Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)III. ÚS 249/04
PDF · 229.63 KB
No categories available
III. ÚS 249/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť Jána Sitára, T., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T., ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní sp. zn. 18 C 382/01, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Jána Sitára na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 18 C 382/01 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 18 C 382/01 konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Jánovi Sitárovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000
Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť Jánovi Sitárovi trovy
právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún)
na bankový účet právneho zástupcu JUDr. J. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Sťažnosti Jána Sitára vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2004
doručená sťažnosť Jána Sitára, T. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným
ústavnému súdu 4. augusta 2004, zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T., ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
§ 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 18 C 382/01.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 249/04-12 z 18. augusta 2004 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola
doručená 23. septembra 2004, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní
pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému
súdu 27. septembra 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným
súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože
vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému súdu doručil 9. januára 2001
žalobu „o zaplatenie renty z titulu valorizácie“ proti Slovenskej autobusovej doprave
Bratislava (ďalej len „odporca“). Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 10. december
2002, ale bolo odročené na 10. február 2003 z dôvodu odcestovania právnej zástupkyne
odporcu. Pojednávanie 10. februára 2003 bolo odročené na neurčito a odvtedy sa
neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, hoci sťažovateľ viackrát na túto skutočnosť
upozorňoval, o čom svedčia odpovede predsedov okresného súdu z 30. septembra 2002
a 11. septembra 2003 a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo spravodlivosti“) z 30. marca 2004.
S prihliadnutím na vzniknuté prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom
sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 18 C 382/01 a prikázal okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie
v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd výzvou z 13. septembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu,
aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadrila k sťažnosti
sťažovateľa. Predsedníčka okresného súdu sa vo svojej odpovedi z 1. októbra 2004
vyjadrila, že v uvedenej veci došlo v období od 10. februára 2003 do 10. júna 2004
k prieťahom v konaní z objektívnych dôvodov (odchod zákonnej sudkyne na Krajský súd
v Bratislave) a následné pridelenie vecí novému zákonnému sudcovi, ktorý sa musel
oboznámiť s agendou celého oddelenia.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.
18 C 382/01 zistil nasledovný priebeh a stav konania:
Sťažovateľ doručil 12. januára 2001 Okresnému súdu Bratislava I žalobu
„... o zaplatenie renty z titulu valorizácie“ proti odporcovi a Slovenskej poisťovni, a. s.,
Bratislava (ďalej len „vedľajší účastník konania“) s prílohami. Okresný súd
Bratislava I vydal 3. júla 2001 pokyn na pripojenie výpisu z obchodného registra týkajúce
sa odporcu a dožiadaní od Miestneho úradu Bratislava – Nové Mesto a Miestneho úradu
Bratislava – Ružinov. Sťažovateľ doručil zákonnej sudkyni 17. júla 2001 žiadosť
o urýchlenie konania s prihliadnutím na jeho pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav.
Okresný súd Bratislava I vydal 14. augusta 2001 pokyn na zaslanie prípisu
o postúpení posudzovanej veci okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti podľa
ustanovenia § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj doručenie prípisov
sťažovateľovi a odporcovi. Podľa úradného záznamu Okresného súdu Bratislava I
z 5. septembra 2001 nahliadol do spisu právny zástupca odporcu. Okresný súd Bratislava I
vydal 5. septembra 2001 pokyn na doručenie predmetného spisu okresnému súdu.
Okresný súd vydal 21. septembra 2001 pokyn na doručenie návrhu sťažovateľa
odporcovi na vyjadrenie v lehote 20 dní, pripojenie spisu sp. zn. 11 C 15/92 a vyžiadanie
spisu sp. zn. 8 C 152/77 Okresného súdu Bratislava III. Okresný súd vydal 11. októbra 2001
pokyn na zapožičanie spisu sp. zn. 10 C 512/94 Okresného súdu Trenčín a opätovné
doručenie žaloby sťažovateľa odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania na vyjadrenie
v lehote 20 dní. Okresný súd vydal 8. novembra 2001 pokyn čakať na vyjadrenia odporcu
a vedľajšieho účastníka konania. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bolo okresnému
súdu doručené 9. novembra 2001 a vyjadrenie odporcu 14. novembra 2001.
