Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 276/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK,

Tulčík 26, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci námietky zaujatosti proti sudkyni Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2014

doručená sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 26

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska

kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) vo veci námietky zaujatosti proti sudkyni Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vedľajším účastníkom na strane

navrhovateľov – Slovenská republika a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. proti odporcovi občianskemu

združeniu Človek a strom o určenie neplatnosti medzi nimi uzavretej zámennej zmluvy

č. z 27. novembra 2009.

Sťažovateľ ako vedľajší účastník označeného súdneho konania vzniesol podaním

z 22. novembra 2013 námietku zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Sobolovskej,

v ktorej uviedol:

„Dňa 8. IV. 2013 sa na Okresnom súde Bratislava II konalo pojednávanie...

Na tomto pojednávam za zúčastnil štatutárny orgán vedľajšieho účastníka, právna

zástupkyňa vedľajšieho účastníka, právna zástupkyňa odporcu. Na pojednávaní bola

prítomná početná verejnosť.

V priebehu pojednávania súd prerušil na žiadosť právnej zástupkyne vedľajšieho

účastníka pojednávanie na 15 min. z dôvodu naštudovania rozsudku Najvyššieho súdu SR

sp. zn. . Počas prerušenia pojednávania opustili všetci prítomný pojednávaciu

miestnosť. Po uplynutí doby 15 min. súd pokračoval v prerušenom pojednávaní, ktoré

skončilo o 11. 45 hod.

Po ukončení pojednávania bolo viacerými osobami, ktoré sa na pojednávaní

zúčastňovali ako verejnosť oznámené právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka, aj jeho

štatutárnemu orgánu J. L., že počas vyššie opísaného prerušenia pojednávania bola právna

zástupkyňa odporcu O. K. vyzvaná, aby vstúpila do miestnosti, v ktorej sa počas prerušenia

pojednávania zdržiavala vec pojednávajúce sudkyňa, čo aj právna zástupkyňa odporcu

urobila.

Takýto postup vec pojednávajúcej sudkyne vzbudzuje u vedľajšieho účastníka

odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v predmetnej veci, a to z dôvodu jej vzťahu

k právnej zástupkyni odporcu. ...

Vedľajší účastník konania sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom na vznesenie

námietky zaujatosti dozvedel dňa 8. 11. 2013 po skončení pojednávania vo veci sp. zn.

. ...“

Okresný súd prípisom z 28. novembra 2013 predložil sťažovateľom podanú námietku

zaujatosti spolu so súdnym spisom na rozhodnutie krajskému súdu a v tomto prípise

zákonná sudkyňa zároveň uviedla, že „... ako zákonne pridelený sudca sa v tejto veci

necítim byť ani subjektívne a ani objektívne zaujatá, nakoľko nemám záujem na určitom

výsledku sporu, konanie sa ma nijako priamo nedotýka, o veci som nezískala informácie

iným ako procesným postupom, účastníkov tohto konania nepoznám, nikdy som sa s nimi

nestretla a nie sú to mne blízke osoby“.

Obsahom súdneho spisu v čase predloženia veci krajskému súdu bol aj úradný

záznam z 28. novembra 2013 podpísaný zákonnou sudkyňou, vyššou súdnou úradníčkou

a asistentkou senátu, v ktorom sa uvádza:

„Dňa 26. 11. 2013 bola doručená tunajšiemu súdu námietka zaujatosti vo vecí sp. zn.

právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka I. R.

V námietke zaujatosti právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka sa uvádza, že počas

prerušenia konania, o ktoré požiadala právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka bola

právna zástupkyňa odporcu vyzvaná, aby vstúpila do pojednávacej miestnosti, v ktorej sa

údajne počas prerušenia konania mala zdržiavať.

Sama právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v námietke zaujatosti uvádza, že na

pojednávaní bola prítomná početná verejnosť.

Tvrdenie právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka sú nehoráznym klamstvom,

pretože v pojednávacej miestnosti som zostala spolu so svojou asistentkou E. G. a vyššou

súdnou úradníčkou K. R.

Je až zarážajúce čoho je schopná právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviesť,

len preto, aby zmarila pojednávanie vytýčené na 19. 12. 2013. Je predsa nemysliteľné, aby

som si ako zákonná sudkyňa počas prerušenia konania zavolala do pojednávacej miestnosti

niektorého z účastníkov konania, prípadne ich právnych zástupcov v čase, keď je

pojednávanie prerušené. Účastníci konania ako i právni zástupcovia boli mimo

pojednávacej miestnosti vonku na chodbe za prítomnosti justičnej stráže.

