Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 298/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť Jána Pavka, R., zastúpeného advokátom JUDr. V. O., R., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Rožňava v konaní sp. zn. (pôvodne sp. zn. ), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Jána Pavka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava

pod sp. zn. (pôvodne sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e v konaní sp. zn. (pôvodne

sp. zn. ) konať bez zbytočných prieťahov.

3. Jánovi Pavkovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rožňava

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý nahradiť Jánovi Pavkovi trovy právneho

zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet

právneho zástupcu JUDr. V. O., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Jána Pavka vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2004 doručená sťažnosť Jána Pavka, R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. V. O., R., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) Okresným súdom Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.

(pôvodne sp. zn. ).

Ústavný súd uznesením č. k. -9 zo 7. októbra 2004 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 19. novembra 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

24. januára 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému súdu bol 24. mája 1991

doručený návrh bývalej manželky sťažovateľa (ďalej len „navrhovateľka“) na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti sťažovateľovi ako odporcovi, pretože ich

manželstvo bolo rozvedené okresným súdom 8. januára 1991 v konaní sp. zn. .

Navrhovateľka do svojho návrhu uviedla celkovo 265 hnuteľných vecí

a nehnuteľnosti – dva družstevné byty, dve garáže a chatu so záhradou. Sťažovateľ tvrdí, že

okresný súd zatiaľ rozhodol len vo veci výlučného užívania družstevných bytov a ani po

trinástich rokoch od podania návrhu nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

V predmetnom konaní boli vypracované viaceré znalecké posudky, napriek tomu nebol

majetok bývalých manželov dosiaľ vyporiadaný.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní bez uvedenia dátumu predsedovi

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Predseda krajského súdu v odpovedi

z 1. júla 2002 oznámil, že list sťažovateľa postupuje na priame vybavenie predsedovi

okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi z 9. júla 2002 uviedla, že

konanie trvá viac ako desať rokov z dôvodu veľkého počtu vecí patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a potreby rozsiahleho dokazovania.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

sp. zn. (pôvodne sp. zn. ) a prikázal okresnému súdu konať

v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje primerané

finančné zadosťučinenie v sume 180 063 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 15. novembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 23. novembra 2004 uviedol prehľad

úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že predmetná vec je skutkovo zložitá,

pretože ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s prihliadnutím na

dĺžku trvania manželstva je rozsiahly počet vecí, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov patria.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že účastníci konania

prispeli svojím správaním k predĺženiu konania tým, že sa nezúčastnili viacerých

pojednávaní a neumožňovali súdnym znalcom ohliadku hnuteľných a nehnuteľných vecí

a vzniesli aj námietku zaujatosti a vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania uvedenej

veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu

a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne

sp. zn. ) zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľka doručila okresnému súdu 24. mája 1991 návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prílohami proti sťažovateľovi ako odporcovi

v posudzovanom konaní. Okresný súd vydal 31. mája 1991 pokyn na doručenie návrhu na

začatie konania sťažovateľovi, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril. Odporca doručil

okresnému súdu 17. júna 1991 stanovisko, v ktorom žiada o predĺženie lehoty na

vyjadrenie.

Okresný súd nariadil 17. januára 1992 termín pojednávania na 28. január 1992.

V spise je vložené potvrdenie ošetrujúceho lekára z 23. januára 1992 o práceneschopnosti

navrhovateľky z dôvodu operácie a plnomocenstvo z 27. januára 1992, v ktorom

navrhovateľka poverila V. P. na zastupovanie jej osoby v predmetnom konaní.

V posudzovanom spise je vložené vyjadrenie sťažovateľa k predmetu konania bez dátumu

vyhotovenia a doručenia okresnému súdu.

Na pojednávaní 28. januára 1992 okresný súd uznesením konanie o návrhu

navrhovateľky na vydanie vecí uvedených v návrhu na začatie konania v bodoch 266 až 289

zastavil na návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky a rozhodovanie o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn.

