Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 128/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Mazáka a Ľudmily

Gajdošíkovej o sťažnosti F. N., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., so sídlom K., vo

veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti F. N. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2004

doručená sťažnosť F. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š.,

so sídlom K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 25. marca 1993 na okresnom súde žalobu,

ktorou sa domáhal voči odporkyni M. M. vydania hnuteľných vecí, eventuálne zaplatenia

sumy 81 284 Sk.

V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd rozhodol rozsudkom

č. k. -65 z 5. decembra 1997, ktorým žalobe čiastočne vyhovel. Sťažovateľ sa

proti rozsudku okresného súdu odvolal. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -79 z 26. februára 1998, ktorým

rozsudok okresného súdu v časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

Uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 29. apríla 1998. Ďalšie

pojednávanie vo veci po jej vrátení na ďalšie konanie nariadil okresný súd podľa tvrdenia

sťažovateľa až v marci 2004, t. j. takmer po šiestich rokoch nečinnosti. Na tomto

pojednávaní odporkyňa akceptovala nároky sťažovateľa a veci dobrovoľne vydala, i keď

v značne zdevastovanom stave. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd napriek tomu vo

veci meritórne do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Sťažnosť bola okresnému súdu

doručená 22. apríla 2004.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

F. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2

a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

F. N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk, ktoré je

Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

F. N. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd

Košice I povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) 27. mája 2004 na neverejnom zasadnutí

a pretože nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, prijal ju podľa na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a okresný súd,

aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie; okresný súd

vyzval aj na vyjadrenie sa k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril nasledovne:

„Na Vašu žiadosť č. k. -19 zo dňa 16. 6. 2004 o vyjadrenie sa

k sťažnosti F. N. na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

Vám oznamujem, že žaloba napadla na súd 25. 3. 1993.

Po zabezpečení prípravy pojednávania boli vo veci vytýčené pojednávania

20. 12. 1993, 12. 5. 1994, 9. 6. 1994, 8. 9. 1994, 13. 10. 1994, 10. 11. 1994, 17. 10. 1996

a 5. 12 1996, kedy bolo vo veci rozhodnuté.

Proti rozsudku -65 podal odvolanie sťažovateľ a spis bol postúpený na

rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -79 zo dňa 26. 2. 1998 zrušil

rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd pokračoval v konaní a vytýčil pojednávanie na 18. 11. 1999, 24. 2. 2000,

8. 6. 2000, 5. 10. 2000, 27. 2. 2002, 20. 1. 2004, 3. 3. 2004 a na pojednávaní 7. 4. 2004 bolo

konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, súd vo veci priebežne a bez väčších prieťahov konal.

Aj keď vec nebola právne náročná, na zistenie skutkového stavu, bolo potrebné rozsiahle

dokazovanie. Niekoľkokrát boli pojednávania odročené pre neprítomnosť účastníkov alebo

svedkov. Pri aktívnejšej spolupráci a disciplinovanosti účastníkov konania a iných

zúčastnených osôb na konaní by bolo možné vo veci rozhodnúť aj skôr.“.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý

má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu

prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od

podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ () alebo vtedy, ak

vzhľadom na odstránenie stavu neistoty k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľa reálne už nedochádzalo a ani nemohlo dôjsť.

Z vyžiadaného spisu sp. zn. vyplynulo, že predmetom konania, ktoré

začalo 25. marca 1993 na základe žaloby sťažovateľa, bolo vydanie vecí. Toto konanie bolo

7. apríla 2004 zastavené, pretože sťažovateľ (žalobca) vzal návrh v celom rozsahu späť

z dôvodu, že žalovaná 27. marca 2004 vydala žalobcovi hnuteľné veci, ktorých vydanie

bolo predmetom konania, a za nevydané hnuteľné veci vyplatila sťažovateľovi (žalobcovi)

na pojednávaní finančnú náhradu 6 450 Sk. Sťažovateľ sám tým, že zobral návrh v celom

rozsahu späť, vlastným procesným úkonom odstránil stav právnej neistoty, ktorý

bezprostredne po tomto úkone namietol svojou sťažnosťou na ústavnom súde a spojil ho

s porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej dobe podľa

Dohovoru. Okresný súd (síce) zaviazal žalovanú uznesením č. k. -138

zaplatiť sťažovateľovi (žalobcovi) trovy konania, proti tomu sa žalovaná odvolala a

o odvolaní žalovanej rozhodol krajský súd uznesením č. k. -147

z 2. septembra 2004 tak, že zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania a o trovách štátu

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, konanie však už

v merite veci, ktoré sťažovateľ napadol svojou sťažnosťou, už nepokračuje. Znamená to, že

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bola právna neistota sťažovateľa ohľadom

vydania veci odstránená. Sťažovateľom namietaný stav opotrebovania vydaných vecí je pre

účely posúdenia pretrvávania, resp. odstránenia jeho právnej neistoty irelevantný.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozhodnutia. V nadväznosti na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2004