Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 26/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť Jána Rybára, V., zastúpeného advokátom JUDr. P. R., Ž., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Jána Rybára na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Jánovi Rybárovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť Jánovi Rybárovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na bankový

účet právneho zástupcu JUDr. P. R. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Jána Rybára vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2005

doručená sťažnosť Jána Rybára, V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. P. R., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 27. januára 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 7. marca 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

9. marca 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 12. februára 2001 podal na okresnom súde

návrh na určenie výživného. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd odvtedy nevykonal

žiadny procesne relevantný úkon v predmetnej veci a nebolo uskutočnené ani jedno

pojednávanie. S prihliadnutím na predmet konania – určenie výživného pre sťažovateľa, je

jeho právna neistota zvýraznená aj znížením životnej úrovne v dôsledku nerozhodnutia

o výživnom a so sťaženým uhrádzaním výdajov v súvislosti s vysokoškolským štúdiom.

Sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu 3. decembra 2004 sťažnosť na

prieťahy v konaní v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov a požiadal o odstránenie prieťahov v predmetnom konaní.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp. zn.

a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk

a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 1. marca 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. apríla 2005 uviedol

prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že „... sťažnosť navrhujeme

zamietnuť, je totiž účelová a nedôvodná“.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že sťažovateľ bol

tiež nečinný v čase nečinnosti okresného súdu a musel mať vedomosť o majetkových

pomeroch odporcu, pričom 1. decembra 2004 prevzal predvolanie na pojednávanie

nariadené na 27. január 2005 a „... v rozpore s daným stavom podal ústavnú sťažnosť“.

Okresný súd vec prejednal a rozhodol, preto okresný súd vo svojom vyjadrení žiadal, aby

sťažovateľovi nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu

a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 175/01 zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 16. februára 2001 okresnému súdu návrh na úpravu rozsahu

vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom proti odporcovi – otcovi sťažovateľa,

s prílohami. Okresný súd prípisom z 21. februára 2001 požiadal sťažovateľa o poskytnutie

informácií týkajúcich sa predmetu konania a doručenie dvoch rovnopisov návrhu na začatie

konania. Matka sťažovateľa doručila okresnému súdu informácie a požadované písomnosti

28. februára 2001 a Obecný úrad Varín 16. februára 2001. Okresnému súdu bola 20. marca

2001 doručená zásielka, ktorú odporca v odbernej lehote neprevzal.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 12. júna 2001 bol posudzovaný spis

preradený do registra C okresného súdu. Okresný súd vydal 13. marca 2002 pokyn na

doručenie prípisov zamestnávateľom rodičov sťažovateľa a Registru obyvateľov Slovenskej

republiky, aby súdu v určenej lehote oznámili skutočnosti týkajúce sa predmetu konania.

Požadované informácie boli okresnému súdu doručené 29. apríla 2002 a 21. mája 2002.

Okresný súd vydal 3. júna 2002 pokyn na zaslanie prípisu sťažovateľovi, aby

v určenej lehote oznámil súdu adresu odporcu. Sťažovateľ doručil okresnému súdu

9. septembra 2002 odpoveď na prípis okresného súdu. Okresný súd vydal 11. septembra

2002 pokyn na doručenie prípisu odporcovi a Okresnému úradu práce Žilina, ktoré boli

vypravené 27. marca 2003. Okresný úrad práce Žilina doručil okresnému súdu odpoveď na

prípis 17. apríla 2003, pričom prípis odporcovi bol okresnému súdu vrátený 1. apríla 2003

ako nedoručený.

Okresný súd vydal 13. mája 2003 pokyn na opätovné doručenie prípisu odporcovi

a 9. júla 2003 vydal pokyn na zaslanie žiadosti o doručenie prípisu odporcovi Obvodnému

oddeleniu Policajného zboru Žilina – okolie. Obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina –

okolie doručilo okresnému súdu 12. augusta 2003 upovedomenie o postúpení žiadosti

Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Žilina – východ. Obvodné oddelenie Policajného

zboru Žilina –východ doručilo okresnému súdu 5. septembra 2003 oznámenie o doručení

prípisu odporcovi.

