Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 234/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. J., N. M., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R.,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2006 doručená sťažnosť I. J., N. M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Vo veci sp. zn. vedenej na

Okresnom súde Košice II sa vedie konanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. Ch. J.,

dieťaťa rodičov: sťažovateľky – matky... a otca P. J. Doposiaľ toto konanie nie je

právoplatne skončené.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 20. 3. 2006, ktoré bolo

doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 22. 3. 2006... návrhy na vydanie

predbežného opatrenia rodičov zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne

odvolanie dňa 5. 4. 2006 prostredníctvom pošty...

Posledný deň lehoty u sťažovateľky pripadal na deň 6. 4. 2006, pričom ona podala

toto odvolanie už dňa 5. 4. 2006...

Proti tomuto uzneseniu podal otec mal. dieťaťa dňa 12. 4. 2006 na Okresnom súde

Košice II odvolanie.

Ako to vyplýva z predkladacej správy Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 4. 2006

adresovanej Krajskému súdu v Košiciach, okresný súd predložil spis s opravným

prostriedkom, ktorý podala matka... s tým, že uvedené rozhodnutie prevzala dňa 22. 3. 2006

a odvolanie podala na pošte dňa 7. 4. 2006...

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 28. 4. 2006 zmenil

uznesenie tak, že zveril mal. Ch. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať

na výživu maloletej 1.500,- Sk mesačne... Ako to vyplýva zo záhlavia predmetného

uznesenia, krajský súd rozhodoval... o odvolaní otca...

Dňa 24. 7. 2006 podala sťažovateľka... na Krajský súd v Košiciach žiadosť a žiadala,

aby krajský súd rozhodol o jej odvolaní... Doposiaľ sťažovateľke nebola doručená... žiadna

odpoveď na jej žiadosť.“

Sťažovateľka k namietanému porušeniu základných práv postupom krajského súdu

uviedla: „tým, že odvolací súd v uvedenom konaní neprejednal jej odvolanie proti

rozhodnutiu Okresného súdu Košice II zo dňa 20. 3. 2006 sp. zn. -51 a to

napriek tomu, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podala a súdom prvého stupňa... bolo

odvolaciemu súdu... toto odvolanie predložené... o odvolaní otca proti tomuto rozhodnutiu

Krajský súd v Košiciach rozhodol... a keďže išlo o jediné rozhodnutie ktoré napadli

odvolaním... sťažovateľka ako aj otec, nie je možné rozhodnúť osobitne o odvolaní matky...

Na porušení práva sťažovateľky nič nemení skutočnosť, že Krajský súd rozhodujúc

len o odvolaní otca zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zveril maloleté dieťa do

výchovy matky – sťažovateľky a zaviazal otca na platenie výživného.

Vo svojom odvolaní som totiž okrem iného uvádzala argumenty, ktoré poukazovali

na nesprávny postup súdu prvého stupňa podľa pís. a) bolo totiž

povinnosťou súdu... po prejednaní môjho odvolania uviesť odôvodnení rozhodnutia, či moje

odvolanie považuje za dôvodné a v akom rozsahu... tým, že odvolací súd o mojom odvolaní

nerozhodol, odňal mi možnosť aby v súlade so svojou vecnou príslušnosťou rozhodol

o mojich námietkach proti rozhodnutiu a postupu súdu prvého stupňa.“

Sťažovateľka v prílohe k svojej sťažnosti ústavnému súdu predložila podací lístok

č. 83080447, z ktorého vyplýva, že jej odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) bolo na poštovom úrade Košice 3 podané 5. apríla 2006, ako aj

oznámenie Slovenskej pošty o výsledku reklamačného konania z 8. augusta 2006, podľa

ktorého bolo jej odvolanie adresátovi (okresnému súdu) doručené 7. apríla 2006.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú je možné

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , , , , ,

, ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom

konaní sp. zn. , pretože svojím uznesením z 28. apríla 2006 rozhodol len

o odvolaní otca maloletého dieťaťa (ďalej len „otec“) proti uzneseniu z 20. marca 2006

a nerozhodol o odvolaní sťažovateľky proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo taktiež podané

v zákonnej lehote.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( mutatis mutandis , , , ) a tiež

porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené

v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že okresným súdom je na základe

návrhu otca vedené konanie pod sp. zn. o úprave práv a povinností

k maloletému dieťaťu, účastníčkou ktorého je aj sťažovateľka ako matka dieťaťa.

V uvedenom konaní vyššia súdna úradníčka okresného súdu uznesením z 23. januára

2006 rozhodla o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do

starostlivosti otca. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom žiadala

maloleté dieťa zveriť do jej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné 1 500 Sk

mesačne.

