Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 v senáte

zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť Ivana Galla, K., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Krajským súdom v Košiciach v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ivana Galla na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e vo veci sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Ivanovi Gallovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Košiciach

p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý nahradiť Ivanovi Gallovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 11 115 Sk (slovom jedenásťtisícstopätnásť slovenských

korún) na bankový účet právneho zástupcu JUDr. P. K. do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ivana Galla vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2004

doručená sťažnosť Ivana Galla, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. P. K., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajským súdom

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 10. septembra 2004 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 11. októbra 2004, vyjadril, že krajský súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

13. októbra 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 26. marca 1991 doručil návrh na začatie

konania „v danom čase vecne príslušnej Krajskej štátnej arbitráži“, pričom po zmene

vecnej príslušnosti sa prvé pojednávanie vo veci samej uskutočnilo na krajskom súde

13. augusta 1993. Na druhom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 10. marca 1994, bol

vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd zaviazal odporcu Energobyt, s. r. o., Humenné

uhradiť sťažovateľovi sumu 111 944 Sk s príslušenstvom.

Odporca Energobyt, s. r. o., Humenné podal 25. apríla 1994 proti predmetnému

rozsudku odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením z 11. januára 1995 rozsudok krajského súdu z 10. marca 1994 zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Tretie pojednávanie v posudzovanej veci sa uskutočnilo 14. júna 1999,

pričom bolo odročené na neurčito.

Uznesením krajského súdu z 3. apríla 2002 bolo konanie zastavené, pričom od

predchádzajúceho úkonu súdu uplynuli podľa tvrdení sťažovateľa takmer tri roky.

Sťažovateľ podal 17. apríla 2002 proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie a najvyšší

súd uznesením z 13. novembra 2003 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie. Zákonný sudca uznesením z 3. mája 2004 ustanovil v konaní súdneho

znalca.

Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu 30. júla 2003 sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní. Podpredseda krajského súdu v odpovedi z 15. augusta 2003 uviedol,

že nie je možné posúdiť oprávnenosť námietok sťažovateľa, pretože spis sa nachádza od

17. apríla 2002 v dôsledku odvolania na najvyššom súde. Predseda krajského súdu listom

z 1. júla 2004 doplnil svoje vyjadrenie a uviedol, že najvyšší súd nevylúčil zákonného sudcu

z prejednávania predmetnej veci, pričom zákonný sudca v rámci dokazovania ustanovil

znalca a vzhľadom na celkový stav agendy nariadi pojednávanie podľa poradia a procesnej

situácie v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia

(petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní krajského súdu

sp. zn. a prikázal krajskému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov.

Zároveň sťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. októbra 2004 požiadal predsedu krajského súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Predseda krajského súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. októbra 2004

požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 5. novembra 2004 z dôvodu časovej tiesne

v dôsledku plnenia ďalších pracovných povinností. Vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 9. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril

sa, že k prieťahom v konaní došlo „pri zisťovaní údajov týkajúcich sa zápisu pôvodného

odporcu v podnikovom registri“.

Predseda krajského súdu vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že aj úkony

sťažovateľa a konanie pred odvolacím súdom mali vplyv na celkovú dĺžku predmetného

konania.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu krajského súdu

a najmä podrobného preštudovania spisu krajského súdu sp. zn. zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 27. marca 1991 Krajskej štátnej arbitráži v Košiciach (ďalej len

„krajská štátna arbitráž“) arbitrážnu žiadosť týkajúcu sa majetkového sporu vedeného voči

odporcovi Okresnej bytovej správe, štátnemu podniku, Humenné s prílohami. Krajská štátna

arbitráž vydala 29. marca 1991 pokyn na doručenie žiadosti sťažovateľa odporcovi Okresnej

bytovej správe, štátnemu podniku, Humenné, aby sa k nej vyjadril. Odporca Okresná bytová

správa, štátny podnik, Humenné sa k žiadosti sťažovateľa vyjadril stanoviskom z 10. apríla

1991. Sťažovateľ doručil 18. apríla 1991 krajskej štátnej arbitráži vyjadrenie k stanovisku

odporcu Okresnej bytovej správy, štátneho podniku, Humenné.

Krajská štátna arbitráž rozhodnutím sp. zn. Arb. 2193/91 z 13. júna 1991 nariadila

vykonanie „znaleckého vyšetrenia“ povereným znalcom. V posudzovanom spise sa na

č. l. 27 nachádza vyjadrenie povereného znalca z 28. júna 1991, že požiadavku nemôže

vykonať, pretože už nevykonáva túto činnosť. V spise je na č. l. 30 založená zápisnica

z arbitrážneho pojednávania bez vyznačenia dátumu, podľa ktorej odporca Okresná bytová

správa, štátny podnik, Humenné predložil znalecký posudok a sťažovateľ sa k posudku mal

vyjadriť do 19. apríla 1991.

