Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/07

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nestrannom súde podľa

a jeho práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. októbra

2006 doručené podanie MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Slovenskej

republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom súde podľa

(ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie

veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že vo veci vedenej Okresným súdom

Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorej sťažovateľ vystupuje

na strane odporcu a M. F. a M. F. na strane navrhovateľov, sa 24. mája 2006 uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. jún 2006. Podaním z 9. júna 2006 sťažovateľ

vzniesol námietku zaujatosti voči vec pojednávajúcemu sudcovi a žiadal, aby bol

z prerokúvania veci vylúčený. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti voči

pojednávajúcemu sudcovi sa sťažovateľ 26. júna 2006 ospravedlnil z neúčasti

na pojednávaní nariadenom v tejto veci na 27. jún 2006. Podaním z 26. júna 2006

sťažovateľ na výzvu okresného súdu z 13. júna 2006 uhradil súdny poplatok za vznesenú

námietku. K námietke sťažovateľa sa pojednávajúci sudca vyjadril 28. júna 2006.

Krajský súd listom sp. zn. z 20. júla 2006 vrátil spis bez rozhodnutia

okresnému súdu z dôvodu, že sťažovateľ (žalovaný) v námietke zaujatosti namieta

iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu v konaní o prejednávanej veci

[ (ďalej len „OSP“)], a teda nadriadený súd

na námietku zaujatosti neprihliadal ( ). Ako uviedol:

„Súd prvého stupňa v týchto prípadoch vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Z tohto dôvodu Vám vraciame vec bez rozhodnutia ( ).“ Predmetný list bol

doručený okresnému súdu 1. augusta 2006.

Sťažovateľ sa o tomto postupe krajského súdu dozvedel 11. augusta 2006

pri nahliadnutí do spisu okresného súdu sp. zn. .

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že postupom krajského súdu vo veci

sp. zn. , keď nerozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej voči

sudcovi okresného súdu vo veci sp. zn. , bolo porušené jeho právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom súde zakotveného

v a právo na prejednanie veci nestranným súdom zakotvené

v čl. 6 ods. 1 vety prvej dohovoru.

Krajský súd svoj postup odôvodnil tým, že sťažovateľ v námietke zaujatosti namieta

iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu v konaní o prejednávanej veci,

a z toho dôvodu nadriadený súd na námietku zaujatosti neprihliadal. Prvostupňový súd

v týchto prípadoch vec nadriadenému súdu nepredkladá. Sťažovateľ považuje takýto postup

za nesúladný s a s dohovoru, ako aj s ustanovením ,

a . Sťažovateľ svoju námietku zaujatosti voči prejednávajúcemu sudcovi

odôvodnil tým, že sudca v predmetnej veci zasahoval do jeho práva na informácie,

ktoré na pojednávaní konanom 24. mája 2006 uplatnil tak, že z priebehu pojednávania

zhotovoval zvukový záznam. Sťažovateľ teda neodôvodňoval svoju námietku zaujatosti

tým, že sudca v predmetnom konaní postupoval v rozpore s procesnými ustanoveniami

upravujúcimi konanie pred súdom. Námietka zaujatosti sa týkala zásahu sudcu do práva

sťažovateľa ustanoveného v a zásah sudcu do tohto práva vyvolal

u sťažovateľa pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúceho sudcu. Ak krajský súd

neprejednal námietku zaujatosti odôvodnenú zásahom do práva sťažovateľa vo veci

prejednávajúcim sudcom, aplikoval ustanovenie tak, že táto aplikácia

a jej predchádzajúci výklad je nezlučiteľný s ustanoveniami a dohovoru, ktoré

zaručujú sťažovateľovi základné ľudské práva, medzi nimi právo na prijímanie informácií

a právo na prejednanie veci nestranným súdom.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že postup krajského súdu je excesom z jeho judikatúry.

Ako vyplýva z ním priloženého rozhodnutia toho istého súdu, v iných veciach krajský súd

prerokúval námietku zaujatosti vznesenú účastníkom proti sudcovi Okresného súdu Prešov.

Sťažovateľ predložil ústavnému súdu námietku zaujatosti, ktorú účastník konania v inej

právnej veci vzniesol voči sudcovi Okresného súdu Prešov, pričom účastník v nej uviedol,

že sudca, voči ktorému vznáša námietku zaujatosti naňho urobil zlý dojem, vzhľadom

na spôsob akým viedol vypočúvanie, a že nemá dôveru v korektné a spravodlivé

prerokovanie veci ani v ďalšom súdnom spore. Sudca Okresného súdu Prešov predložil vec

na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajskému súdu, ktorý o tejto námietke

rozhodol uznesením z 3. októbra 2005. Sťažovateľ podotýka, že v čase vznesenia námietky

zaujatosti účastníkom v označenom spore, teda 8. septembra 2005, platilo ustanovenie

v rovnakom znení, ako to bolo v čase, keď vzniesol námietku zaujatosti

sťažovateľ.