. Okresný súd nariadil 6. júla 1992 termín pojednávania na 14. júl 1992.

Pojednávanie 14. júla 1992 bolo uznesením odročené na 4. august 1992 z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 15. júla 1992 oznámenie o dôvodoch neúčasti na

pojednávaní 14. júla 1992. Pojednávanie 4. augusta 1992 bolo uznesením odročené na

neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania, pričom splnomocnený zástupca

navrhovateľky telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Okresný súd nariadil

5. novembra 1992 termín pojednávania na 17. november 1992.

Na pojednávaní 17. novembra 1992 vypovedali účastníci konania a pojednávanie

bolo uznesením odročené na 1. december 1992. Pojednávanie 1. decembra 1992 bolo

uznesením odročené na 8. december 1992 z dôvodu neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa.

Pojednávanie 8. decembra 1992 bolo odročené na neurčito z dôvodu neúčasti sťažovateľa,

pričom doručenka o prevzatí predvolania sťažovateľom nebola okresnému súdu vrátená.

Okresný súd vydal 11. decembra 1992 pokyn na reklamáciu doručenky, ktorou bol

sťažovateľ predvolaný na pojednávanie 8. decembra 1992. Sťažovateľ prevzal uvedené

predvolanie podľa údajov na doručenke 18. decembra 1992.

Okresný súd nariadil 16. apríla 1993 termín pojednávania na 29. apríl 1993.

Na pojednávaní 29. apríla 1993 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo

uznesením odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania za účelom

ocenenia nehnuteľností patriacich do predmetu konania a účastníci konania boli zároveň

zaviazaní uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania do 20. mája 1993.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. októbra 1993 navrhovateľka oznámila,

že v termíne od 22. októbra do 13. novembra 1993 bude na liečení. Okresný súd uznesením

č. k. -17 zo 6. októbra 1993 nariadil vykonanie znaleckého dokazovania

povereným súdnym znalcom do 10. novembra 1993 v súčinnosti s účastníkmi konania.

V posudzovanom spise je na č. l. vložené oznámenie povereného súdneho znalca bez

uvedenia dátumu jeho vyhotovenia a doručenia okresnému súdu s priloženou faktúrou

z 13. decembra 1993 (č. l. 19 spisu) o nemožnosti vykonať ohliadku nehnuteľností z dôvodu

neposkytnutia súčinnosti zo strany účastníkov konania, ktorí sa na dohodnuté termíny

ohliadky nedostavili. Okresný súd vydal 24. júla 1995 pokyn na opätovné doručenie spisu

poverenému súdnemu znalcovi, aby vykonal ohliadku nehnuteľností v súčinnosti

s účastníkmi konania s tým, že pokiaľ sa účastníci na ohliadku nedostavia, znalec je

povinný túto skutočnosť ihneď okresnému súdu oznámiť. Okresnému súdu bol 31. augusta

1995 doručený znalecký posudok od povereného súdneho znalca.

Podľa úradného záznamu okresného súdu sa 10. októbra 1995 dostavila právna

zástupkyňa navrhovateľky a požiadala okresný súd o nenariadenie termínu pojednávania do

31. októbra 1995. Okresný súd nariadil 11. októbra 1995 termín pojednávania na

7. november 1995. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu 9. novembra

1995 vyjadrenie k predmetu konania. Na pojednávaní 7. novembra 1995 vypovedali

účastníci konania a okresný súd nariadil, aby účastníci konania zložili preddavok na trovy

ďalšieho znaleckého dokazovania do 15. novembra 1995.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 17. novembra 1995 vyjadrenie k predmetu

konania. Okresný súd uznesením č. k. -36 z 9. februára 1996 nariadil vykonanie

znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom v termíne do 28. februára 1996.

Okresný súd uznesením č. k. -37 z 9. februára 1996 priznal poverenému

súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Poverený súdny znalec

nariadil termín ohliadky na 8. marec 1996. Sťažovateľ listom z 1. marca 1996 oznámil

dôvody svojej neúčasti na ohliadke 8. marca 1996. Poverený súdny znalec doručil

okresnému súdu 15. marca 1996 doplnenie znaleckého posudku v zmysle uznesenia

okresného súdu č. k. -36 z 9. februára 1996. Okresný súd uznesením č. k.

