Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 165/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008

predbežne prerokoval sťažnosť O. Š., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2007 doručená sťažnosť O. Š., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním z 18. marca 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. augusta 2005 uznaný za vinného zo spáchania viacerých trestných

činov majetkovej povahy podľa účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

„“) za skutky vymedzené v I. až VI. bode tohto rozsudku. Proti tomuto

rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen.

Krajský súd následne rozsudkom sp. zn. zo 6. decembra 2005 (ďalej len

„rozsudok zo 6. decembra 2005) okrem iného uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania

troch trestných činov porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 Trestného

zákona (v jednom z nich formou spolupáchateľstva podľa ),

z dvoch trestných činov krádeže podľa a trestného

činu krádeže podľa (v jednom z nich išlo o trestný

čin spáchaný formou spolupáchateľstva podľa ) a aj z trestného

činu poškodzovania cudzej veci podľa formou

spolupáchateľstva podľa , zároveň v časti skutku vymedzeného

v I. bode rozsudku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval

a rozhodol.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že napriek tomu, že predmetná vec je

prerokúvaná väzobne, konanie je podľa sťažovateľa poznačené prieťahmi zavinenými

súdmi zúčastnenými na rozhodovaní v jeho veci. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na

skutočnosť, že rozsudok krajského súdu zo 6. decembra 2005 mu bol doručený až

12. decembra 2007 a že prieťahy v konaní sú spôsobené aj „porušením procesných záruk“

a „dopustením sa viacerých procesných pochybení“ okresným súdom.

Sťažovateľ taktiež namietal, že okresný súd v rámci svojho konania vedeného pod

sp. zn. „bezdôvodne“ zamietol jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

podľa , ako aj ponúknutú záruku (písomný sľub) podľa

ods. 1 písm. b) .

Sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby „v tejto veci konal a učinil potrebné právne

opatrenia, pretože i samotné trvanie procesu je proti mne očividne manipulované –

zbytočné! Ďalej žiadam o finančné odškodnenie vo výške 750 000 Sk.“ Zároveň sťažovateľ

vo svojich podaniach uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a

taktiež požiadal, aby ústavný súd rozhodol „o dočasnom opatrení uloženému orgánu, ktorý

porušil základné práva a slobody sťažovateľa - Okresnému súdu Zvolen, aby do

rozhodnutia ústavného súdu nálezom tento súd bezodkladne prepustil obvineného O. Š. na

slobodu“.

Sťažovateľ k sťažnosti adresovanej ústavnému súdu pripojil aj žiadosť o ustanovenie

advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základných práv podľa čl. 17

ods. 5, a a podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní v jeho veci v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť, v dôsledku toho,

že

- konanie je poznačené prieťahmi,

- okresný súd sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení,

- okresný súd „bezdôvodne“ zamietol jeho žiadosti o prepustenie na slobodu podľa

, ako aj ním ponúknutý písomný sľub podľa

písm. b) .

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej bolo konanie poznačené prieťahmi,

ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že poskytuje ochranu

základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len

vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m.

m. , , , ).

Krajský súd vydaním rozhodnutia a doručením spisového materiálu okresnému súdu

5. marca 2007 vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

stavu právnej neistoty sťažovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd už vo veci

samej po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvniť priebeh uvedeného konania, prípadne prieťahy v ňom, nemohol teda

ani porušovať sťažovateľom označené základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu

(31. decembra 2007) prebiehalo už v jeho veci konanie na okresnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa v časti smerujúcej proti postupu

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol ako podanú

oneskorene.

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (,

), alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m. ,

, , , , , ).

Podľa zistenia ústavného súdu po doručení spisu z krajského súdu (5. marca 2007)

okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu zo 6. decembra 2005 stranám trestného

konania a v období do podania sťažnosti ústavnému súdu nariadil v predmetnej veci dve

hlavné pojednávania (26. október 2007, 12. december 2007), z ktorých prvé bolo zrušené

v súvislosti so vzatím sťažovateľa do väzby v inej trestnej veci krátko predo dňom konania

nariadeného hlavného pojednávania. Druhé hlavné pojednávanie bolo odročené, pretože

sťažovateľ vyhlásil, že podpis na doručenke doporučenej zásielky, ktorou mu bol doručený

rozsudok krajského súdu zo 6. decembra 2005, nie je jeho, pričom okresný súd mu následne

v záujme urýchlenia konania opätovne doručil tento rozsudok krajského súdu

a pojednávanie odročil na 30. január 2008. Okresný súd v tomto období vykonal taktiež

viacero úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania (vyčíslenie trov obhajoby, ustanovenie

obhajcu, zisťovanie pobytu svedkov a pod). V roku 2008 sa na okresnom súde uskutočnili

ďalšie tri hlavné pojednávania (30. januára 2008, 19. marca 2008 a 16. apríla 2008),

z ktorých ostatné bolo odročené za účelom vypočutia svedka, na ktorého výsluchu

sťažovateľ trval.

S ohľadom na uvedené možno teda konštatovať, že aj keď v predmetnom období

došlo v postupe okresného súdu ku kratšiemu obdobiu nečinnosti v tomto konaní

trvajúcemu od doručenia spisu z krajského súdu až po nariadenie prvého pojednávania na

okresnom súde 6. septembra 2007, podľa ústavného súdu toto obdobie nečinnosti nemožno

považovať za tak významné, aby samo osebe založilo porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. m. m.

, ).

Vzhľadom na uvedené bola ústavným súdom sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej

proti okresnému súdu po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, v ktorej poukázal na viaceré procesné

pochybenia okresného súdu v jeho trestnej veci (zrejme na porušenie práva na rovnosť

účastníkov konania podľa a podľa listiny), ústavný súd

poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už opakovane zdôraznil, že trestné konanie od

svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin

).

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa teda ústavný súd vychádzal z ústavného

princípu svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1

, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na uvedené

bolo podľa ústavného súdu potrebné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež namietal, že okresný súd „bezdôvodne“

zamietol jeho žiadosti o prepustenie na slobodu podľa , ako

aj ním ponúknutý písomný sľub podľa (v tejto

súvislosti namietal porušenie ). Ústavný súd konštatuje, že uvedená

argumentácia sťažovateľa je všeobecná a nedostatočná (zo sťažnosti ani jej doplnenia nie je

zrejmé, v dôsledku akého rozhodnutia, opatrenia, resp. zásahu malo dôjsť k porušeniu

sťažovateľových práv) napriek tomu, že sťažovateľ bol vo výzve z 12. marca 2008

podrobne poučený o náležitostiach sťažnosti, ako aj spôsobe, akým má svoju sťažnosť

doplniť. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pri

jej predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú

.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo už v tejto veci bezpredmetné rozhodovať

o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

ako aj preskúmavať jeho žiadosť o vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 22. mája 2008