Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 276/2014
PDF · 197.88 KB
No categories available
I. ÚS 276/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK,
Tulčík 26, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária,
Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci námietky zaujatosti proti sudkyni Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 59/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2014
doručená sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 26
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska
kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) vo veci námietky zaujatosti proti sudkyni Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 59/2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vedľajším účastníkom na strane
navrhovateľov – Slovenská republika a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 59/2012 proti odporcovi občianskemu
združeniu Človek a strom o určenie neplatnosti medzi nimi uzavretej zámennej zmluvy
č. 6929/2008/140 z 27. novembra 2009.
Sťažovateľ ako vedľajší účastník označeného súdneho konania vzniesol podaním
z 22. novembra 2013 námietku zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Sobolovskej,
v ktorej uviedol:
„Dňa 8. IV. 2013 sa na Okresnom súde Bratislava II konalo pojednávanie...
Na tomto pojednávam za zúčastnil štatutárny orgán vedľajšieho účastníka, právna
zástupkyňa vedľajšieho účastníka, právna zástupkyňa odporcu. Na pojednávaní bola
prítomná početná verejnosť.
V priebehu pojednávania súd prerušil na žiadosť právnej zástupkyne vedľajšieho
účastníka pojednávanie na 15 min. z dôvodu naštudovania rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1 Sžr/68/2011. Počas prerušenia pojednávania opustili všetci prítomný pojednávaciu
miestnosť. Po uplynutí doby 15 min. súd pokračoval v prerušenom pojednávaní, ktoré
skončilo o 11. 45 hod.
Po ukončení pojednávania bolo viacerými osobami, ktoré sa na pojednávaní
zúčastňovali ako verejnosť oznámené právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka, aj jeho
štatutárnemu orgánu J. L., že počas vyššie opísaného prerušenia pojednávania bola právna
zástupkyňa odporcu O. K. vyzvaná, aby vstúpila do miestnosti, v ktorej sa počas prerušenia
pojednávania zdržiavala vec pojednávajúce sudkyňa, čo aj právna zástupkyňa odporcu
urobila.
Takýto postup vec pojednávajúcej sudkyne vzbudzuje u vedľajšieho účastníka
odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v predmetnej veci, a to z dôvodu jej vzťahu
k právnej zástupkyni odporcu. ...
Vedľajší účastník konania sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom na vznesenie
námietky zaujatosti dozvedel dňa 8. 11. 2013 po skončení pojednávania vo veci sp. zn.
12 C/59/2012. ...“
Okresný súd prípisom z 28. novembra 2013 predložil sťažovateľom podanú námietku
zaujatosti spolu so súdnym spisom na rozhodnutie krajskému súdu a v tomto prípise
zákonná sudkyňa zároveň uviedla, že „... ako zákonne pridelený sudca sa v tejto veci
necítim byť ani subjektívne a ani objektívne zaujatá, nakoľko nemám záujem na určitom
výsledku sporu, konanie sa ma nijako priamo nedotýka, o veci som nezískala informácie
iným ako procesným postupom, účastníkov tohto konania nepoznám, nikdy som sa s nimi
nestretla a nie sú to mne blízke osoby“.
Obsahom súdneho spisu v čase predloženia veci krajskému súdu bol aj úradný
záznam z 28. novembra 2013 podpísaný zákonnou sudkyňou, vyššou súdnou úradníčkou
a asistentkou senátu, v ktorom sa uvádza:
„Dňa 26. 11. 2013 bola doručená tunajšiemu súdu námietka zaujatosti vo vecí sp. zn.
12 C/59/2012 právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka I. R.
V námietke zaujatosti právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka sa uvádza, že počas
prerušenia konania, o ktoré požiadala právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka bola
právna zástupkyňa odporcu vyzvaná, aby vstúpila do pojednávacej miestnosti, v ktorej sa
údajne počas prerušenia konania mala zdržiavať.
Sama právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v námietke zaujatosti uvádza, že na
pojednávaní bola prítomná početná verejnosť.
Tvrdenie právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka sú nehoráznym klamstvom,
pretože v pojednávacej miestnosti som zostala spolu so svojou asistentkou E. G. a vyššou
súdnou úradníčkou K. R.
Je až zarážajúce čoho je schopná právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviesť,
len preto, aby zmarila pojednávanie vytýčené na 19. 12. 2013. Je predsa nemysliteľné, aby
som si ako zákonná sudkyňa počas prerušenia konania zavolala do pojednávacej miestnosti
niektorého z účastníkov konania, prípadne ich právnych zástupcov v čase, keď je
pojednávanie prerušené. Účastníci konania ako i právni zástupcovia boli mimo
pojednávacej miestnosti vonku na chodbe za prítomnosti justičnej stráže.