Okresný súd na základe odvolania sťažovateľky s poukazom na ustanovenie § 374

ods. 3 (ďalej len „OSP“) uznesením č. k. -51

z 20. marca 2006 rozhodol tak, že návrhy oboch účastníkov konania na vydanie

predbežných opatrení zamietol. Proti tomuto uzneseniu z 20. marca 2006 podali

sťažovateľka aj otec v zákonnej lehote odvolanie. Podanie odvolania v zákonnej lehote

sťažovateľka preukázala listinnými dôkazmi pripojenými k sťažnosti (podací lístok

č. 83080447, oznámenie Slovenskej pošty o výsledku reklamačného konania z 8. augusta

2006).

Vo svojom odvolaní sťažovateľka namietala, že okresný súd uznesením z 20. marca

2006 rozhodol o jej odvolaní proti uzneseniu z 23. januára 2006 (vydaného vyššou súdnou

úradníčkou) v rozpore s ustanovením , pretože týmto rozhodnutím

nevyhovel jej odvolaniu v celom rozsahu. Krajskému súdu sťažovateľka v odvolaní navrhla,

aby: „odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil (uznesenie z 20. marca 2006; pozn.)

a rozhodol o mojom odvolaní zo dňa 10. 3. 2006 proti uzneseniu Okresného súdu Košice II

sp. zn. -17 zo dňa 23. 1. 2006 tak, že tomuto odvolaniu vyhovie a zmení ním

napadnuté uznesenie tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiada

zveriť mal. Ch. do jeho výchovy zamietne a predbežným opatrením zverí mal. Ch. do mojej

starostlivosti a uloží otcovi prispievať na jej výživu sumou 1.500,- Sk mesačne alebo, aby

napadnuté rozhodnutie súdu sp. zn. -51 zo dňa 20. 3. 2006 zmenil tak, že

predbežným opatrením zverí mal. Chanel do mojej starostlivosti a uloží otcovi prispievať na

jej výživu 1.500,- Sk mesačne.“

Krajský súd v odvolacom konaní rozhodol uznesením č. k. -63

z 28. apríla 2006, ktorým zmenil uznesenie z 20. marca 2006 tak, že maloleté dieťa

predbežne zveril do starostlivosti sťažovateľky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho

výživu sumou 1 500 Sk mesačne. Podľa sťažovateľky krajský súd v uvedenom konaní

porušil jej v sťažnosti označené práva tým, že v ňom rozhodol len o odvolaní otca a s jej

odvolaním sa vôbec nezaoberal.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesení okresného súdu, odvolania

sťažovateľky a uznesenia krajského súdu konštatuje, že uznesenie krajského súdu

signalizuje nedostatky spočívajúce v tom, že krajský súd v záhlaví svojho uznesenia

vymedzil svoje konanie tak, že ním rozhoduje iba o odvolaní otca. O odvolaní sťažovateľky

sa ani v odôvodnení tohto uznesenia nezmienil.

Zároveň však ústavný súd konštatuje, že vecný obsah rozhodnutia krajského súdu,

skutkové a právne závery v ňom uvedené a samotná jeho výroková časť nasvedčujú tomu,

že sťažovateľka v tomto konaní dosiahla to, čo sledovala a jej odvolacím návrhom bolo

vyhovené.

Účelom uplatnenia každého procesného práva je zabezpečiť ochranu určitého

materiálneho práva, resp. domôcť sa svojho materiálneho práva (nároku). V danom prípade

krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol tak, že v plnom rozsahu vyhovel tomu, čoho

sa domáhala sťažovateľka uplatnením svojho procesného práva, aj keď na základe návrhu

protistrany v uvedenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka si bola vedomá, že

sa domáha na ústavnom súde ochrany svojich práv len z formálnych dôvodov

(z materiálneho hľadiska bola napadnutím uznesením uspokojená). Sťažovateľka ale

dosiahla napadnutým uznesením krajského súdu to, čo sledovala uplatnením svojho práva

na podanie odvolania. Preto v okolnostiach prípadu by hodnotenie tejto zjavnej chyby

krajského súdu a následné ústavným súdom vyslovené porušenie označených práv

sťažovateľky znamenalo v konečnom dôsledku formalistický prístup ústavného súdu

k rozhodovaniu.

V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej vyslovil, že

účastník sa na súd neobracia so žiadosťou o ochranu jednotlivého procesného oprávnenia,

ale vždy o ochranu svojho občianskeho práva, ktoré musí mať materiálnu povahu alebo

procesnú povahu s materiálnym dopadom na právne postavenie účastníka (m. m.

).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva

(sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom),

tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. v prípade Delcourt,

resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom

prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom

vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.

Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom pre rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (m. m. ,

, ). O akýto zásah však podľa názoru ústavného súdu v danej

veci nešlo).

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007