Okresný súd vydal 15. novembra 2001 pokyn na zaslanie stanoviska vedľajšieho
účastníka konania sťažovateľovi a odporcovi, ako aj stanoviska odporcu sťažovateľovi
a vedľajšiemu účastníkovi konania. Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené
4. decembra 2001. Okresný súd vydal 5. februára 2002 pokyn na vyžiadanie aktuálneho
výpisu z obchodného registra týkajúce sa odporcu. Sťažovateľ doručil okresnému súdu
8. februára 2002 urgenciu vzhľadom na zdĺhavosť posudzovaného konania. Okresný súd
urgoval 12. februára 2002 zaslanie výpisu z obchodného registra týkajúce sa odporcu
a 19. februára 2002 vydal pokyn na založenie uvedeného výpisu po aktuálnych zmenách do
spisu.
V posudzovanom spise je priložené oznámenie vedľajšieho účastníka konania
z 29. januára 2002 o zmene v osobe vedľajšieho účastníka konania (č. l. 74 spisu), podľa
ktorého do práv a povinností namiesto Slovenskej poisťovne, a. s., vstupuje od 1. apríla
2002 Sociálna poisťovňa so žiadosťou, aby súdy v mesiacoch marec a apríl 2002
nenariaďovali pojednávania z dôvodu plynulého prechodu agendy medzi oboma subjektmi.
Okresný súd vydal 5. marca 2002 pokyn na zaslanie žiadosti o vypočutie sťažovateľa
Okresnému súdu Trenčín v predmetnej veci. Právna zástupkyňa odporcu doručila
okresnému súdu 18. marca 2002 vyjadrenie k žalobe sťažovateľa. Okresný súd vydal
19. marca 2002 pokyn na zaslanie vyjadrenia odporcu sťažovateľovi a vedľajšiemu
účastníkovi konania. Sťažovateľ doručil 27. marca 2002 okresnému súdu stanovisko
k vyjadreniu odporcu. Okresný súd vydal 2. apríla 2002 pokyn na vyčkanie oznámenia
o splnení dožiadania Okresným súdom Trenčín. Vedľajší účastník konania doručil 8. apríla
2002 okresnému súdu žiadosť o zaslanie kópie spisového materiálu vo veci žaloby
sťažovateľa.
Okresnému súdu boli 8. apríla 2002 doručené písomnosti od sťažovateľa súvisiace
s jeho vypočutím pred Okresným súdom Trenčín, o ktorých predloženie bol vyzvaný.
Okresný súd Trenčín vydal 4. apríla 2002 pokyn na doručenie odpovede na dožiadanie
okresného súdu z 5. marca 2002. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. júna 2002
sťažovateľ v uvedený deň nahliadol do predmetného spisu. Okresnému súdu bola 14. júna
2002 doručená žiadosť o opakované zaslanie kópie spisového materiálu vo veci žaloby
sťažovateľa. Okresný súd vydal 2. júla 2002 pokyn na opakované zaslanie uvedených
písomností vedľajšiemu účastníkovi konania.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 15. júla 2002 žiadosť o nariadenie termínu
pojednávania. Okresný súd nariadil 27. septembra 2002 termín pojednávania na 9. december
2002. Právna zástupkyňa odporcu doručila okresnému súdu 21. októbra 2002 žiadosť
o odročenie termínu pojednávania stanoveného na 9. december 2002 z dôvodu pobytu mimo
územia Slovenskej republiky v určenom termíne a žiadosť o odpis zápisnice z výpovede
sťažovateľa pred Okresným súdom Trenčín.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 16. októbra 2002 doplnenie a upresnenie
pôvodnej žaloby. Okresný súd vydal 26. novembra 2002 pokyn na doručenie prípisu
účastníkom konania o zrušení termínu pojednávania určeného na 9. december 2002
a nariadení termínu pojednávania na 10. február 2003. Okresný súd vydal 4. decembra 2002
pokyn na doručenie predvolania na pojednávanie 10. februára 2003 právnej zástupkyni
odporcu na novú adresu jej sídla, ako aj doručenie fotokópií odpisu zápisnice z výpovede
sťažovateľa pred Okresným súdom Trenčín zo 4. apríla 2002. Vedľajší účastník konania
oznámením z 31. januára 2002 oznámil údaje pracovníčky poverenej na zastupovanie
v posudzovanom konaní.
