Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 188/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2007

doručená sťažnosť Mgr. V. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

Ľ. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 (ďalej len „“) a podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Svoju

sťažnosť sťažovateľ doplnil podaniami doručenými ústavnému súdu 14. mája 2008

a 14. júna 2008.

Z podaní sťažovateľa a ich príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti

organizovanej kriminalite Stred v Banskej Bystrici (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS:

PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. októbra 2004 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie zo

spáchania trestného činu podvodu podľa a účinného do 1.

januára 2006 (ďalej len „“). V súvislosti s ďalším priebehom tohto

trestného konania sťažovateľ uviedol: „Potom bolo vedené tr. konanie vo veci pod ČVS:

PPZ-9/BOK-S-I-2005 v rámci spoločného konania. A toho času sa tr. konanie vedie

v predmetnej tr. veci proti mne pod ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006 samostatne na uvedenom

útvare PZ.“

Na základe stanoviska dozorujúcej prokurátorky Krajskej prokuratúry v Prešove

(ďalej len „krajská prokuratúra“) vydal 9. mája 2006 vyšetrovateľ uznesenie, ktorým vylúčil

trestnú vec podvodu podľa a (týkajúcu sa poškodených R.),

v ktorej bolo uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. októbra 2004 proti

sťažovateľovi vznesené obvinenie, na samostatné konanie, toho času vedené pod sp. zn.

ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006.

Dňa 29. mája 2006 vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie podaním návrhu na zastavenie

trestného stíhania podľa v súlade s

krajskej prokuratúre. Vzápätí po podaní návrhu na zastavenie trestného

stíhania vyšetrovateľom bol spis rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) odňatý krajskej prokuratúre a zároveň bolo

rozhodnuté, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v tejto veci, ako aj

v ďalších vyšetrovaných veciach týkajúcich sa sťažovateľa bude vykonávať špeciálna

prokuratúra. Predmetná vec vedená špeciálnou prokuratúrou pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06

bola pridelená prokurátorke JUDr. M. T.

Špeciálna prokuratúra od 29. mája 2006 do dňa spísania sťažnosti ústavnému súdu,

t. j. jeden rok a dva mesiace, nerozhodla o návrhu vyšetrovateľa z 29. mája 2006 na

zastavenie trestného stíhania proti sťažovateľovi a vo veci nariadila vykonať ďalšie

vyšetrovacie úkony, medzi inými aj komplexné znalecké vyšetrenie jeho duševného stavu.

Sťažovateľ nariadenie špeciálnej prokuratúry „ale najmä pripustenie absolútne

bezdôvodného znaleckého vyšetrovania“ jeho duševného stavu v rámci doplnenia

vyšetrovania považuje zo strany špeciálnej prokurátorky za „prejav zaujatosti... za

ponižovanie... ľudskej dôstojnosti, ktoré je v rozpore aj s ustanovením § 2 ods. 2 Tr.

poriadku“, predovšetkým z toho dôvodu, že v predmetnom konaní nebolo nariadené ním

navrhnuté znalecké dokazovanie na vyšetrenie duševného stavu svedkov, aj keď títo

svedkovia podľa neho neustále menili svoje výpovede.

Od 29. mája 2006 boli v predmetnej veci vykonané aj opakované výsluchy svedkov,

ktorí však už boli vypočutí pred podaním návrhu na zastavenie konania. Podľa sťažovateľa

„už po dobu niekoľkých mesiacov (od začiatku mája 2007) sa nevykonávajú žiadne

procesné úkony na doplnenie vyšetrovania v predmetnej veci“.

V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 18. apríla 2007 bolo zrušené uznesenie špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-17

z 2. augusta 2006, ktorým boli zaistené pozemky vo vlastníctve firmy Š. a f., s. r. o.,

Bratislava, za účelom uspokojenia nárokov poškodených v tomto trestnom konaní. V rámci

odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že ním „prokurátorka porušila

zákon v ustanovení Tr. zákona a !“.

Prokurátorka špeciálnej prokuratúry podľa sťažovateľa porušila v predmetnom

konaní svojou činnosťou aj ústavnú zásadu prezumpcie neviny, keď Miestnemu úradu B. 5.

januára 2007 a 29. marca 2007 zaslala písomné informácie o trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: PPZ-12/BOK-S-I-2006, v ktorom okrem iného uviedla: „Z uvedeného je

zrejmé, že firma Š. a F. s. r. o. len ťažko nadobudla vlastníctvo ku stavbe, ktorú ako

stavebník žiada odstrániť (alebo skolaudovať), keď fyzická osoba Mgr. S., ktorý ju na ňu

previedol, ju získal trestným činom.“

S ohľadom na tento postup prokurátorky špeciálnej prokuratúry sťažovateľ

prostredníctvom svojich obhajcov v priebehu konania vzniesol viackrát námietku zaujatosti

proti nej a taktiež podal sťažnosti proti uzneseniu o jej nevylúčení z vykonávania úkonov

v uvedenom trestnom konaní, avšak bezúspešne.