V inej veci vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves, iný účastník konania

vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom, v ktorej uviedol, že postup sudcov v jeho

konaniach svedčí o ich zaujatosti a má voči ním nedôveru. Táto námietka zaujatosti bola

vznesená 20. marca 2006, teda v čase platnosti ustanovenia v znení

rovnakom ako v čase vznesenia námietky sťažovateľom. Krajský súd v Košiciach

o nej rozhodol uznesením zo 6. apríla 2006.

V prípade sťažovateľa, ako to bolo už uvedené, dôvodom vznesenia námietky

zaujatosti bol zásah sudcu do jeho základného práva na prijímanie informácií. Skutočnosť,

že sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej mal rozhodnúť nadriadený súd, vyplýva

aj z postupu okresného súdu. Sudca, ktorého zaujatosť sťažovateľ namieta, sa vyjadroval

k okolnostiam zhotovovania záznamu, ako aj zápisnice z predmetného pojednávania.

Vec predložil nadriadenému súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že otázka posúdenia,

či v predmetnej veci ide o námietku zaujatosti, o ktorej rozhoduje nadriadený súd,

je otázkou, ktorej posúdenie prislúcha sudcovi súdu, voči ktorému námietka smeruje.

Toto možno vyvodiť z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že súd

na námietku zaujatosti, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci, neprihliada. V takomto prípade vec nadriadenému súdu

nepredkladá. Sťažovateľ považuje za nesporné, že citované ustanovenie zveruje otázku

posúdenia, či ide o námietku zaujatosti, na ktorú súd prihliada alebo nie, do právomoci

súdu, voči ktorému námietka smeruje. Táto úvaha je odôvodnená aj tým, že iné

ustanovenie ( tretia veta) ustanovuje, že ak ide o vylúčenie podľa

a predseda súdu zastáva názor, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží

vec na rozhodnutie súdu uvedenému v . Podľa prvej vety citovaného

zákonného ustanovenia - sudca v predmetnej veci, ktorý sa dozvie o skutočnostiach, pre

ktoré je vylúčený, môže robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Posúdenie

skutočnosti, či ide o námietku zaujatosti, na ktorú nie je potrebné prihliadať, je teda

jednoznačne v právomoci napadnutého súdu a sudcu, keďže od posúdenia námietky závisí

ďalší postup v konaní. Sudca v konaní alebo na námietku zaujatosti neprihliada a koná

naďalej ako by nebola vznesená, alebo ju posúdi ako takú, na ktorú treba prihliadnuť

a potom predloží vec nadriadenému súdu. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva

možnosť nadriadeného súdu po predložení veci a prihliadnutí na túto námietku zaujatosti

sudcom, proti ktorému smeruje, zmeniť toto posúdenie.

Právo na nestranný súd je jedným zo základov súdneho konania. Toto právo

samozrejme nie je možné vykladať tak, a ani sťažovateľ ho tak nevykladá, že súd vyhovie

každej námietke zaujatosti vznesenej účastníkom konania. Podľa rozhodnutia ústavného

súdu vo veci sp. zn. ,,Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa Listiny (a aj Slovenskej

republiky) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia sudcu

z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až 16 Občianskeho súdneho

poriadku)“. Je právom účastníka konania, aby o takejto námietke súd určený rozhodol.

Akýkoľvek výklad a aplikácia ustanovení upravujúcich postup súdu pri vznesení námietky

zaujatosti, a teda pochybnosti o nestrannosti súdu, ktorý vyvoláva pochybnosti o jeho

súladnosti so základným ľudským právom ustanoveným v a v dohovore,

nie je postupom, ktorým by bolo rešpektované právo účastníka na konanie pred nestranným

súdom.

Sťažovateľ sa touto sťažnosťou nedomáha určenia, že vec pojednávajúci sudca

by mal byť z prerokovávania predmetnej veci vylúčený, keďže o tejto veci je kompetentný

rozhodnúť krajský súd. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho práva krajským

súdom preto, lebo o predmetnej veci nerozhodol.

Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje sťažovateľ za primerané, aby mu bolo

priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk. Sťažovateľ považuje zásah

do svojho práva za mimoriadne závažný, keďže ide o právo, ktoré je jedným zo základov

spravodlivého súdneho konania. Sťažovateľ sa cíti porušením svojho práva dotknutý

o to viac, že porušovateľom je krajský súd, teda orgán, ktorého úlohou a poslaním

je ochrana zákonnosti.