-47 zo 16. apríla 1996 priznal poverenému súdnemu znalcovi odmenu za

vypracovanie znaleckého posudku a stanovil termín pojednávania na 2. máj 1996.

Na pojednávaní 2. mája 1996 vypovedali účastníci konania, bolo vykonané ďalšie

dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na 14. máj 1996. Právna zástupkyňa

navrhovateľky doručila okresnému súdu 8. mája 1996 vyjadrenie k predmetu konania.

Na pojednávaní 14. mája 1996 bol vypočutý predvolaný svedok, pričom sťažovateľ sa bez

ospravedlnenia nedostavil, hoci bol na predchádzajúcom pojednávaní ústne predvolaný.

Pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého

dokazovania kvôli ohodnoteniu hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pričom účastníci konania boli zaviazaní uhradiť preddavok na

trovy dokazovania do 31. mája 1996.

Okresný súd uznesením č. k. -56 zo 4. februára 1997 nariadil vykonanie

znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom a predloženie znaleckého posudku do

5. marca 1997. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 1. októbra 1997. Okresný

súd uznesením č. k. -64 z 10. marca 1998 priznal poverenému súdnemu znalcovi

odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a stanovil termín pojednávania na 19. marec

1998.

Právna zástupkyňa navrhovateľky požiadala 16. marca 1998 okresný súd o zrušenie

termínu pojednávania z dôvodu kolízie s iným termínom pojednávania. Okresný súd

nariadil termín pojednávania na 31. marec 1998. Na pojednávaní 31. marca 1998 boli

účastníci oboznámení s výsledkom znaleckého dokazovania a pojednávanie bolo uznesením

odročené na 21. apríl 1998. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 2. apríla 1998

nahliadla do posudzovaného spisu v uvedený deň právna zástupkyňa navrhovateľky.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania zo 14. apríla 1998.

Pojednávanie 21. apríla 1998 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu telefonického

ospravedlnenia neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľky, pričom okresný súd

zároveň vydal pokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľa zo 14. apríla 1998 právnej

zástupkyni navrhovateľky.

Okresný súd nariadil 10. novembra 1998 termín pojednávania na 1. december 1998.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu 26. februára 1997 oznámenie

o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania (č. l. 72 spisu). Na pojednávaní

1. decembra 1998 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené za

účelom ďalšieho dokazovania – ohodnotenia hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pričom sťažovateľ boli zaviazaný uhradiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 20. augusta 1999 na základe previerky

plynulosti konania 20. augusta 1999 predseda okresného súdu uložil zákonnému sudcovi

konať v posudzovanom konaní plynule. Okresný súd stanovil 13. septembra 1999 termín

pojednávania na 5. október 1999. Na pojednávaní 5. októbra 1999 vypovedali účastníci

konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania týkajúceho sa hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pričom účastníci konania boli zaviazaní uhradiť preddavok na

trovy znaleckého dokazovania. Zároveň bol okresným súdom vydaný pokyn na pripojenie

spisu sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -84 z 10. septembra 2001 nariadil znalecké

dokazovanie povereným súdnym znalcom a predložiť znalecký posudok do 20. októbra

2001. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 13. novembra 2001. Okresný súd

nariadil 21. februára 2002 termín pojednávania na 13. marec 2002. Sťažovateľ doručil

okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania z 12. marca 2002.

Na pojednávaní 13. marca 2002 vypovedali právny zástupca navrhovateľky

a poverený zástupca sťažovateľa a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za

účelom ďalšieho znaleckého dokazovania – ocenenia nehnuteľností patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd prípisom zo 14. marca 2002

požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava o poskytnutie informácie

týkajúcej sa predmetu posudzovaného konania. Odpoveď Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Rožňava bola okresnému súdu doručená 21. marca 2002.