Na pojednávaní 10. februára 2003 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie
bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania. Okresný súd vydal 11. februára
2003 pokyn na zaslanie prípisu vedľajšiemu účastníkovi konania v súvislosti s oznámením
o výške sumy dôchodku sťažovateľa poberaného od vedľajšieho účastníka konania v lehote
7 dní. Odpoveď vedľajšieho účastníka konania bola okresnému súdu doručená 5. marca
2003. Okresný súd vydal 20. marca 2003 pokyn na založenie predmetného spisu na lehotu
v trvaní 2 mesiacov. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 21. januára 2004 doplnenie
a upresnenie svojho žalobného návrhu z 9. januára 2001 (č. l. 117 spisu) a 30. júla 2003
žiadosť o nariadenie termínu pojednávania (č. l. 116 spisu). Sťažovateľ doručil okresnému
súdu 26. mája 2004 (č. l. 117 spisu) žiadosť o preloženie veci sp. zn. 18 C 382/01 na
Okresný súd Trenčín z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu a pokročilého veku.
Okresný súd vydal 27. mája 2004 pokyn na zaslanie prípisu sťažovateľovi, aby
v lehote 6 dní oznámil, či trvá na prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. júna 2004 odpoveď na prípis, v ktorej uviedol, že
ponecháva na zváženie okresnému súdu, či sa bude pokračovať v prejednávaní jeho veci na
predmetnom súde.
Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 7. júna 2004 návrh na
prikázanie prejednania posudzovanej veci z dôvodu vhodnosti s prihliadnutím na vek
a zhoršujúci sa zdravotný stav sťažovateľa Okresnému súdu Trenčín. Okresný súd vydal
10. júna 2004 pokyn na vypravenie prípisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) ohľadne rozhodnutia o prikázaní prejednania veci z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd prípisom sp. zn.
3 Ndc 73/2004 z 24. júna 2004 vrátil posudzovaný spis okresnému súdu z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku v uvedenej veci a chýbajúceho vyjadrenia ostatných
účastníkov konania k danému návrhu sťažovateľa.
Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 14. júla 2004 sťažovateľ v uvedený deň
nahliadol do predmetného spisu. Okresný súd vyzval prípisom z 2. augusta 2004
sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu
vhodnosti v lehote 5 dní. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. augusta 2004 odpoveď na
prípis z 2. augusta 2004, v ktorom odvolal plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni
23. marca 2004 (č. l. 121 spisu). Okresný súd vydal 2. septembra 2004 pokyn na zistenie
skutočnosti, či sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh na postúpenie spisu. Oznámením
okresného súdu z 9. septembra 2004 bolo zistené, že súdny poplatok nebol uhradený.
Okresný súd vydal 14. septembra 2004 pokyn na zaslanie výzvy sťažovateľovi, aby
v lehote 10 dní oznámil, či trvá na svojej žiadosti z 25. mája 2004, a v prípade kladnej
odpovede aby uhradil súdny poplatok za uvedený návrh. Sťažovateľ doručil okresnému
súdu 24. septembra 2004 odpoveď, v ktorej uviedol, že netrvá na prikázaní veci inému súdu
a prejednávanie veci ponecháva na zváženie okresnému súdu. Okresný súd nariadil
18. novembra 2004 termín pojednávania na 9. február 2005. Uvedeným záznamom spis
končí.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až
právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech
účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami
právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to
konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím
štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich
práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).
Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal opakovane sťažnosti na prieťahy
a žiadosti o nariadenie termínu pojednávania doručené okresnému súdu 17. júla 2001,
8. februára 2002, 15. júla 2002 a 30. júla 2003. Predsedníčka okresného súdu vo
svojej odpovedi z 1. októbra 2004 doručenej ústavnému súdu 8. októbra 2004 uviedla, že vo
veci sa nekonalo z objektívnych dôvodov od 10. februára 2003 do 10. júna 2004 a sťažnosť
považuje za dôvodnú.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,
II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že
hoci predmetom sporu sú finančné nároky vyplývajúce z pracovného úrazu sťažovateľa, ide
o vec, ktorá patrí po skutkovej a právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Predsedníčka okresného
súdu navyše vo svojom stanovisku neuviedla ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci
nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ svojím správaním
neprispel k prieťahom v konaní, pretože na výzvy okresného súdu odpovedal
prostredníctvom právneho zástupcu v požadovanej lehote. Svoju nespokojnosť s rýchlosťou
priebehu konania dal najavo aj žiadosťami o určenie termínu pojednávania doručenými
okresnému súdu 17. júla 2001, 8. februára 2002, 15. júla 2002 a 30. júla 2003.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 7. júna 2004 (č. l. 120 spisu) prostredníctvom
právnej zástupkyne žiadosť o prikázanie posudzovanej veci na prejednanie Okresnému súdu
Trenčín s prihliadnutím na jeho pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav. Vzhľadom na
nesplnenie poplatkovej povinnosti okresný súd nemohol v danej veci konať, a to aj
s poukázaním na vyjadrenie najvyššieho súdu z 24. júna 2004. Sťažovateľ po výzve
okresného súdu zo 14. septembra 2004 vo vyjadrení doručenom okresnému súdu
24. septembra 2004 uviedol, že netrvá na postúpení veci inému súdu. Ústavný súd
predmetné predĺženie posudzovaného konania úkonmi sťažovateľa nepripisuje na ťarchu
okresného súdu.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku
postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že
tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).
Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že
okresný súd bol nečinný od 20. marca 2003 do 27. mája 2004 (14 mesiacov).
Predsedníčka okresného súdu sa v stanovisku z 1. októbra 2004 doručenom
ústavnému súdu 8. októbra 2004 vyjadrila, že v uvedenej veci došlo v období od
10. februára 2003 do 10. júna 2004 k prieťahom v konaní z objektívnych dôvodov (odchod
zákonnej sudkyne na Krajský súd v Bratislave a následné pridelenie vecí novému
zákonnému sudcovi, ktorý sa musel oboznámiť s agendou celého oddelenia).
Ústavný súd už v priebehu predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vyslovil, že
nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát
zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).
Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo
k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke štrnástich mesiacov
(t. j. v období od 20. marca 2003 do 27. mája 2004).
Základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním
všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa
obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).
Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo
nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Keďže ústavný súd rozhodol o porušení uvedeného základného práva sťažovateľa
v konaní okresného súdu sp. zn. 18 C 382/01, prikázal okresnému súdu v označenom konaní
konať bez zbytočných prieťahov.
IV.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.“
V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu
sťažovateľa najmä v okolnosti, že po uplynutí obdobia takmer štyroch rokov od podania
jeho žaloby okresnému súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté a neuskutočnilo sa ani
jedno pojednávanie, pričom táto situácia vyvoláva u sťažovateľa pocit trvalej neistoty aj
s prihliadnutím na jeho vysoký vek a súvisiace zdravotné problémy. Ústavný súd preto
považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 10 000 Sk.
Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre
ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, preto
ústavný súd žiadosti sťažovateľa o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti
nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných
prieťahov v posudzovanom konaní.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred
ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ktorý v odôvodnených prípadoch umožňuje ústavnému súdu podľa
výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil
inému účastníkovi konania jeho trovy, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo
porušené, a teda mal vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom
a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je
jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana
základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004,
ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej
republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva
úkony právnej pomoci každý v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní
náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.,
t. j. 136 Sk.
Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný
súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2004