Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 198/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. M. H., B. B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., K.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e v konaní sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť Ing. M. H. trovy

právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún)

na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. A. P. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. M. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2004 doručená sťažnosť Ing. M. H., B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. A. P., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.

a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní

sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -23 z 29. septembra 2004 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu sp. zn.

, a sťažnosť sťažovateľa vo zvyšnej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 8. novembra 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

24. novembra 2004 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou z 15. apríla 1994 sa domáhal na

krajskom súde voči I. B., šéfredaktorovi denníka Smer v Banskej Bystrici (ďalej len

„odporca v 1. rade), ochrany osobnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté hanlivým článkom

uverejneným 17. apríla 1991 v denníku Smer pod názvom „Vznikne rodinná skládka?“

V dôsledku legislatívnych zmien bola jeho žaloba odstúpená vecne a miestne príslušnému

okresnému súdu.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom až 13. marca 2000,

keď mu bola priznaná nemajetková ujma v sume 20 000 Sk a spoločnosti BeBe – PRESS,

a. s., Banská Bystrica (ďalej len „odporca v 2. rade“), bola uložená povinnosť uverejniť

v denníku Smer Korzár ospravedlňujúci článok v prospech sťažovateľa. Na základe

odvolania podaného odporcom v 2. rade krajský súd uznesením sp. zn.

z 24. októbra 2000 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd odvtedy vo veci nekonal.

Sťažovateľ sa listom zo 14. októbra 2003 adresovaným okresnému súdu sťažoval na

prieťahy v predmetnom konaní, pričom rovnakú žiadosť podal predsedovi okresného súdu

aj 14. apríla 2004. Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 21. júna 2004 uviedol,

že sťažnosť je podaná nedôvodne, pretože na majetok odporcu v 2. rade bol 26. júla 2000

vyhlásený konkurz a konanie bolo z uvedeného dôvodu prerušené.

S prihliadnutím na vzniknuté prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom

sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní sp. zn. a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľ zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 2. novembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 10. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov

vykonaných v posudzovanej veci a vyjadril sa, že vplyv na dĺžku konania mala aj

práceneschopnosť zákonného sudcu s prihliadnutím na skutkovú a právnu náročnosť sporu.

Predseda okresného súdu ďalej vo svojej odpovedi uviedol: „Pokiaľ sa týka aktuálneho

stavu konania, spis sa t. č. nachádza na dlhodobej lehote z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

odporcu.“

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.

zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Krajskému súdu bol 15. apríla 1994 doručený návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal

ochrany osobnosti podľa ustanovenia a nasl. proti odporcovi

v 1. rade, vrátane príloh. Uznesením krajského súdu č. k. -12 z 25. apríla 1994

bola vyslovená jeho vecná nepríslušnosť na konanie a vec bola postúpená okresnému súdu.

Krajský súd prípisom z 25. mája 1994 postúpil predmetnú vec okresnému súdu.

Okresný súd vyzval 31. mája 1994 sťažovateľa na predloženie kópie návrhu v lehote

troch dní a úhradu súdneho poplatku. Sťažovateľ doručil okresnému súdu požadovanú

kópiu 10. júna 1994. Okresný súd vydal 21. júna 1994 a 28. júla 1994 pokyn na zaslanie

návrhu sťažovateľa odporcovi v 1. rade, aby sa v lehote desiatich dní k nemu vyjadril.

Okresný súd vyzval 16. augusta 1994 sťažovateľa na upresnenie návrhu

a predloženie požadovaných písomností. Odporca v 1. rade doručil 17. augusta 1994

okresnému súdu vyjadrenie k návrhu sťažovateľa. Sťažovateľ doručil okresnému súdu

5. septembra 1994 upresnenie svojho návrhu. Okresný súd prípisom z 13. decembra 1994

upozornil sťažovateľa, že odporca v 1. rade nie je v predmetnom spore pasívne

legitimovaný, a vyzval sťažovateľa na odstránenie tohto procesného nedostatku v lehote

siedmich dní. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 30. decembra 1994 oznámenie o pasívnej

legitimácii odporcu v 2. rade.

Okresný súd prípisom z 9. januára 1995 požiadal odporcu v 1. rade o vyjadrenie

k sťažovateľom označenej pasívnej legitimácii. Odporca v 1. rade doručil okresnému súdu

svoje vyjadrenie 12. januára 1995. Okresný súd predvolal prípisom z 13. januára 1995

sťažovateľa na výsluch 27. januára 1995. Podľa zápisnice z výsluchu sťažovateľa

uskutočneného 27. januára 1995 sťažovateľ vzal späť svoj návrh proti odporcovi v 1. rade

a vzal na vedomie, že návrh musí v lehote pätnástich dní upresniť, inak bude konanie

zastavené.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 9. februára 1995 upresnenie svojho návrhu proti

odporcovi v 2. rade. Okresný súd nariadil 14. novembra 1995 termín pojednávania na