Súdny spor medzi navrhovateľom a odporcom je medializovaný, zúčastňujú sa ho
novinári ako i poslanec NR SR A. H.
Opätovne uvádzame, že tvrdenia a invektívy zo strany právnej zástupkyni vedľajšieho
účastníka sa nezakladajú na pravde.“
Krajský súd prípisom č. k. 8 NcC 101/2013-382 zo 16. decembra 2013 vrátil
okresnému súdu predložený spis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti a uviedol:
„... Vám zasielam späť spis Vašej sp. zn. 12 C/59/2012 bez rozhodnutia o námietke
zaujatosti; ako bezdôvodne predložený.
Z písomného podania vedľajšieho účastníka, doručeného súdu dňa 26.11.2013
vyplýva, že dôvodom ním vznesenej námietky, zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni
JUDr. Gabriele Sobolovskej sú okolnosti spočívajúce v postupe sudkyne počas prerušenia
pojednávania konaného dňa 08. 11. 2013, o ktorom sa právna zástupkyňa vedľajšieho
účastníka mala dozvedieť od iných osôb, ktoré konkrétne neuviedla a taktiež neuviedla
v námietke zaujatosti ani žiaden konkrétny vzťah sudkyne JUDr. Sobolovskej k právnej
zástupkyni odporcu, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti o sudcovskej nezaujatosti
v predmetnej veci.
Z uvedeného je zrejmé, že námietka zaujatosti sudkyne vznesená vedľajším
účastníkom sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudkyne y konaní o prejednávanej
veci, ktoré v zmysle § 14 ods. 3 O. s. p. nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne
JUDr. Sobolovskej z prejednávania a rozhodovania veci a na námietku zaujatosti, týkajúcu
sa len týchto okolností, súd podľa § 15a ods. 5 O. s. p, neprihliada a vec sa nadriadenému
súdu nepredkladá.“
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že postupom Krajského súdu v Bratislave
vo veci námietky zaujatosti... bolo porušené právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva
zákonom ustanoveným postupom na nestrannom súde zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a právo na prerokovanie veci nestranným súdom zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Takýto postup Krajského súdu v Bratislave nie je súladný so základným právom
sťažovateľa na nestranný súd, ktoré je vykonávané už označenými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave vyhodnotil namietané konanie
sudkyne Okresného súdu Bratislava II, keď počas prerušeného pojednávania mala vyzvať
právnu zástupkyňu odporcu na vstup do miestnosti, v ktorej sa nachádzala a zotrvať tam
s ňou bez prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov ako postup sudkyne
v konaní.
Je pravdou, že ust § 14 ods. 3 O. s. p. ustanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Krajský súd
v Bratislave však vyložil obmedzenie zakotvené v citovanou zákonnom ustanovení -
okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní krajne extenzívne, čím sťažovateľovi odňal
právo na to, aby o jeho námietke zaujatosti bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, a aby
bolo takýmto postupom rešpektované jeho právo na nestranný súd.
Je nepochybné; že postupom sudcu v konaní možno rozumieť taký postup súdu
(sudcu), ktorý možno identifikovať ako procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré
upravujú vedenie konania. Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje platný
Občiansky súdny poriadok, a ktoré sú ním predvídané a majú upravené svoje účinky
na priebeh konania.
Sťažovateľ nemá pochybnosti o tom, že okolnosti, ktoré uviedol vo svojej námietke
zaujatosti nemožno subsumovať pod okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní.
Namietaným postupom, ku ktorému malo dôjsť počas prerušenia pojednávania, totiž vec
pojednávajúca sudkyňa nerealizovala žiadne práva ani povinnosti súdu voči účastníkom
konania alebo iným osobám zúčastneným na konaní predvídané a upravené v Občianskom
súdnom poriadku. Práve z dôvodu, že postup sudkyne počas prerušenia pojednávania nebol
žiadnym z úkonov súdu predvídaných a upravených Občianskym súdnym poriadkom,
vzbudil u sťažovateľa oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Takýto postup bol
zároveň v rozpore so základnou povinnosťou sudkyne vyjadrenej v ust. § 30 ods. 3 písm. e)
zák. č. 385/2000 Z. z., podľa,; ktorého je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby
jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a s povinnosťou zakotvenou v ods. 3 toho
istého zákonného ustanovenia, podľa ktorého nesmie od strán alebo od účastníkov konania
alebo od ich právnych zástupcov, okrem prípadov ustanovených v zákonoch a v konaní pred
súdmi, jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi
o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu
mať vplyv. ...