Okresný súd uznesením č. k. -104 z 11. júna 2002 nariadil vypracovanie

znaleckého posudku poverenému súdnemu znalcovi v lehote do 15. júla 2002. Poverený

súdny znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok 12. novembra 2002. Okresný súd

nariadil 13. februára 2003 termín pojednávania na 12. marec 2003. Okresný súd

uzneseniami č. k. -106 a č. k. -120 z 12. februára 2003 určil odmenu

za vypracovanie znaleckého posudku povereným súdnym znalcom. V posudzovanom spise

nie sú vložené čísla listov 110 až 119.

Na pojednávaní 12. marca 2003 boli pripojené listinné dôkazy k posudzovanému

spisu a pojednávanie bolo odročené na 2. apríl 2003. Právny zástupca navrhovateľky doručil

okresnému súdu 20. marca 2003 vyjadrenie k predmetu konania. Na pojednávaní 2. apríla

2003 vypovedali právny zástupca navrhovateľky a splnomocnený zástupca sťažovateľa,

pričom pojednávanie bolo uznesením odročené za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania týkajúceho sa predmetu konania a účastníkom bola uložená povinnosť uhradiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. -161 zo 14. mája 2003 nariadil znalecké

dokazovanie týkajúce sa predmetu konania a vypracovať znalecký posudok do 20. júna

2003. Okresný súd prípisom z 22. júla 2003 urgoval zaslanie znaleckého posudku od

povereného súdneho znalca (č. l. 177 spisu). Poverený súdny znalec doručil okresnému

súdu 4. augusta 2003 oznámenie o nevykonaní ohliadky nehnuteľnosti 31. júla 2003

z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania s tým, že ďalší termín ohliadky je stanovený na

12. august 2003. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 13. augusta 2003

oznámenie o nevykonaní ohliadky nehnuteľností týkajúcich sa predmetu konania z dôvodu

neúčasti účastníkov konania na ohliadke 31. júla 2003 a 12. augusta 2003 a vrátil

posudzovaný spis.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 22. mája 2003 sťažnosť na zákonného sudcu

s námietkou jeho zaujatosti. Zákonný sudca sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril stanoviskom

zo 17. septembra 2003.

Okresný súd vydal 16. októbra 2003 pokyn na predloženie posudzovaného spisu

krajskému súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom. Právny

zástupca navrhovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 17. októbra 2003 požiadal

o nahliadnutie do predmetného spisu.

Okresný súd prípisom z 20. októbra 2003 zaslal posudzovaný spis krajskému súdu na

rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu. Krajský súd uznesením č. k.

-188 z 31. októbra 2003 rozhodol o nevylúčení zákonného sudcu

z prejednávania predmetnej veci. Posudzovaný spis bol okresnému súdu vrátený

9. decembra 2003.

Právny zástupca navrhovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 10. decembra

2003 požiadal o nahliadnutie do predmetného spisu. Okresný súd vydal 9. februára 2004

pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. -188 z 31. októbra 2003

účastníkom konania a doručenie prípisu navrhovateľke, aby oznámila, ktorý právny

zástupca ju zastupuje v predmetnom konaní, pretože nedoručila okresnému súdu

vypovedanie plnomocenstva pre predchádzajúceho advokáta. Navrhovateľka doručila

okresnému súdu odpoveď na prípis 25. februára 2004.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 3. marca 2004 právny zástupca

navrhovateľky nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Okresný súd uznesením

č. k. -198 z 15. marca 2004 uložil povinnosť účastníkom konania umožniť

ohliadku nehnuteľností, aby mohol byť vypracovaný znalecký posudok podľa uznesenia

okresného súdu č. k. -161 zo 14. mája 2003.

Okresný súd prípisom z 15. marca 2004 zaslal posudzovaný spis poverenému

súdnemu znalcovi, aby mohol vypracovať znalecký posudok v zmysle predmetného

uznesenia okresného súdu v lehote do 30. apríla 2004. Okresný súd prípisom z 3. mája 2004

urgoval zaslanie znaleckého posudku od povereného súdneho znalca.