8. december 1995. Na pojednávaní 8. decembra 1995 bolo uznesením zastavené konanie

voči odporcovi v 1. rade a pribratý do konania odporca v 2. rade. Po vypočutí sťažovateľa

a právneho zástupcu odporcu v 2. rade okresný súd uznesením odročil pojednávanie na

neurčito s tým, že po zabezpečení dôkazového materiálu - spisu sp. zn. Práv 256/1991 bude

nariadené ďalšie pojednávanie. Okresný súd si prípisom z 11. decembra 1995 vyžiadal

uvedený spis.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. januára 1996 návrh na ďalšie dokazovanie –

výsluch svedka. Okresný súd nariadil 17. októbra 1996 termín pojednávania na

15. november 1996. Na pojednávaní 15. novembra 1996 bolo vykonané ďalšie dokazovanie

a pojednávanie bolo uznesením odročené na 6. december 1996.

Okresnému súdu bolo 2. decembra 1996 doručené písomné vyjadrenie svedka

k danej veci, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 6. decembra 1996 z dôvodu

pobytu mimo Banskej Bystrice. Na pojednávaní 6. decembra 1996 bolo vykonané ďalšie

dokazovanie a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia ďalších

dôkazov. Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil okresnému súdu 12. decembra 1996

návrh na vykonanie dôkazu v posudzovanej veci. Sťažovateľ doručil okresnému súdu

27. decembra 1996 písomnosti týkajúce sa dokazovania, ktoré bol povinný predložiť podľa

zápisnice z pojednávania 6. decembra 1996.

Okresný súd nariadil 17. februára 1997 termín pojednávania na 13. marec 1997. Na

pojednávaní 13. marca 1997 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo

uznesením odročené na neurčito s tým, že bude vykonaná ohliadka na mieste samom.

Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 522/99 z 26. apríla 1999 bola

predmetná vec pridelená inej zákonnej sudkyni z dôvodu dlhodobej neprítomnosti

pôvodného zákonného sudcu. Okresný súd vydal 11. mája 1999 pokyn na pripojenie výpisu

z obchodného registra týkajúceho sa odporcu v 2. rade k posudzovanému spisu.

Okresný súd vyzval 17. mája 1999 právneho zástupcu odporcu v 2. rade, aby v lehote

ôsmich dní oznámil súdu požadovanú informáciu. Právny zástupca odporcu v 2. rade

doručil okresnému súdu 8. júna 1999 odpoveď na uvedený prípis. Okresný súd stanovil

17. februára 2000 termín pojednávania na 13. marec 2000. Na pojednávaní 13. marca 2000

bolo vykonané ďalšie dokazovanie a vyhlásený rozsudok č. k. -80, ktorým bol

odporca v 2. rade zaviazaný uverejniť v príslušnom denníku ospravedlňujúci článok

požadovaného znenia, uhradiť súdom určenú nemajetkovú ujmu v sume 20 000 Sk a trovy

konania.

Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil okresnému súdu 25. apríla 2000 odvolanie

proti predmetnému rozsudku. Okresný súd vydal 9. mája 2000 pokyn na zaslanie výzvy, aby

odporca v 2. rade uhradil súdny poplatok za odvolanie a zároveň predložil tri odpisy

odvolania. Okresný súd prípisom z 8. júna 2000 urgoval u odporcu v 2. rade predloženie

požadovaných odpisov odvolania. Právny zástupca odporcu v 2. rade doručil požadované

odpisy okresnému súdu 23. júna 2000.

Okresný súd vydal 29. júna 2000 pokyn na zaslanie odvolania sťažovateľovi, aby sa

k nemu vyjadril, a 3. augusta 2000 bol spis predložený krajskému súdu. Krajský súd nariadil

14. septembra 2000 termín pojednávania na 24. október 2000. Na pojednávaní 24. októbra

2000 bolo po vypočutí účastníkov konania vyhlásené uznesenie č. k. -97,

ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi v 2. rade

ospravedlniť sa sťažovateľovi, uhradiť nemajetkovú ujmu v určenej sume 20 000 Sk

a nahradiť trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo

okresnému súdu doručené 3. novembra 2000.

Okresný súd vydal 6. novembra 2000 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu

účastníkom konania a pripojenie výpisu z obchodného registra týkajúce sa odporcu v 2. rade

k spisu. Vo výpise z obchodného registra okresného súdu z 9. novembra 2000 je v časti

„Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že uznesením krajského súdu č. k. 47-24

K 23/99-172 z 26. júla 2000 bol na majetok odporcu v 2. rade vyhlásený konkurz.