Odporca doručil okresnému súdu 11. septembra 2003 vyjadrenie k návrhu na začatie

konania s prílohami. Okresný súd vydal 15. marca 2004 pokyn na doručenie prípisu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pričom odpoveď na uvedený prípis bola okresnému

súdu doručená 1. apríla 2004.

Okresný súd nariadil 29. novembra 2004 termín pojednávania na 27. január 2005

a vydal pokyn na doručenie prípisov sťažovateľovi a odporcovi. Opatrením č. 4 k rozvrhu

práce na rok 2004 z 1. októbra 2004 sp. zn. Spr 1415/2004 bol posudzovaný spis pridelený

novému zákonnému sudcovi z dôvodu odchodu pôvodnej zákonnej sudkyne do dôchodku

(č. l. 45).

Na pojednávaní 27. januára 2005 boli vypočutí účastníci konania a rozsudkom

č. k. -67 okresný súd rozhodol o povinnosti odporcu platiť sťažovateľovi bežné

a zameškané výživné v určených finančných sumách. Sťažovateľ doručil okresnému súdu

15. marca 2005 odvolanie proti predmetnému rozsudku. Uvedeným záznamom (č. l. 73)

posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na

to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia

, ). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie

v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci

konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho

meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na určenie vyživovacej

povinnosti rodiča voči potomkovi – sťažovateľovi. Posudzovaná vec patrí po právnej

stránke k štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o spor, ktorý patrí do

rozhodovacej právomoci všeobecných súdov s rozsiahlou judikatúrou v danej oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva aj napriek protichodným

stanoviskám účastníkov konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k prieťahom

v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

krajského súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je,

a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd navyše v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ hodnotil predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov, posudzoval len obdobia nečinnosti okresného

súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 20. marca 2001 do 13. marca

2002 (11,5 mesiacov), od 11. septembra 2002 do 27. marca 2003 (6,5 mesiacov) a od

11. septembra 2003 do 15. marca 2004 (6 mesiacov) ako postup, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom, pretože v uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne úkony

smerujúce k rozhodnutiu v posudzovanej veci.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobia ako časové úseky, v ktorých došlo

k zbytočným prieťahom nečinnosťou krajského súdu v celkovej dĺžke 24 mesiacov.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. apríla

2005 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že „... sťažnosť

navrhujeme zamietnuť, je totiž účelová a nedôvodná“.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že sťažovateľ bol

tiež nečinný v čase nečinnosti okresného súdu a musel mať vedomosť o majetkových

pomeroch odporcu, pričom 1. decembra 2004 prevzal predvolanie na pojednávanie

nariadené na 27. január 2005 a „... v rozpore s daným stavom podal ústavnú sťažnosť“.

Okresný súd vec prerokoval a rozhodol vo veci, preto okresný súd vo svojom vyjadrení

žiadal, aby sťažovateľovi nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie a náhrada

trov právneho zastúpenia.

Zároveň ústavný súd poukazuje v súvislosti s vyjadrením predsedu okresného súdu

z 30. marca 2005 na ustanovenie prvej vety ,

podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. rozhodnutie sp. zn.

) pod mimoriadnou pozornosťou súdnych sporov v konaniach, ktorých

predmetom sú vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, nemožno rozumieť len

kvantitatívny aspekt aktivity súdu, ale aj jej kvalitatívnu stránku s ohľadom na predmet

sporu a dôsledky súdneho rozhodnutia na ďalšie, často nie iba právne vzťahy účastníkov

konania.

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených obdobiach,

tak ako mu ho zaručuje , a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto základné práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Z posudzovaného spisu ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom

č. k. -67 z 27. januára 2005 v predmetnej veci rozhodol, preto vo výroku tohto

nálezu uvedený príkaz okresnému súdu nevydal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto

veci považuje sumu 20 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, a to najmä okolnosť, že pravidelné platenie primeraného

výživného zo strany odporcu je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia existencie

sťažovateľa ako študenta vysokej školy, a preto žiadosti sťažovateľa, ktorý požadoval

primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom,

ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina

výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných

práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku

2005, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal

náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005