Poverený súdny znalec vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 14. mája 2004

oznámil, že ohliadka stanovená na 15. máj 2004 nebola vykonaná z dôvodu služobnej

neprítomnosti majiteľa nehnuteľnosti, a preto odkladá termín ohliadky na neurčito.

Predmetný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 28. júna 2004. Okresný súd

nariadil 30. júna 2004 termín pojednávania na 11. august 2004.

Na pojednávaní 11. augusta 2004 sa právny zástupca navrhovateľky a splnomocnený

zástupca sťažovateľa vyjadrili k znaleckému posudku a pojednávanie bolo uznesením

odročené na 8. september 2004. Na pojednávaní 8. septembra 2004 boli prednesené návrhy

právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu sťažovateľa na vykonanie

ďalšieho dokazovania v posudzovanej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na

13. október 2004.

Navrhovateľka doručila okresnému súdu 11. októbra 2004 vyjadrenie k predmetu

konania. Na pojednávaní 13. októbra 2004 bola vypočutá navrhovateľka a pojednávanie

bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vykonania kontrolného znaleckého

dokazovania týkajúceho sa nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Navrhovateľka doručila okresnému súdu 25. októbra 2004 vyjadrenie týkajúce sa

predmetu konania a 27. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená úhrada preddavku na

trovy znaleckého dokazovania.

V posudzovanom spise je na č. l. 261 – 265 vložené vyjadrenie predsedu

a podpredsedníčky okresného súdu z 23. novembra 2004 pre ústavný súd týkajúce sa

predmetného konania. Okresný súd uznesením č. k. -268 z 3. januára 2005

nariadil znalecké dokazovanie povereným súdnym znalcom týkajúce sa určenej

nehnuteľnosti a vypracovať znalecký posudok v termíne do 15. februára 2005. Poverený

súdny znalec vo vyjadrení z 11. februára 2005 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku do 31. marca 2005 z dôvodu nevyhnutnosti vykonania konzultácií

v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Okresný súd prípisom z 15. februára 2005

predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 31. marca 2005.

Poverený súdny znalec vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 1. apríla 2005 vrátil

predmetný spis okresnému súdu a požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 30. apríla 2005 z dôvodu potreby ďalších konzultácií v súvislosti s ocenením

nehnuteľnosti. Okresný súd prípisom zo 4. apríla 2005 predĺžil lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku do 2. mája 2005. Uvedeným záznamom (č. l. 276) posudzovaný spis

končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia , ).

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Ústavný súd zároveň v okolnostiach posudzovanej veci uvádza, že predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov neposudzoval v období pred 17. marcom 1993

s prihliadnutím na nedostatok právomoci a ustálenú judikatúru ústavného súdu (napr.

rozhodnutia sp. zn. , ), pretože nadobudla účinnosť

1. októbra 1992 a ústavný súd vznikol 17. marca 1993. Ústavný súd poskytuje ochranu iba

pred porušeniami základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na území Slovenskej

republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú, a po jeho

vzniku pokračujú, pričom nedostatok právomoci ústavného súdu v tejto veci nie je možné

odstrániť.

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi z 9. júla 2002 uviedla, že sťažnosť

sťažovateľa nepovažuje za dôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sám svojimi

procesnými úkonmi prispel k predĺženiu konania najmä tým, že viackrát namietal zaujatosť

zákonného sudcu a jeho úplatnosť, pričom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by

daný záver odôvodňovali.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

hoci predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci ústavný súd posudzuje ako zložitú s prihliadnutím

na predmet konania, pretože pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

potrebné zohľadniť časté protikladné stanoviská a úkony účastníkov konania. V danom

prípade ústavný súd vzal do úvahy aj rozsiahly počet vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sťažovateľa a navrhovateľky. Ústavný súd však zastáva názor, že

aj napriek uvedeným konkrétnym okolnostiam je dĺžka trvania predmetného konania -

takmer 14 rokov - aj pri jeho skutkovej náročnosti ústavne neakceptovateľná.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

z posudzovaného spisu zistil, že sťažovateľ sa viackrát nezúčastnil bez ospravedlnenia na

stanovených pojednávaniach, a to napríklad 4. augusta 1992, 1. decembra 1992 a 14. mája

