápisnici z ohliadky

nehnuteľnosti na mieste samom v Č., a teda bolo možné ihneď po tejto dohode rozhodnúť

vo veci rozsudkom. Napriek tejto skutočnosti nasledovalo ďalšie obdobie nečinnosti

okresného súdu v dĺžke 45 mesiacov. Ústavný súd považoval preto za primerané finančné

zadosťučinenie sumu 80 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou,

že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody. Preto

ústavný súd žiadosti sťažovateľa týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia

vo zvyšnej časti nevyhovel.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné práva

sťažovateľa boli porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom

a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je

jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana

základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004,

ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva

úkony právnej pomoci každý v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní

náhrady trov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej

stotiny výpočtového základu podľa vyhlášky č. , t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2004