Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 32/2014
PDF · 174.16 KB
No categories available
I. ÚS 32/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., S., zastúpenej advokátom
JUDr. V. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach a jeho prípisom sp. zn. 2 Ncb 448/2013 z 26. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. septembra 2013 faxom a 1. októbra 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej
spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho
prípisom sp. zn. 2 Ncb 448/2013 z 26. júna 2013.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je na Okresnom súde Trebišov (ďalej len
„okresný súd“) v konaní o žalobe obchodnej spoločnosti S., s. r. o. P., vedenom
pod sp. zn. 2 Cbi 1/2011 o zaplatenie sumy 70 000 € s príslušenstvom účastníčkou konania
ako žalovaná. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Gabriela Fuchsová, ktorá
po uskutočnenom konaní vyhlásila 30. mája 2013 rozsudok vo veci samej. Sťažovateľka
vzniesla 14. júna 2013 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni pre pochybnosti
spočívajúce v jej správaní ako zo subjektívneho, tak aj z objektívneho hľadiska, a to
z dôvodu jej postoja k dĺžke nariadeného pojednávania pre povinnosti právneho zástupcu,
z dôvodu jej postoja a prezentovaným stanoviskám k dôkazom predloženým
sťažovateľkou, z dôvodu poučovania žalobcu o jeho procesných právach a z dôvodu obsahu
zápisnice nezodpovedajúcej celkovému priebehu pojednávania.
3. K písomnej námietke zaujatosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa listom
zo 17. júna 2013, v ktorom podrobne uviedla svoje stanovisko k jednotlivým bodom
uvedeným v uplatnenej námietke zaujatosti a v závere vyslovila: „Nemám žiadny vzťah
k predmetu sporu, k účastníkom konania a k ich zástupcom, nevidím dôvod, aby som bola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.“ Vec bola následne predložená
krajskému súdu na rozhodnutie o uplatnenej námietke zaujatosti. Krajský súd prípisom
č. k. 2 Ncb 448/2013-625 z 26. júna 2013 vrátil súdny spis okresnému súdu bez rozhodnutia
o námietke zaujatosti ako bezdôvodne predložený a po odcitovaní ustanovení § 15a ods. l,
§ 15 ods. 2 a § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uviedol: „Pretože
námietka zaujatosti vznesená právnym zástupcom žalovaného nemá náležitosti v intenciách
podľa § 15a) ods. 3 O. s. p. a dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti uvedené v § 14
ods. 3 O. s. p., nebolo potrebné vec predkladať nadriadenému súdu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti.“ Uvedený prípis bol okresnému súdu doručený 4. júla 2013
a sťažovateľke 29. júla 2013. Krajský súd tak uzavrel, že sťažovateľka v námietke zaujatosti
namieta iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu v konaní o prerokovávanej
veci, v dôsledku čoho na námietku zaujatosti neprihliadal.
4. Sťažovateľka v obsiahlej sťažnosti predloženej ústavnému súdu s argumentáciou
o subjektívnej a objektívnej zaujatosti sudkyne podporenej judikatúrou ústavného súdu,
Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva tvrdí, že „iným
zásahom“ krajského súdu vo veci sp. zn. 2 Ncb 448/2013, ktorý nerozhodol o námietke
zaujatosti vznesenej sťažovateľkou voči konajúcej sudkyni okresného súdu JUDr. Gabriele
Fuchsovej vo veci sp. zn. 2 Cb 1/2011, došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom, zrušil vrátenie spisu
krajským súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prikázal krajskému súdu pokračovať
a rozhodnúť o sťažovateľkou vznesenej námietke zaujatosti a uložil krajskému súdu
povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia. Sťažovateľka zároveň navrhla,
aby ústavný súd považoval vec za naliehavú podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a zároveň podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o odklade
vykonateľnosti napadnutého prípisu.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil jej právo na súdnu ochranu, právo
na spravodlivý súdny proces a právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi a ním vydané
„rozhodnutie“ (prípis o vrátení spisu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pozn.)
je nepreskúmateľné a arbitrárne.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným postupom
domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
9. Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Ústavný súd
zastáva názor, že účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému súdu upraveného
v § 15a OSP je zabezpečenie plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne
ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci.
Podľa názoru ústavného súdu ak po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania
sudca predloží vec nadriadenému súdu, je tento oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade
námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak ako rozhodnutím.
Keďže v danom prípade krajský súd zistil, že sťažovateľka uplatnila námietku, ktorá
sa týkala okolností spočívajúcich v postupe konajúcej sudkyne (nie v jej pomere k veci či
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom), prípisom vrátil vec okresnému súdu.
Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne zapísaná v registri krajského súdu
pod sp. zn. 2 Ncb 448/2013 [porov. § 164 ods. 3 písm. b) a príloha 1 – súdne
registre odvolacej agendy – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov] a vec bola prerokovaná
druhým senátom, o čom svedčí podpis predsedu senátu na prípise. Námietka nebola
vybavená len administratívnym kancelárskym spôsobom, ale bola prerokovaná bez
meritórneho rozhodnutia.
Iba predloženie veci nadriadenému súdu nemôže bez ďalšieho zakladať jeho
povinnosť o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca
pozná právo, a teda jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu je záväzné
pre nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu
v konaní alebo nie, patrí tak sudcovi, ako aj nadriadenému súdu. V konečnom dôsledku
však rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe
sudcu v konaní, nerozhoduje už meritórne o jeho vylúčení alebo nevylúčení. To vyplýva
z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené, je
plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne
nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.
Skutočnosť, že nadriadený súd v danej veci nerozhodol meritórnym uznesením,
nemohla mať podľa názoru ústavného súdu priamu súvislosť s možným porušením
sťažovateľkinho práva na nestranného sudcu.
10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že
ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva
alebo slobody, ktoré podľa okolnosti prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne
ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).
11. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 74/07 uviedol, že podľa poznatkov
zo súdnej praxe niektoré nadriadené súdy o vrátení veci rozhodujú uznesením. Takéto
uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení
vec prejednávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje, že vec nemala byť predložená
nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa. Voľba spôsobu komunikovania
medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k § 15a ods. 5 OSP je na všeobecných súdoch. Ak
nadriadený súd zvolí formu uznesenia, volí formálnejší spôsob vybavenia veci, ako je
vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje k záveru, že námietka sa týka len
okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu a vec mu nemala byť predložená, tak forma
vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá žiaden ústavno-právny rozmer
a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu účastníkovi.
12. Ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné, že sa krajský súd
vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými limitmi nezasahujúc
tým do základných práv sťažovateľky.
13. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú už po jej
predbežnom prerokovaní.
14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014