Po prerokovaní veci sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„Právo sťažovateľa

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom súde

zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

- a právo na prejednanie veci nestranným súdom zakotvené v článku 6 ods. 1 vety

prvej Dohovoru,

bolo postupom Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. , ktorým

nerozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej voči sudcovi Okresného súdu

v Humennom vo veci sp. zn. , porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Prešove rozhodnúť

o námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej voči sudcovi Okresného súdu v Humennom

vo veci sp. zn. .

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 20.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil jeho právo na nestranný súd tým,

že ak už sudca okresného súdu predložil nadriadenému - krajskému súdu - námietku

zaujatosti podanú sťažovateľom, tak krajský súd mal o nej rozhodnúť uznesením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na (...) nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti

neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami o vylúčení sudcov,

o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Podľa názoru ústavného súdu je účelom

inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného v zabezpečenie

plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne ustanovil ako dôvod nevylúčenia

sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Ak sám sudca, voči ktorému bola námietka vznesená vyhodnotí námietku tak,

že táto spočíva v okolnostiach jeho postupu v prejednávanej veci, tak o námietke formálne

nerozhoduje a nepredkladá ju. Sudca ďalej, bez ďalšieho pokračuje v konaní. Účastník

konania môže svoje námietky vždy uplatniť prostredníctvom opravných prostriedkov. Podľa

názoru ústavného súdu ak sudca vec predloží nadriadenému súdu, je tento oprávnený

posúdiť, či sa v danom prípade námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci. Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak

ako rozhodnutím.

Keďže krajský súd zistil, že námietka sa týka okolností spočívajúcich v postupe

sudcu, prípisom vrátil vec okresnému súdu. Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne

zapísaná v registri krajského súdu pod sp. zn. [porov. § 164 ods. 3 písm. a)

a príloha 1 – súdne registre odvolacej agendy - Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku

pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších

predpisov] a vec bola prerokovaná štvrtým senátom, o čom svedčí podpis predsedu senátu

na prípise. Námietka nebola vybavená len administratívnym kancelárskym spôsobom,

ale bola prerokovaná bez meritórneho rozhodnutia.

Ústavný súd pripomína, že neobstojí argumentácia sťažovateľa príkladmi z praxe,

ktoré predložil na podporu svojich tvrdení. V ním uvedených príkladoch účastníci

nenamietali len okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní, ale vždy aj iné okolnosti

(1. advokát účastníka, ktorý namietol zaujatosť vystupuje v procese proti starej matke

sudcu, 2. účastník namietal voči všetkým sudcom okresného súdu, že „... dochádza

k manipulácii a klientelizmu, ako aj k zneužitiu detí. Konajúca sudkyňa podľa jeho názoru

pokračuje v intrigách jej predchodcov a je zaujatá voči jeho osobe, čoho dôkazom

je skutočnosť, že sa už 9 rokov domáha súdnej úpravy styku s mal. deťmi“). Z toho dôvodu

bolo podľa nadriadeného súdu potrebné, aby sa týmito námietkami zaoberal meritórne.

Iba predloženie veci nadriadenému súdu nemôže bez ďalšieho zakladať jeho

povinnosti o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca

pozná právo, a teda jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu je záväzné

pre nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu

v konaní alebo nie, patrí tak sudcovi, ako aj nadriadenému súdu. V konečnom dôsledku

však rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe

sudcu v konaní, nerozhoduje už meritórne o jeho vylúčení alebo nevylúčení. To vyplýva

z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené,

je plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne

nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.

Skutočnosť, že nadriadený súd v danej veci nerozhodol meritórnym uznesením,

nemohla mať podľa názoru ústavného súdu priamu súvislosť s možným porušením

sťažovateľovho práva na nestranného sudcu.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,

že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd poznamenáva, že podľa

poznatkov zo súdnej praxe niektoré nadriadené súdy o vrátení veci rozhodujú v takýchto

prípadoch uznesením. Takéto uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje

sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení vec prejednávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje,

že vec nemala byť predložená nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa.

Voľba spôsobu komunikovania medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k

je na všeobecných súdoch. Ak nadriadený súd zvolí formu uznesenia, volí formálnejší

spôsob vybavenia veci, ako je vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje

k záveru, že námietka sa týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu a vec mu

nemala byť predložená, tak forma vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá

žiaden ústavno-právny rozmer a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu

účastníkovi.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné,

že sa krajský súd vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými

limitmi, nezasahujúc tým do základných práv sťažovateľa. Právo na nestranného sudcu

nemohlo byť z tohto dôvodu porušené tak, ako to namieta sťažovateľ.

Z dôvodov, ktoré boli uvedené, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007