Krajský súd nariadil 30. júla 1993 pojednávanie na 13. august 1993. Na pojednávaní

13. augusta 1993 bol vypočutý sťažovateľ a pojednávanie bolo uznesením odročené na

neurčito, pretože „vzhľadom k tomu, že nie je zrejmé, kto v danom prípade prevzal záväzky

odporcu, či je to Bytová správa obecný podnik Humenné, prípadne Bytová správa obecný

podnik Medzilaborce, bolo potrebné za účelom došetrenia uvedenej záležitosti

pojednávanie odročiť“.

Sťažovateľ doručil krajskému súdu 8. septembra 1993 „návrh na pristúpenie

účastníka do konania“. Odporca Bytová správa, obecný podnik, Humenné doručil

krajskému súdu 17. augusta 1993 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

Krajský súd nariadil 10. februára 1994 termín pojednávania na 10. marec 1994.

Na pojednávaní 10. marca 1994 boli vypočutí účastníci konania – sťažovateľ a odporcovia

Bytová správa, obecný podnik, Humenné a „Mestský bytový podnik Medzilaborce (teraz

Energobyt, s. r. o. Humenné)“. Krajský súd rozsudkom č. k. -39 z 10. marca

1994 vyhovel žiadosti sťažovateľa a zaviazal odporcu Energobyt, s. r. o., Humenné uhradiť

sťažovateľovi určenú finančnú sumu. Odporca Energobyt, s. r. o., Humenné doručil

krajskému súdu 5. apríla 1994 odvolanie proti predmetnému rozsudku s prílohami.

Krajský súd vydal 13. mája 1994 pokyn na doručenie odvolania odporcu Energobyt,

s. r. o., Humenné sťažovateľovi, aby sa k nemu vyjadril v lehote 5 dní, a uznesením

č. k. -53 z 3. júna 1994 vyzval odporcu Energobyt, s. r. o., Humenné na

úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 24. mája

1994 vyjadrenie k odvolaniu odporcu Energobyt, s. r. o., Humenné.

Krajský súd vydal 7. júla 1994 pokyn na zaslanie posudzovaného spisu najvyššiemu

súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní. Spis bol najvyššiemu súdu doručený 18. júla 1994.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 11. januára 1995 rozsudok krajského súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom predmetný spis bol krajskému súdu vrátený

20. apríla 1995. Krajský súd vydal 20. apríla 1995 pokyn na doručenie uznesenia

najvyššieho súdu účastníkom konania.

Sťažovateľ doručil krajskému súdu 24. apríla 1997 návrh na pristúpenie účastníkov

do konania a nariadenie pojednávania s prílohami. Krajský súd nariadil 25. mája 1999

termín pojednávania na 14. jún 1999. Na pojednávaní 14. júna 1999 bolo zistené, že sa

nedostavili odporcovia Energobyt, s. r. o., Humenné, Bytenerg, spol. s r. o., Medzilaborce

a Bytové hospodárstvo Snina a z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na

neurčito za účelom opätovného predvolania neprítomných účastníkov konania.

Krajský súd vydal 11. februára 2002 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu

Prešov, obchodnému registru, v ktorom požiadal o oznámenie, či Okresná bytová správa,

štátny podnik, Humenné bola k termínu 27. marca 1991 zapísaná v obchodnom registri.

Krajský súd uznesením č. k. -64 z 3. apríla 2002 konanie zastavil podľa

ustanovenia . Sťažovateľ doručil 17. apríla 2002

krajskému súdu odvolanie proti predmetnému uzneseniu s prílohou, pričom v odvolaní

zároveň vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu.

Krajský súd vydal 18. apríla 2002 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu

Prešov, ktorý odpoveď na uvedený prípis doručil krajskému súdu 2. mája 2002. Zákonný

sudca v posudzovanej veci v stanovisku z 18. apríla 2002 uviedol, že sa necíti byť

v prejednávanej veci zaujatý. Krajský súd vydal 20. mája 2002 pokyn na zaslanie

predmetného spisu najvyššiemu súdu. Spis bol najvyššiemu súdu doručený 24. mája 2002.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 13. novembra 2003 zrušil uznesenie

krajského súdu č. k. -64 z 3. apríla 2002 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Predmetné uznesenie bolo krajskému súdu doručené 26. februára 2004. Krajský súd vydal

2. marca 2004 pokyn na doručenie uznesenia najvyššieho súdu účastníkom konania.

