Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 198/04
PDF · 237.31 KB
No categories available
III. ÚS 198/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. M. H., B. B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., K.,
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Banská Bystrica v konaní sp. zn. 11 C 164/94, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
11 C 164/94 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 11 C 164/94
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica
p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť Ing. M. H. trovy
právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún)
na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. A. P. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Sťažnosti Ing. M. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára
2004 doručená sťažnosť Ing. M. H., B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. A. P., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.
11 C 164/94 a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní
sp. zn. 13 Co 1875/2000.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 198/04-23 z 29. septembra 2004 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu sp. zn.
11 C 164/94, a sťažnosť sťažovateľa vo zvyšnej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola
doručená 8. novembra 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred
ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
24. novembra 2004 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože
vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou z 15. apríla 1994 sa domáhal na
krajskom súde voči I. B., šéfredaktorovi denníka Smer v Banskej Bystrici (ďalej len
„odporca v 1. rade), ochrany osobnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté hanlivým článkom
uverejneným 17. apríla 1991 v denníku Smer pod názvom „Vznikne rodinná skládka?“
V dôsledku legislatívnych zmien bola jeho žaloba odstúpená vecne a miestne príslušnému
okresnému súdu.
Sťažovateľ uvádza, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom až 13. marca 2000,
keď mu bola priznaná nemajetková ujma v sume 20 000 Sk a spoločnosti BeBe – PRESS,
a. s., Banská Bystrica (ďalej len „odporca v 2. rade“), bola uložená povinnosť uverejniť
v denníku Smer Korzár ospravedlňujúci článok v prospech sťažovateľa. Na základe
odvolania podaného odporcom v 2. rade krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 1875/2000
z 24. októbra 2000 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd odvtedy vo veci nekonal.
Sťažovateľ sa listom zo 14. októbra 2003 adresovaným okresnému súdu sťažoval na
prieťahy v predmetnom konaní, pričom rovnakú žiadosť podal predsedovi okresného súdu
aj 14. apríla 2004. Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 21. júna 2004 uviedol,
že sťažnosť je podaná nedôvodne, pretože na majetok odporcu v 2. rade bol 26. júla 2000
vyhlásený konkurz a konanie bolo z uvedeného dôvodu prerušené.
S prihliadnutím na vzniknuté prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom
sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v konaní sp. zn. 11 C 164/94 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľ zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume
100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd výzvou z 2. novembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa
v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.
Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 10. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov
vykonaných v posudzovanej veci a vyjadril sa, že vplyv na dĺžku konania mala aj
práceneschopnosť zákonného sudcu s prihliadnutím na skutkovú a právnu náročnosť sporu.
Predseda okresného súdu ďalej vo svojej odpovedi uviedol: „Pokiaľ sa týka aktuálneho
stavu konania, spis sa t. č. nachádza na dlhodobej lehote z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
odporcu.“
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.
11 C 164/94 zistil nasledovný priebeh a stav konania:
Krajskému súdu bol 15. apríla 1994 doručený návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal
ochrany osobnosti podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcovi
v 1. rade, vrátane príloh. Uznesením krajského súdu č. k. 12 C 21/94-12 z 25. apríla 1994
bola vyslovená jeho vecná nepríslušnosť na konanie a vec bola postúpená okresnému súdu.
Krajský súd prípisom z 25. mája 1994 postúpil predmetnú vec okresnému súdu.
Okresný súd vyzval 31. mája 1994 sťažovateľa na predloženie kópie návrhu v lehote
troch dní a úhradu súdneho poplatku. Sťažovateľ doručil okresnému súdu požadovanú
kópiu 10. júna 1994. Okresný súd vydal 21. júna 1994 a 28. júla 1994 pokyn na zaslanie
návrhu sťažovateľa odporcovi v 1. rade, aby sa v lehote desiatich dní k nemu vyjadril.