Súdny spor medzi navrhovateľom a odporcom je medializovaný, zúčastňujú sa ho

novinári ako i poslanec NR SR A. H.

Opätovne uvádzame, že tvrdenia a invektívy zo strany právnej zástupkyni vedľajšieho

účastníka sa nezakladajú na pravde.“

Krajský súd prípisom č. k. -382 zo 16. decembra 2013 vrátil

okresnému súdu predložený spis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti a uviedol:

„... Vám zasielam späť spis Vašej sp. zn. bez rozhodnutia o námietke

zaujatosti; ako bezdôvodne predložený.

Z písomného podania vedľajšieho účastníka, doručeného súdu dňa 26.11.2013

vyplýva, že dôvodom ním vznesenej námietky, zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni

JUDr. Gabriele Sobolovskej sú okolnosti spočívajúce v postupe sudkyne počas prerušenia

pojednávania konaného dňa 08. 11. 2013, o ktorom sa právna zástupkyňa vedľajšieho

účastníka mala dozvedieť od iných osôb, ktoré konkrétne neuviedla a taktiež neuviedla

v námietke zaujatosti ani žiaden konkrétny vzťah sudkyne JUDr. Sobolovskej k právnej

zástupkyni odporcu, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti o sudcovskej nezaujatosti

v predmetnej veci.

Z uvedeného je zrejmé, že námietka zaujatosti sudkyne vznesená vedľajším

účastníkom sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudkyne y konaní o prejednávanej

veci, ktoré v zmysle nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne

JUDr. Sobolovskej z prejednávania a rozhodovania veci a na námietku zaujatosti, týkajúcu

sa len týchto okolností, súd podľa § 15a ods. 5 O. s. p, neprihliada a vec sa nadriadenému

súdu nepredkladá.“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že postupom Krajského súdu v Bratislave

vo veci námietky zaujatosti... bolo porušené právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva

zákonom ustanoveným postupom na nestrannom súde zakotvené v SR

a právo na prerokovanie veci nestranným súdom zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Takýto postup Krajského súdu v Bratislave nie je súladný so základným právom

sťažovateľa na nestranný súd, ktoré je vykonávané už označenými ustanoveniami

. Krajský súd v Bratislave vyhodnotil namietané konanie

sudkyne Okresného súdu Bratislava II, keď počas prerušeného pojednávania mala vyzvať

právnu zástupkyňu odporcu na vstup do miestnosti, v ktorej sa nachádzala a zotrvať tam

s ňou bez prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov ako postup sudkyne

v konaní.

Je pravdou, že ust ustanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Krajský súd

v Bratislave však vyložil obmedzenie zakotvené v citovanou zákonnom ustanovení -

okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní krajne extenzívne, čím sťažovateľovi odňal

právo na to, aby o jeho námietke zaujatosti bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, a aby

bolo takýmto postupom rešpektované jeho právo na nestranný súd.

Je nepochybné; že postupom sudcu v konaní možno rozumieť taký postup súdu

(sudcu), ktorý možno identifikovať ako procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré

upravujú vedenie konania. Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje platný

, a ktoré sú ním predvídané a majú upravené svoje účinky

na priebeh konania.

Sťažovateľ nemá pochybnosti o tom, že okolnosti, ktoré uviedol vo svojej námietke

zaujatosti nemožno subsumovať pod okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní.

Namietaným postupom, ku ktorému malo dôjsť počas prerušenia pojednávania, totiž vec

pojednávajúca sudkyňa nerealizovala žiadne práva ani povinnosti súdu voči účastníkom

konania alebo iným osobám zúčastneným na konaní predvídané a upravené v Občianskom

súdnom poriadku. Práve z dôvodu, že postup sudkyne počas prerušenia pojednávania nebol

žiadnym z úkonov súdu predvídaných a upravených ,

vzbudil u sťažovateľa oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Takýto postup bol

zároveň v rozpore so základnou povinnosťou sudkyne vyjadrenej v ust. § 30 ods. 3 písm. e)

, podľa,; ktorého je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby

jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a s povinnosťou zakotvenou v ods. 3 toho

istého zákonného ustanovenia, podľa ktorého nesmie od strán alebo od účastníkov konania

alebo od ich právnych zástupcov, okrem prípadov ustanovených v zákonoch a v konaní pred

súdmi, jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi

o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu

mať vplyv. ...