Krajský súd uznesením č. k. -76 z 3. mája 2004 poveril ustanoveného

súdneho znalca vypracovaním znaleckého posudku v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

Zákonný sudca v posudzovanej veci písomne poveril 14. júna 2004 vyššiu súdnu úradníčku

na vykonávanie úkonov týkajúcich sa predmetnej veci. Krajský súd vydal opravné

uznesenie č. k. -79 z 9. júla 2004, ktorým opravil uznesenie č. k.

-76 z 3. mája 2004 v časti prvého odseku výroku tohto uznesenia.

Krajský súd vydal 9. júla 2004 pokyn na doručenie opravného uznesenia účastníkom

konania. Podľa úradného záznamu krajského súdu sťažovateľ nahliadol 21. júla 2004 do

posudzovaného spisu. Krajský súd vydal 14. októbra 2004 pokyn na doručenie prípisu

Okresnému súdu Prešov. Krajský súd vydal 18. októbra 2004 pokyn na doručenie prípisu

sťažovateľovi, v ktorom ho vyzval, aby v lehote 5 dní predložil dôkaz o zápise odporcu

Okresnej bytovej správy, štátneho podniku, Humenné v obchodnom alebo podnikovom

registri.

Podľa úradného záznamu krajského súdu z 8. novembra 2004 bolo stanovisko

k ústavnej sťažnosti „založené do Spr. 1805/04 (nesprávne založené do súdneho spisu)“.

Sťažovateľ doručil odpoveď na prípis krajskému súdu 26. októbra 2004. Krajský súd

uznesením č. k. -96 z 26. októbra 2004 vyzval sťažovateľa, aby v lehote

10 dní od doručenia uznesenia presne označil odporcu v konaní obchodným menom „tak

ako bol ku dňu podania návrhu zapísaný v obchodnom registri“. Sťažovateľ doručil

krajskému súdu odpoveď 5. novembra 2004.

Krajský súd nariadil 11. novembra 2004 termín pojednávania na 29. november 2004.

Podľa úradného záznamu krajského súdu z 22. novembra 2004 právny zástupca sťažovateľa

nahliadol do predmetného spisu. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 22. novembra 2004

oznámenie o prevzatí právneho zastupovania povereným právnym zástupcom. Právny

zástupca sťažovateľa doručil krajskému súdu 23. novembra 2004 návrh na vykonanie

dokazovania a doplnenie predmetného návrhu v posudzovanom konaní s prílohami.

Mesto Humenné ako odporca doručilo krajskému súdu 24. novembra 2004

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 29. novembra 2004 z dôvodu kolízie termínu

s inými pojednávaniami pred Okresným súdom Humenné nariadenými na uvedený deň.

Právny zástupca odporcu mesta Snina doručil krajskému súdu 29. novembra 2004

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 29. novembra 2004 z dôvodu účasti na inom

pojednávaní pred Okresným súdom Humenné a zároveň navrhol, aby sa pojednávanie

uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Pojednávanie 29. novembra 2004 bolo z dôvodu neprítomnosti niektorých účastníkov

konania odročené na 16. december 2004. Krajský súd vydal 26. novembra 2004 pokyn na

doručenie prípisu Okresnému súdu Prešov so žiadosťou o zapožičanie spisu. Krajský súd

vydal 30. novembra 2004 pokyn na doručenie predvolania na pojednávanie nariadené na

16. december 2004 viacerým účastníkom konania. Podľa úradného záznamu krajského súdu

z 8. decembra 2004 nahliadla do spisu poverená advokátska koncipientka právneho

zástupcu odporcu mesta Medzilaborce.

Krajskému súdu bola 8. decembra 2004 doručená žiadosť súdneho znalca o vydanie

súhlasu na použitie osobného motorového vozidla. Poverená advokátska koncipientka

právneho zástupcu odporcu mesta Medzilaborce doručila krajskému súdu 10. decembra

2004 žiadosť o vyhotovenie kópií z predmetného spisu a podľa úradného záznamu

krajského súdu z 13. decembra 2004 nahliadla do posudzovaného spisu.

Odporca mesto Snina doručil krajskému súdu 14. decembra 2004 vyjadrenie

k predmetu konania. Odporca mesto Humenné doručil krajskému súdu 15. decembra 2004

faxové podanie, v ktorom požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom

na 16. december 2004 z dôvodu kolízie termínu so zasadnutím mestského zastupiteľstva

a požiadal o odročenie pojednávania a zaslanie kópie znaleckého posudku.