Okresný súd vydal 5. decembra 2000 pokyn na uloženie spisu do archívu na

dlhodobú lehotu vzhľadom na prebiehajúci konkurz. Okresný súd vydal 22. júna 2004

pokyn na zistenie stavu konkurzného konania sp. zn. 47-24 K 23/99 prebiehajúceho na

krajskom súde. Krajský súd v prípise z 13. júla 2004 oznámil, že prieskumné pojednávanie

sa uskutočnilo 1. júna 2004 a konkurz nie je skončený. Okresný súd vydal 28. júla 2004

pokyn na uloženie spisu do archívu na lehotu piatich mesiacov. Uvedeným záznamom spis

končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až

právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy listom

zo 14. októbra 2003. Predseda okresného súdu na túto sťažnosť neodpovedal, preto

sťažovateľ opätovne podal sťažnosť na prieťahy aj 14. apríla 2004. Podpredseda okresného

súdu vo svojej odpovedi z 21. júna 2004 uviedol, že sťažnosť je podaná nedôvodne, pretože

na majetok odporcu v 2. rade bol 26. júla 2000 vyhlásený konkurz a konanie bolo

z uvedeného dôvodu prerušené.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

hoci predmetom sporu je žaloba týkajúca ochrany osobnosti, ktorá nepatrí k jednoduchým

veciam po skutkovej stránke, napriek tomu ide o vec, ktorá patrí do štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd navyše v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že pokiaľ posudzoval predmetné konanie z hľadiska zbytočných prieťahov,

práve s prihliadnutím na skutkovú stránku veci posudzoval len obdobia nečinnosti

okresného súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony v predmetnej

veci, s ohľadom na skutočnosť, že v konaniach o ochranu osobnosti často dochádza

k predĺženiu konaní kvôli skutkovej náročnosti sporov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

podrobnom preštudovaní daného spisu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľ

prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku

postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného základného práva podľa ,

ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie

).

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 9. februára 1995 do 14. novembra

1995 (9 mesiacov), od 4. januára 1996 do 17. októbra 1996 (9 mesiacov), od 13. marca

1997 do 26. apríla 1999 (25 mesiacov), od 8. júna 1999 do 17. februára 2000 (8 mesiacov)

a od 9. novembra 2000 do 6. septembra 2004 (45,5 mesiacov). V uvedených obdobiach

neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 10. novembra 2004 uviedol, že v dôsledku

konkurzu vyhláseného na majetok odporcu uznesením č. k. 47-24 K 23/99-172 je

posudzovaný spis od 5. decembra 2000 na dlhodobej lehote. Ústavný súd napriek

skutočnosti, že na majetok odporcu v 2. rade bol vyhlásený konkurz, posúdil obdobie

od 9. novembra 2000, keď okresný súd získal aktuálny výpis z obchodného registra,

do 6. septembra 2004, keď bol spis zaslaný ústavnému súdu, ako zbytočný prieťah, pretože

vzhľadom na povahu sťažovateľom uplatneného práva pred okresným súdom je

nepochybné, že jeho právo na ochranu osobnosti mohlo byť aspoň čiastočne naplnené.

V zmysle ustanovenia o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov „súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,

ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa dotýkajú majetku patriaceho

do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené“. Nároky

sťažovateľa však v tomto konaní nie sú len majetkového charakteru, ale žiada aj uverejnenie

ospravedlňujúceho článku v novinách.

Ústavný súd preto zastáva názor, že napriek vyhlásenému konkurzu na majetok

odporcu v 2. rade nebráni okresnému súdu žiadna prekážka, aby rozhodol o nároku

sťažovateľa podľa ustanovenia . Zároveň je potrebné

uviesť, že rozhodnutiu okresného súdu podľa ustanovení § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka bráni zákonná prekážka v konaní.

Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril stanoviskom

z 10. novembra 2004 doručeným ústavnému súdu 19. novembra 2004. Vo svojom vyjadrení

uviedol prehľad úkonov vykonaných v posudzovanej veci a vyjadril sa, že vplyv na dĺžku

konania mala aj práceneschopnosť zákonného sudcu s prihliadnutím na skutkovú a právnu

náročnosť sporu. Predseda okresného súdu ďalej vo svojej odpovedi uviedol: „Pokiaľ sa

týka aktuálneho stavu konania, spis sa t. č. nachádza na dlhodobej lehote z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na odporcu.“

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 96,5 mesiacov

(t. j. v obdobiach od 9. februára 1995 do 14. novembra 1995 - 9 mesiacov, od 4. januára

1996 do 17. októbra 1996 – 9 mesiacov, od 13. marca 1997 do 26. apríla 1999 - 25

mesiacov, od 8. júna 1999 do 17. februára 2000 - 8 mesiacov a od 9. novembra 2000 do

6. septembra 2004 - 45,5 mesiacov).

Základné právo zaručené sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje

.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa, zaoberal sa

aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu

sťažovateľa najmä v okolnosti, keď po uplynutí obdobia viac ako desiatich rokov od

podania trvá neistota sťažovateľa v oblasti ochrany jeho osobnosti, pričom ústavný súd

s prihliadnutím na zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní považoval za primerané

finančné zadosťučinenie sumu 40 000 Sk a vo zvyšnej časti žiadosť sťažovateľa

o primerané finančné zadosťučinenie zamietol.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom

a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je

jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana

základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

S prihliadnutím na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku

2004, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal

náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004