Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 99/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť N. H., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo N. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. N. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk

(slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť N. H. trovy právneho

zastúpenia v sume 6 309 Sk (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti N. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2005

doručená sťažnosť N. H., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ.,

B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -7 z 30. marca 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 16. mája 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 23. mája 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu 14. októbra 2002 domáhala

zvýšenia výživného proti povinnému rodičovi. Uvedený návrh bol na výzvu okresného súdu

doplnený procesným podaním z 12. januára 2004. Okresný súd vo veci vôbec nekonal, preto

sťažovateľka podala 3. júna 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní sp. zn.

a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. mája 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. júna 2005 uviedol,

že sťažovateľka bola v čase podania návrhu na začatie konania plnoletá a návrh mala podať

samostatne, „... čím by bola určite predišla zdržaniu, ku ktorému došlo tým, že vec bola

vylúčená na samostatné konanie“.

Podpredseda okresného súdu vo svojom stanovisku ďalej uviedol, že vo veci sa

nekonalo v období od júna 2004 do mája 2005 z dôvodu zdravotnej operácie a následnej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne od začiatku septembra 2004 do konca februára 2005.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska podpredsedu okresného

súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Okresnému súdu bol 14. októbra 2002 doručený návrh sťažovateľky na zvýšenie

výživného proti odporcovi – otcovi sťažovateľky (č. l. 3 spisu), pričom z dôvodu dovŕšenia

plnoletosti sťažovateľky v čase podania návrhu bol predmetný návrh pokynom okresného

súdu z 10. októbra 2003 postúpený oddeleniu C okresného súdu. Postúpený návrh na začatie

konania bol 13. októbra 2003 pridelený na ďalšie konanie zákonnej sudkyni (č. l. 1 spisu).

Okresný súd uznesením č. k. -7 z 10. novembra 2003 vyzval

sťažovateľku na doplnenie návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1

v určenej lehote.

Okresný súd vydal 13. januára 2004 pokyn na pripojenie spisu sp. zn.

k posudzovanému spisu. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu

13. januára 2004 vyjadrenie k predmetu konania v zmysle uznesenia okresného súdu č. k.

-7 z 10. novembra 2003.

Okresný súd vydal 8. marca 2004 pokyn na vylúčenie spisu sp. zn.

a doručenie návrhu sťažovateľky na vyjadrenie odporcovi. Okresný súd vydal 1. júna 2004

pokyn na predloženie posudzovaného spisu zákonnej sudkyni na ďalší postup v konaní.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 23. mája 2005 bol posudzovaný spis predložený

zákonnej sudkyni 23. mája 2005.

Okresný súd vydal 23. mája 2005 pokyn na pripojenie spisu sp. zn.

k predmetnému spisu a zistenie posledného pobytu odporcu na území Slovenskej republiky.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. júna 2005 podpredseda okresného súdu

pripojil k posudzovanému spisu fotokópiu uznesenia ústavného súdu č. k. -7

z 30. marca 2005. Okresnému súdu bolo 9. júna 2005 doručené oznámenie Registra

obyvateľov Slovenskej republiky týkajúce sa adresy trvalého pobytu odporcu. Uvedeným

záznamom okresného súdu (č. l. 23) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia sp. zn. ,

). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo

neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

hoci predmetom sporu je návrh na zvýšenie výživného proti povinnému rodičovi -

odporcovi, posudzovaná vec patrí po právnej stránke k štandardnej agende všeobecných

súdov, pretože ide o vec týkajúcu sa rozhodovania v oblasti rodinného práva, ktoré patrí do

rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Navyše, právna úprava platná v dobe

posudzovaného konania je obsiahnutá v o rodine v znení neskorších

predpisov (v súčasnosti o rodine a o zmene a o doplnení iných

zákonov).

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Podpredseda okresného súdu

navyše vo svojom stanovisku zo 17. júna 2005 neuviedol ako dôvod, prečo okresný súd

dosiaľ vo veci nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd nezistil

z posudzovaného spisu a vyjadrení účastníkov konania žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľka prispela k prieťahom v konaní.

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní listom z 3. júna 2004, pričom

predseda okresného súdu na uvedenú sťažnosť nereagoval.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku

postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že

tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že

okresný súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 1. júna 2004 do 23. mája 2005

(11,5 mesiacov).

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. júna 2005 uviedol, že

sťažovateľka bola v čase podania návrhu na začatie konania plnoletá a návrh mala podať

samostatne, „... čím by bola určite predišla zdržaniu, ku ktorému došlo tým, že vec bola

vylúčená na samostatné konanie“.

Podpredseda okresného súdu vo svojom stanovisku ďalej uviedol, že vo veci sa

nekonalo v období od júna 2004 do mája 2005 z dôvodu zdravotnej operácie a následnej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne od začiatku septembra 2004 do konca februára 2005.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie

postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 11,5 mesiacov

(t. j. obdobie od 1. júna 2004 do 23. mája 2005).

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje

.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že nečinnosťou okresného súdu dochádza

aj k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Vzhľadom na

skutočnosť, že v petite sťažnosti sťažovateľky nebolo uvedené, aby ústavný súd vyslovil aj

porušenie práva v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru nekonaním okresného súdu v uvedenej veci,

ústavný súd posudzoval uvedenú formuláciu v sťažnosti sťažovateľky ako súčasť

argumentácie predmetnej sťažnosti.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd zaviazal vo výroku tohto rozhodnutia

okresný súd, aby v danej veci konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľka svojím

správaním neprispela k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd

v okolnostiach tejto veci považuje sumu 15 000 Sk za primeranú so zreteľom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala primerané

finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel. Pri stanovení

výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadol nielen na predmet

konania, ktorý si v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu vyžaduje osobitnú

starostlivosť so zreteľom na rýchlosť konania (napr. rozhodnutie sp. zn. ), ale aj

skutočnosť, že návrh na začatie konania bol sťažovateľkou podaný 14. októbra 2002

a okresný súd až takmer po uplynutí obdobia jedného roka, t. j. 13. októbra 2003, zistil, že

návrh sťažovateľky z dôvodu jej plnoletosti je potrebné administratívne prideliť do iného

oddelenia okresného súdu.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu, preto ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané

finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za

primeranú aj s ohľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý v odôvodnených prípadoch umožňuje ústavnému súdu podľa

výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil

inému účastníkovi konania jeho trovy, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov

právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo

porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom

a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je

jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana

základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005,

ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva

úkony právnej pomoci každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní

náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu podľa vyhlášky č. ,

t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej

hodnoty. Právna zástupkyňa sťažovateľky pripojila k vyjadreniu z 18. mája 2005 fotokópiu

osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 309 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky okresný súd (ustanovenie § 31a

v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005