Pojednávanie 16. decembra 2004 bolo z dôvodu neprítomnosti viacerých odporcov

odročené na neurčito za účelom opätovného predvolania účastníkov konania. Právny

zástupca sťažovateľa predložil krajskému súdu splnomocnenie z 15. decembra 2004 na jeho

zastupovanie poverenou advokátskou koncipientkou v predmetnom konaní. Právny zástupca

odporcu mesta Medzilaborce predložil krajskému súdu splnomocnenie z 15. decembra 2004

na jeho zastupovanie poverenou advokátskou koncipientkou v uvedenom konaní.

Uvedeným záznamom (č. l. 140) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na

to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni

a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech

alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania

a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je žaloba o uhradenie finančnej sumy za

vykonané práce. Posudzovaná vec patrí po právnej stránke k štandardnej agende

všeobecných súdov, pretože ide o spor, ktorý patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných

súdov s rozsiahlou judikatúrou v danej oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva aj napriek protichodným

stanoviskám účastníkov konania a existencie viacerých odporcov v konaní. Otázka riešenia

pasívnej legitimácie viacerých odporcov môže mať vplyv na predĺženie konania, v žiadnom

prípade však nemôže byť ospravedlnením pre trvanie sporu počas obdobia viac ako

desiatich rokov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k prieťahom

v konaní. Je nepochybné, že vplyv na predĺženie konania mala okolnosť, že niektorí

odporcovia viackrát požiadali o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a odročenie

pojednávania, ide však o postup, ktorý je v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Ústavný súd preto uvedené okolnosti, ktoré mohli prispieť k predĺženiu konania,

neposudzoval ako zbytočné prieťahy, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu krajského súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného krajského súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

krajského súdu došlo k porušeniu vyššie uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je,

a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd navyše v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ hodnotil predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov, posudzoval len obdobia nečinnosti krajského

súdu, počas ktorých v určitých obdobiach neboli vykonané žiadne úkony.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup krajského súdu v obdobiach od 20. apríla 1995 do 25. mája

1999 (49 mesiacov) a od 14. júna 1999 do 11. februára 2002 (31,5 mesiacov) ako postup,

v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, pretože v uvedených obdobiach krajský súd

nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu v posudzovanej veci.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobia ako časové úseky, v ktorých došlo

k zbytočným prieťahom nečinnosťou krajského súdu v celkovej dĺžke 80,5 mesiacov.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamietal zbytočné

prieťahy v období, keď sa posudzovaný spis nachádzal na najvyššom súde (t. j. od 24. mája

2002 do 26. februára 2004, keď bol spis vrátený krajskému súdu), pričom ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Z uvedeného dôvodu nebolo toto obdobie ústavným súdom preskúmané z hľadiska

okolností, ktoré mohli prispieť k zbytočným prieťahom v konaní.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

9. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov krajského súdu v predmetnej veci a poukázal na

to, že k prieťahom v konaní došlo „pri zisťovaní údajov týkajúcich sa zápisu pôvodného

odporcu v podnikovom registri“. Predseda krajského súdu sa vo svojom stanovisku zároveň

vyjadril, že aj úkony sťažovateľa a konanie pred odvolacím súdom mali vplyv na celkovú

dĺžku predmetného konania. Ústavný súd s uvedenou argumentáciou predsedu krajského

súdu súhlasí, ale zároveň uvádza, že úkony sťažovateľa a konanie pred odvolacím súdom

nespôsobili nečinnosť krajského súdu v obdobiach, ktoré ústavný súd považuje za zbytočné

prieťahy v konaní.

Právo zaručené sa realizuje takým konaním všeobecných súdov,

ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd

v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených obdobiach,

tak ako mu ho zaručuje , a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto

veci považuje sumu 70 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosť sťažovateľa, ktorý požadoval primerané

finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, vo zvyšnej časti zamietol.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné práva

sťažovateľa boli porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “) účinnej v čase realizovania týchto právnych úkonov, ktoré upravuje

výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu

nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je

oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu pri určení náhrady trov konania odmena zvýšená

o daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľa predložil ústavnému súdu 6. augusta

2004 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004,

ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva

úkony právnej pomoci každý v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní

náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu podľa vyhlášky č. ,

t. j. 136 Sk. Daň z pridanej hodnoty (sadzba 19 %) zo sumy 9 340 Sk (celková suma

odmeny) je vyčíslená čiastkou 1 774,60 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 11 115 Sk, ktorú

ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa krajský súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005