1996, ďalej svojou neprítomnosťou neposkytol súčinnosť pri ohliadkach nehnuteľností

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov 10. decembra 1993, 31. júla 2003

a 13. augusta 2003, pričom termíny ohliadok boli povereným súdnym znalcom vopred

oznámené.

Sťažovateľ ďalej vo vyjadrení zo 7. apríla 2003 namietal zaujatosť zákonného sudcu,

o ktorej krajský súd uznesením č. k. -188 z 31. októbra 2003 rozhodol, že

zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania posudzovanej veci.

Je nesporné, že uvedené procesné úkony sťažovateľa sú zákonnými prostriedkami na

vyjadrenie jeho vôle v predmetnom konaní, ale predĺženie posudzovaného konania

v dôsledku jeho procesných úkonov nie je možné pripísať na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku

postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že

tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie ).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že

okresný súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 13. decembra 1993 do 24. júla

1995 (19 mesiacov), od 1. júna 1996 do 4. februára 1997 (8 mesiacov), od 5. marca 1997 do

10. marca 1998 (12 mesiacov), od 1. decembra 1998 do 13. septembra 1999 (9 mesiacov)

a od 5. októbra 1999 do 10. septembra 2001 (23 mesiacov).

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

24. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že

predmetná vec je skutkovo zložitá, pretože ide o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a s prihliadnutím na dĺžku trvania manželstva je rozsiahly počet

vecí, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že účastníci konania

prispeli svojím správaním k predĺženiu konania tým, že sa nezúčastnili viacerých

pojednávaní a neumožňovali súdnym znalcom ohliadku hnuteľných a nehnuteľných vecí

a vzniesli aj námietku zaujatosti a vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania uvedenej

veci.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 71 mesiacov.

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje

.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení označeného práva sťažovateľa, zaoberal sa

aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu

sťažovateľa najmä v okolnosti, keď ani po uplynutí obdobia takmer 14 rokov od podania

návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo v predmetnej

veci rozhodnuté, pričom táto situácia spôsobuje u sťažovateľa pocit trvalej neistoty.

Ústavný súd však pri stanovení konkrétnej výšky primeraného finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ktorý svojimi

úkonmi podstatne prispel k predĺženiu tohto konania, a preto považoval za primerané

finančné zadosťučinenie sumu 35 000 Sk, a to aj s prihliadnutím na intenzitu zásahu do

základného práva sťažovateľa podľa a celkovú dĺžku predmetného

konania.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, preto

ústavný súd žiadosti sťažovateľa o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti

nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných

prieťahov v posudzovanom konaní a správanie sťažovateľa v danom konaní, ktoré prispelo

k predĺženiu tohto konania.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý v odôvodnených prípadoch umožňuje ústavnému súdu podľa

výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil

inému účastníkovi konania jeho trovy, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo

porušené, a teda mal vo veci úspech.

Podľa ustanovenia § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za

úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky

odmena podľa doterajších predpisov.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom,

ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina

výpočtového základu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd,

ktorá nie je oceniteľná peniazmi. Podľa vyhlášky č. výpočtovým

základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku

2004, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za dva úkony právnej pomoci –

prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej 4 534 Sk za každý úkon v zmysle

ustanovenia vyhlášky č. , t. j. spolu 9 068 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky

č. v spojení s ustanovením vyhlášky č. , t. j.

dvakrát 136 Sk, teda spolu 272 Sk.

Podľa takto určených kritérií správny výpočet trov predstavuje sumu 9 340 Sk, ktorú

ústavný súd zaviazal uhradiť okresný súd na účet právneho zástupcu sťažovateľa

(ustanovenie v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005