Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 32/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., S., zastúpenej advokátom

JUDr. V. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach a jeho prípisom sp. zn. z 26. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2013 faxom a 1. októbra 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej

spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho

prípisom sp. zn. z 26. júna 2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je na Okresnom súde Trebišov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní o žalobe obchodnej spoločnosti S., s. r. o. P., vedenom

pod sp. zn. o zaplatenie sumy 70 000 € s príslušenstvom účastníčkou konania

ako žalovaná. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Gabriela Fuchsová, ktorá

po uskutočnenom konaní vyhlásila 30. mája 2013 rozsudok vo veci samej. Sťažovateľka

vzniesla 14. júna 2013 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni pre pochybnosti

spočívajúce v jej správaní ako zo subjektívneho, tak aj z objektívneho hľadiska, a to

z dôvodu jej postoja k dĺžke nariadeného pojednávania pre povinnosti právneho zástupcu,

z dôvodu jej postoja a prezentovaným stanoviskám k dôkazom predloženým

sťažovateľkou, z dôvodu poučovania žalobcu o jeho procesných právach a z dôvodu obsahu

zápisnice nezodpovedajúcej celkovému priebehu pojednávania.

3. K písomnej námietke zaujatosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa listom

zo 17. júna 2013, v ktorom podrobne uviedla svoje stanovisko k jednotlivým bodom

uvedeným v uplatnenej námietke zaujatosti a v závere vyslovila: „Nemám žiadny vzťah

k predmetu sporu, k účastníkom konania a k ich zástupcom, nevidím dôvod, aby som bola

vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.“ Vec bola následne predložená

krajskému súdu na rozhodnutie o uplatnenej námietke zaujatosti. Krajský súd prípisom

č. k. -625 z 26. júna 2013 vrátil súdny spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o námietke zaujatosti ako bezdôvodne predložený a po odcitovaní ustanovení § 15a ods. l,

a (ďalej aj „OSP“) uviedol: „Pretože

námietka zaujatosti vznesená právnym zástupcom žalovaného nemá náležitosti v intenciách

podľa ) ods. 3 a dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti uvedené v

ods. 3 , nebolo potrebné vec predkladať nadriadenému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.“ Uvedený prípis bol okresnému súdu doručený 4. júla 2013

a sťažovateľke 29. júla 2013. Krajský súd tak uzavrel, že sťažovateľka v námietke zaujatosti

namieta iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu v konaní o prerokovávanej

veci, v dôsledku čoho na námietku zaujatosti neprihliadal.

4. Sťažovateľka v obsiahlej sťažnosti predloženej ústavnému súdu s argumentáciou

o subjektívnej a objektívnej zaujatosti sudkyne podporenej judikatúrou ústavného súdu,

Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva tvrdí, že „iným

zásahom“ krajského súdu vo veci sp. zn. , ktorý nerozhodol o námietke

zaujatosti vznesenej sťažovateľkou voči konajúcej sudkyni okresného súdu JUDr. Gabriele

Fuchsovej vo veci sp. zn. , došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie práva

podľa a dohovoru krajským súdom, zrušil vrátenie spisu

krajským súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prikázal krajskému súdu pokračovať

a rozhodnúť o sťažovateľkou vznesenej námietke zaujatosti a uložil krajskému súdu

povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia. Sťažovateľka zároveň navrhla,

aby ústavný súd považoval vec za naliehavú podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a zároveň podľa rozhodol o odklade

vykonateľnosti napadnutého prípisu.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil jej právo na súdnu ochranu, právo

na spravodlivý súdny proces a právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi a ním vydané

„rozhodnutie“ (prípis o vrátení spisu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pozn.)

je nepreskúmateľné a arbitrárne.

8. Podľa každý sa môže zákonom ustanoveným postupom

domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti

neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

9. Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Ústavný súd

zastáva názor, že účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného

v je zabezpečenie plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne

ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci.

Podľa názoru ústavného súdu ak po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania

sudca predloží vec nadriadenému súdu, je tento oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade

námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak ako rozhodnutím.

Keďže v danom prípade krajský súd zistil, že sťažovateľka uplatnila námietku, ktorá

sa týkala okolností spočívajúcich v postupe konajúcej sudkyne (nie v jej pomere k veci či

účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom), prípisom vrátil vec okresnému súdu.

Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne zapísaná v registri krajského súdu

pod sp. zn. [porov. § 164 ods. 3 písm. b) a príloha 1 – súdne

registre odvolacej agendy – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov] a vec bola prerokovaná

druhým senátom, o čom svedčí podpis predsedu senátu na prípise. Námietka nebola

vybavená len administratívnym kancelárskym spôsobom, ale bola prerokovaná bez

meritórneho rozhodnutia.

Iba predloženie veci nadriadenému súdu nemôže bez ďalšieho zakladať jeho

povinnosť o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca

pozná právo, a teda jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu je záväzné

pre nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu

v konaní alebo nie, patrí tak sudcovi, ako aj nadriadenému súdu. V konečnom dôsledku

však rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe

sudcu v konaní, nerozhoduje už meritórne o jeho vylúčení alebo nevylúčení. To vyplýva

z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené, je

plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne

nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.

Skutočnosť, že nadriadený súd v danej veci nerozhodol meritórnym uznesením,

nemohla mať podľa názoru ústavného súdu priamu súvislosť s možným porušením

sťažovateľkinho práva na nestranného sudcu.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že

ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolnosti prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

11. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že podľa poznatkov

zo súdnej praxe niektoré nadriadené súdy o vrátení veci rozhodujú uznesením. Takéto

uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení

vec prejednávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje, že vec nemala byť predložená

nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa. Voľba spôsobu komunikovania

medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k je na všeobecných súdoch. Ak

nadriadený súd zvolí formu uznesenia, volí formálnejší spôsob vybavenia veci, ako je

vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje k záveru, že námietka sa týka len

okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu a vec mu nemala byť predložená, tak forma

vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá žiaden ústavno-právny rozmer

a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu účastníkovi.

12. Ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné, že sa krajský súd

vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými limitmi nezasahujúc

tým do základných práv sťažovateľky.

13. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú už po jej

predbežnom prerokovaní.

14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014