Okresný súd vyzval 16. augusta 1994 sťažovateľa na upresnenie návrhu
a predloženie požadovaných písomností. Odporca v 1. rade doručil 17. augusta 1994
okresnému súdu vyjadrenie k návrhu sťažovateľa. Sťažovateľ doručil okresnému súdu
5. septembra 1994 upresnenie svojho návrhu. Okresný súd prípisom z 13. decembra 1994
upozornil sťažovateľa, že odporca v 1. rade nie je v predmetnom spore pasívne
legitimovaný, a vyzval sťažovateľa na odstránenie tohto procesného nedostatku v lehote
siedmich dní. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 30. decembra 1994 oznámenie o pasívnej
legitimácii odporcu v 2. rade.
Okresný súd prípisom z 9. januára 1995 požiadal odporcu v 1. rade o vyjadrenie
k sťažovateľom označenej pasívnej legitimácii. Odporca v 1. rade doručil okresnému súdu
svoje vyjadrenie 12. januára 1995. Okresný súd predvolal prípisom z 13. januára 1995
sťažovateľa na výsluch 27. januára 1995. Podľa zápisnice z výsluchu sťažovateľa
uskutočneného 27. januára 1995 sťažovateľ vzal späť svoj návrh proti odporcovi v 1. rade
a vzal na vedomie, že návrh musí v lehote pätnástich dní upresniť, inak bude konanie
zastavené.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 9. februára 1995 upresnenie svojho návrhu proti
odporcovi v 2. rade. Okresný súd nariadil 14. novembra 1995 termín pojednávania na
8. december 1995. Na pojednávaní 8. decembra 1995 bolo uznesením zastavené konanie
voči odporcovi v 1. rade a pribratý do konania odporca v 2. rade. Po vypočutí sťažovateľa
a právneho zástupcu odporcu v 2. rade okresný súd uznesením odročil pojednávanie na
neurčito s tým, že po zabezpečení dôkazového materiálu - spisu sp. zn. Práv 256/1991 bude
nariadené ďalšie pojednávanie. Okresný súd si prípisom z 11. decembra 1995 vyžiadal
uvedený spis.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. januára 1996 návrh na ďalšie dokazovanie –
výsluch svedka. Okresný súd nariadil 17. októbra 1996 termín pojednávania na
15. november 1996. Na pojednávaní 15. novembra 1996 bolo vykonané ďalšie dokazovanie
a pojednávanie bolo uznesením odročené na 6. december 1996.
Okresnému súdu bolo 2. decembra 1996 doručené písomné vyjadrenie svedka
k danej veci, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 6. decembra 1996 z dôvodu
pobytu mimo Banskej Bystrice. Na pojednávaní 6. decembra 1996 bolo vykonané ďalšie
dokazovanie a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia ďalších
dôkazov. Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil okresnému súdu 12. decembra 1996
návrh na vykonanie dôkazu v posudzovanej veci. Sťažovateľ doručil okresnému súdu
27. decembra 1996 písomnosti týkajúce sa dokazovania, ktoré bol povinný predložiť podľa
zápisnice z pojednávania 6. decembra 1996.
Okresný súd nariadil 17. februára 1997 termín pojednávania na 13. marec 1997. Na
pojednávaní 13. marca 1997 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo
uznesením odročené na neurčito s tým, že bude vykonaná ohliadka na mieste samom.
Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 522/99 z 26. apríla 1999 bola
predmetná vec pridelená inej zákonnej sudkyni z dôvodu dlhodobej neprítomnosti
pôvodného zákonného sudcu. Okresný súd vydal 11. mája 1999 pokyn na pripojenie výpisu
z obchodného registra týkajúceho sa odporcu v 2. rade k posudzovanému spisu.