Krajský súd v Bratislave tým, že o sťažnosti sťažovateľa nerozhodol spôsobom
upraveným zákonom, teda vydaním rozhodnutia o tom, či sudkyňa JUDr. Gabriela
Sobolovská je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C/59/2012 odňal sťažovateľovi právo na
nestranný súd, pričom zásah do jeho práva doposiaľ trvá, keďže doposiaľ o námietke
zaujatosti sťažovateľa nebolo zákonným, a teda ani ústavne konformným spôsobom
rozhodnuté. ...“
Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa... domáhať sa svojho práva na nestrannom súde zakotveného
v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a... na prejednanie veci nestranným súdom zakotveného
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave vo veci jeho námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej
voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 12 C/59/2012, bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave rozhodnúť
o námietke zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej sťažovateľom voči sudkyni Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
Ústavnú súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Bratislave pokračovať
v porušovaní práv sťažovateľa vo veci námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej
sťažovateľom voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C/59/2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil právo na súdnu ochranu a právo
na spravodlivý súdny proces, a to porušením práva na nestranný súd, keď obsah ním
podanej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 12 C 59/2012 vyhodnotil ako námietky týkajúce sa len okolností, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci a ktoré vybavil len prípisom o vrátení spisu
bez rozhodnutia o námietke zaujatosti.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dôvodom
na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci.
Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Ústavný súd
zastáva názor, že účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného
v § 15a OSP je zabezpečenie plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne
ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prerokovávanej veci.
Podľa názoru ústavného súdu ak po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania
sudca predloží vec nadriadenému súdu, je tento oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade
námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej
veci. Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak ako rozhodnutím.
V posudzovanom prípade krajský súd zistil, že sťažovateľ uplatnil námietku, ktorá sa
týkala okolností spočívajúcich v postupe konajúcej sudkyne (nie v jej pomere k veci či
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom), a prípisom vrátil vec okresnému súdu.
Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne zapísaná v registri krajského súdu pod sp. zn.
8 NcC 101/2013 [porov. § 164 ods. 3 písm. b) a príloha 1 – súdne registre odvolacej
agendy – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov] a vec bola prerokovaná ôsmym senátom,
o čom svedčí podpis predsedníčky senátu na prípise. Námietka nebola vybavená len
administratívnym kancelárskym spôsobom, ale bola prerokovaná bez meritórneho
rozhodnutia.
Iba predloženie veci nadriadenému súdu nemôže bez ďalšieho zakladať jeho
povinnosť o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca
pozná právo, a teda jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu je záväzné pre
nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu v konaní
alebo nie, patrí tak sudcovi, ako aj nadriadenému súdu. V konečnom dôsledku však
rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe sudcu
v konaní, nerozhoduje už meritórne o jeho vylúčení alebo nevylúčení. To vyplýva
z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené, je
plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne
nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.
Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 74/07 uviedol, že podľa poznatkov
zo súdnej praxe niektoré nadriadené súdy o vrátení veci rozhodujú uznesením. Takéto
uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení
vec prerokovávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje, že vec nemala byť predložená
nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa. Voľba spôsobu komunikovania
medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k § 15a ods. 5 OSP je na všeobecných súdoch. Ak
nadriadený súd zvolí formu uznesenia, volí formálnejší spôsob vybavenia veci, ako je
vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje k záveru, že námietka sa týka len
okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu, a vec mu nemala byť predložená, tak forma
vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá žiaden ústavno-právny rozmer
a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu účastníkovi.
Skutočnosť, že nadriadený súd v danej veci nerozhodol meritórnym uznesením,
nemohla mať podľa názoru ústavného súdu priamu súvislosť s možným porušením
sťažovateľovho práva na nestranného sudcu.
Ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné, že sa krajský súd
vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými limitmi nezasahujúc
tým do základných práv sťažovateľa.
Pokiaľ sťažovateľ namieta závery krajského súdu o tom, že podaná námietka
zaujatosti sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní, ústavný
súd konštatuje, že argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť
ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by postup a závery
krajského súdu pri vybavovaní námietky zaujatosti boli svojvoľné alebo rozporné, či
urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne
odôvodnené, a tým mohli zakladať možnosť porušenia zásady nestrannosti konajúceho
súdu.
Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu pri vybavení ním vznesenej námietky zaujatosti
zákonnej sudkyne, je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celosti sa ústavný súd ďalšími
nárokmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014