Krajský súd v Bratislave tým, že o sťažnosti sťažovateľa nerozhodol spôsobom

upraveným zákonom, teda vydaním rozhodnutia o tom, či sudkyňa JUDr. Gabriela

Sobolovská je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. odňal sťažovateľovi právo na

nestranný súd, pričom zásah do jeho práva doposiaľ trvá, keďže doposiaľ o námietke

zaujatosti sťažovateľa nebolo zákonným, a teda ani ústavne konformným spôsobom

rozhodnuté. ...“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa... domáhať sa svojho práva na nestrannom súde zakotveného

v článku 46 ods. 1 SR, a... na prejednanie veci nestranným súdom zakotveného

v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave vo veci jeho námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej

voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave rozhodnúť

o námietke zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej sťažovateľom voči sudkyni Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

.

Ústavnú súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Bratislave pokračovať

v porušovaní práv sťažovateľa vo veci námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej

sťažovateľom voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivý súdny proces, a to porušením práva na nestranný súd, keď obsah ním

podanej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. vyhodnotil ako námietky týkajúce sa len okolností, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci a ktoré vybavil len prípisom o vrátení spisu

bez rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Podľa každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa (ďalej aj „OSP“) dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci.

Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti

neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Ústavný súd

zastáva názor, že účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného

v je zabezpečenie plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne

ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prerokovávanej veci.

Podľa názoru ústavného súdu ak po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania

sudca predloží vec nadriadenému súdu, je tento oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade

námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej

veci. Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak ako rozhodnutím.

V posudzovanom prípade krajský súd zistil, že sťažovateľ uplatnil námietku, ktorá sa

týkala okolností spočívajúcich v postupe konajúcej sudkyne (nie v jej pomere k veci či

účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom), a prípisom vrátil vec okresnému súdu.

Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne zapísaná v registri krajského súdu pod sp. zn.

[porov. § 164 ods. 3 písm. b) a príloha 1 – súdne registre odvolacej

agendy – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy v znení neskorších predpisov] a vec bola prerokovaná ôsmym senátom,

o čom svedčí podpis predsedníčky senátu na prípise. Námietka nebola vybavená len

administratívnym kancelárskym spôsobom, ale bola prerokovaná bez meritórneho

rozhodnutia.

Iba predloženie veci nadriadenému súdu nemôže bez ďalšieho zakladať jeho

povinnosť o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca

pozná právo, a teda jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu je záväzné pre

nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu v konaní

alebo nie, patrí tak sudcovi, ako aj nadriadenému súdu. V konečnom dôsledku však

rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe sudcu

v konaní, nerozhoduje už meritórne o jeho vylúčení alebo nevylúčení. To vyplýva

z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené, je

plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne

nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že podľa poznatkov

zo súdnej praxe niektoré nadriadené súdy o vrátení veci rozhodujú uznesením. Takéto

uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení

vec prerokovávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje, že vec nemala byť predložená

nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa. Voľba spôsobu komunikovania

medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k je na všeobecných súdoch. Ak

nadriadený súd zvolí formu uznesenia, volí formálnejší spôsob vybavenia veci, ako je

vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje k záveru, že námietka sa týka len

okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu, a vec mu nemala byť predložená, tak forma

vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá žiaden ústavno-právny rozmer

a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu účastníkovi.

Skutočnosť, že nadriadený súd v danej veci nerozhodol meritórnym uznesením,

nemohla mať podľa názoru ústavného súdu priamu súvislosť s možným porušením

sťažovateľovho práva na nestranného sudcu.

Ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné, že sa krajský súd

vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými limitmi nezasahujúc

tým do základných práv sťažovateľa.

Pokiaľ sťažovateľ namieta závery krajského súdu o tom, že podaná námietka

zaujatosti sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní, ústavný

súd konštatuje, že argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by postup a závery

krajského súdu pri vybavovaní námietky zaujatosti boli svojvoľné alebo rozporné, či

urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne

odôvodnené, a tým mohli zakladať možnosť porušenia zásady nestrannosti konajúceho

súdu.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu pri vybavení ním vznesenej námietky zaujatosti

zákonnej sudkyne, je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celosti sa ústavný súd ďalšími

nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014