Okresný súd vyzval 17. mája 1999 právneho zástupcu odporcu v 2. rade, aby v lehote
ôsmich dní oznámil súdu požadovanú informáciu. Právny zástupca odporcu v 2. rade
doručil okresnému súdu 8. júna 1999 odpoveď na uvedený prípis. Okresný súd stanovil
17. februára 2000 termín pojednávania na 13. marec 2000. Na pojednávaní 13. marca 2000
bolo vykonané ďalšie dokazovanie a vyhlásený rozsudok č. k. 11 C 164/94-80, ktorým bol
odporca v 2. rade zaviazaný uverejniť v príslušnom denníku ospravedlňujúci článok
požadovaného znenia, uhradiť súdom určenú nemajetkovú ujmu v sume 20 000 Sk a trovy
konania.
Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil okresnému súdu 25. apríla 2000 odvolanie
proti predmetnému rozsudku. Okresný súd vydal 9. mája 2000 pokyn na zaslanie výzvy, aby
odporca v 2. rade uhradil súdny poplatok za odvolanie a zároveň predložil tri odpisy
odvolania. Okresný súd prípisom z 8. júna 2000 urgoval u odporcu v 2. rade predloženie
požadovaných odpisov odvolania. Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil požadované
odpisy okresnému súdu 23. júna 2000.
Okresný súd vydal 29. júna 2000 pokyn na zaslanie odvolania sťažovateľovi, aby sa
k nemu vyjadril, a 3. augusta 2000 bol spis predložený krajskému súdu. Krajský súd nariadil
14. septembra 2000 termín pojednávania na 24. október 2000. Na pojednávaní 24. októbra
2000 bolo po vypočutí účastníkov konania vyhlásené uznesenie č. k. 13 Co 1875/2000-97,
ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi v 2. rade
ospravedlniť sa sťažovateľovi, uhradiť nemajetkovú ujmu v určenej sume 20 000 Sk
a nahradiť trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo
okresnému súdu doručené 3. novembra 2000.
Okresný súd vydal 6. novembra 2000 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu
účastníkom konania a pripojenie výpisu z obchodného registra týkajúce sa odporcu v 2. rade
k spisu. Vo výpise z obchodného registra okresného súdu z 9. novembra 2000 je v časti
„Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že uznesením krajského súdu č. k. 47-24
K 23/99-172 z 26. júla 2000 bol na majetok odporcu v 2. rade vyhlásený konkurz.
Okresný súd vydal 5. decembra 2000 pokyn na uloženie spisu do archívu na
dlhodobú lehotu vzhľadom na prebiehajúci konkurz. Okresný súd vydal 22. júna 2004
pokyn na zistenie stavu konkurzného konania sp. zn. 47-24 K 23/99 prebiehajúceho na
krajskom súde. Krajský súd v prípise z 13. júla 2004 oznámil, že prieskumné pojednávanie
sa uskutočnilo 1. júna 2004 a konkurz nie je skončený. Okresný súd vydal 28. júla 2004
pokyn na uloženie spisu do archívu na lehotu piatich mesiacov. Uvedeným záznamom spis
končí.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až
právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech
účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami
právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to
konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím
štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich
práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).
Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy listom
zo 14. októbra 2003. Predseda okresného súdu na túto sťažnosť neodpovedal, preto
sťažovateľ opätovne podal sťažnosť na prieťahy aj 14. apríla 2004. Podpredseda okresného
súdu vo svojej odpovedi z 21. júna 2004 uviedol, že sťažnosť je podaná nedôvodne, pretože
na majetok odporcu v 2. rade bol 26. júla 2000 vyhlásený konkurz a konanie bolo
z uvedeného dôvodu prerušené.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,
II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že
hoci predmetom sporu je žaloba týkajúca ochrany osobnosti, ktorá nepatrí k jednoduchým
veciam po skutkovej stránke, napriek tomu ide o vec, ktorá patrí do štandardnej
rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd navyše v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že pokiaľ posudzoval predmetné konanie z hľadiska zbytočných prieťahov,
práve s prihliadnutím na skutkovú stránku veci posudzoval len obdobia nečinnosti
okresného súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony v predmetnej
veci, s ohľadom na skutočnosť, že v konaniach o ochranu osobnosti často dochádza
k predĺženiu konaní kvôli skutkovej náročnosti sporov.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri
podrobnom preštudovaní daného spisu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľ
prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku
postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného základného práva podľa ústavy,
ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie
Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 9. februára 1995 do 14. novembra
1995 (9 mesiacov), od 4. januára 1996 do 17. októbra 1996 (9 mesiacov), od 13. marca
1997 do 26. apríla 1999 (25 mesiacov), od 8. júna 1999 do 17. februára 2000 (8 mesiacov)
a od 9. novembra 2000 do 6. septembra 2004 (45,5 mesiacov). V uvedených obdobiach
neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony.
Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 10. novembra 2004 uviedol, že v dôsledku
konkurzu vyhláseného na majetok odporcu uznesením č. k. 47-24 K 23/99-172 je
posudzovaný spis od 5. decembra 2000 na dlhodobej lehote. Ústavný súd napriek
skutočnosti, že na majetok odporcu v 2. rade bol vyhlásený konkurz, posúdil obdobie
od 9. novembra 2000, keď okresný súd získal aktuálny výpis z obchodného registra,
do 6. septembra 2004, keď bol spis zaslaný ústavnému súdu, ako zbytočný prieťah, pretože
vzhľadom na povahu sťažovateľom uplatneného práva pred okresným súdom je
nepochybné, že jeho právo na ochranu osobnosti mohlo byť aspoň čiastočne naplnené.
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov „súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,
ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa dotýkajú majetku patriaceho
do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené“. Nároky
sťažovateľa však v tomto konaní nie sú len majetkového charakteru, ale žiada aj uverejnenie
ospravedlňujúceho článku v novinách.
Ústavný súd preto zastáva názor, že napriek vyhlásenému konkurzu na majetok
odporcu v 2. rade nebráni okresnému súdu žiadna prekážka, aby rozhodol o nároku
sťažovateľa podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné
uviesť, že rozhodnutiu okresného súdu podľa ustanovení § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka bráni zákonná prekážka v konaní.
Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril stanoviskom
z 10. novembra 2004 doručeným ústavnému súdu 19. novembra 2004. Vo svojom vyjadrení
uviedol prehľad úkonov vykonaných v posudzovanej veci a vyjadril sa, že vplyv na dĺžku
konania mala aj práceneschopnosť zákonného sudcu s prihliadnutím na skutkovú a právnu
náročnosť sporu. Predseda okresného súdu ďalej vo svojej odpovedi uviedol: „Pokiaľ sa
týka aktuálneho stavu konania, spis sa t. č. nachádza na dlhodobej lehote z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na odporcu.“
Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo
k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 96,5 mesiacov
(t. j. v obdobiach od 9. februára 1995 do 14. novembra 1995 - 9 mesiacov, od 4. januára
1996 do 17. októbra 1996 – 9 mesiacov, od 13. marca 1997 do 26. apríla 1999 - 25
mesiacov, od 8. júna 1999 do 17. februára 2000 - 8 mesiacov a od 9. novembra 2000 do
6. septembra 2004 - 45,5 mesiacov).
Základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním
všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa
obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).
Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo
nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
IV.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa, zaoberal sa
aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu
sťažovateľa najmä v okolnosti, keď po uplynutí obdobia viac ako desiatich rokov od
podania trvá neistota sťažovateľa v oblasti ochrany jeho osobnosti, pričom ústavný súd
s prihliadnutím na zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní považoval za primerané
finančné zadosťučinenie sumu 40 000 Sk a vo zvyšnej časti žiadosť sťažovateľa
o primerané finančné zadosťučinenie zamietol.
Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre
ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred
ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom
a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je
jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana
základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
S prihliadnutím na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku
2004, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu
Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal
náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd
rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z., t. j. 136 Sk.
Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný
súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2004