Právny zástupca sťažovateľa podal proti prokurátorke špeciálnej prokuratúry

31. mája 2007 Okresnému súdu Bratislava I „určovaciu žalobu“ vedenú pod sp. zn.

, ktorou žiadal, aby okresný súd určil, že už uvedený výrok prokurátorky

špeciálnej prokuratúry obsiahnutý v prípise z 29. marca 2007 adresovanom Mestskej časti

B. je nepravdivý. Zároveň právny zástupca sťažovateľa podal aj žalobu o ochranu osobnosti

vedenú pod sp. zn. , v ktorej žiadal „aby súd v rozsudku zaviazal žalovanú, aby

sa za tento nepravdivý, hanlivý a ohováračský výrok ospravedlnila a to písomne mne

žalobcovi a aj do rúk starostovi Mestskej časti B...“ . Z tohto dôvodu podal právny zástupca

sťažovateľa v uvedenom trestnom konaní ďalšiu námietku zaujatosti proti prokurátorke

špeciálnej prokuratúry, o ktorej táto ešte len bude rozhodovať.

Podľa sťažovateľa „Postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR

po 29. 05. 2006 po prevzatí dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnej trestnej veci

bolo zapríčinené, že od 1. októbra 2004 do dnešného dňa, t. j. po uplynutí 2 rokov a 10

mesiacov (t. j. 34 mesiacov) nebolo rozhodnuté o oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré

voči mne bolo vznesené...

vo veci sa vykonávajú procesné úkony na základe pokynu a súhlasom ÚŠP GP SR, jej

dozorujúcej prokurátorky JUDr. M. T. ako komplexné znalecké vyšetrenie môjho

zdravotného stavu, opakované výsluchy pošk. - svedkov R., ktorí boli už vypočutí pred

podaním návrhu na zastavenie trestného stíhania voči mne dňa 29. 05. 2006, ďalej sa

prijímajú procesné rozhodnutia ako zaistenie majetku, ktorým si ÚŠP GP SR v zmysle

rozsudku Najvyššieho súdu SR porušuje zákon, a to Tr. zákon a . Taktiež je už

podľa mojich vedomostí ÚŠP GP SR niekoľko mesiacov nečinná a nevykonávajú sa vo veci

procesné úkony od začiatku mája 2007.

Pričom tento stav nie je zapríčinený mnou, zdržujem sa v mieste trvalého bydliska,

riadne sa dostavujem na predvolania orgánov činných v trestnom konaní, iniciatívne

predkladám dôkazy na objasnenie trestnej činnosti, ktorá sa mi kladie za vinu od začiatku,

a taktiež poskytujem súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pričom je potrebné, poukázať na to, že sa nejedná o skutkovo zložitú vec, a Tr.

poriadok určuje podľa § 209 ods. 2 na prípravné konanie, vyšetrovanie podozrenia z takej

trestnej činnosti/ § 250ods. 1, 5, Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 , t. č. § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a) Tr. zákona a na meritórne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní

o tom či má byť postavený obvinený pred súd alebo nie dobu 6 mesiacov. Podotýkam, že ja

som už vyše 34 mesiacov držaný v neistote ohľade oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré

mi bolo vznesené ešte dňa 1. októbra 2004, z toho posledných 14 mesiacov Úradom

špeciálnej prokuratúry GP SR. Pričom už podľa stanoviska Krajskej prokuratúry v Prešove

pred 14 mesiacmi mohlo byť na základe dovtedy vykonaných dôkazov mohlo byť rozhodnuté

o oprávnenosti vzneseného trestného obvinenia voči mojej osobe, a to zastavením trestného

stíhania, podľa , nakoľko sa nejedná o trestný čin!“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

VII/1 Gv 47/06 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a podľa a 38 ods. 2 listiny a taktiež k porušeniu jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal špeciálnej prokuratúre konať v predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov a priznal mu trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným 23. mája 2008 navrhol zmenu

petitu. S ohľadom na skutočnosť, že konanie v predmetnej veci bolo po začatí konania

o jeho sťažnosti na ústavnom súde uznesením špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-

256 z 23. apríla 2008 zastavené, sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby druhý bod ním

navrhnutého petitu (výrok, ktorým požiadal, aby ústavný súd prikázal špeciálnej prokuratúre

konať v tejto veci) „vynechal“ z petitu.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadrila špeciálna

prokuratúra podaním z 12. mája 2008, v ktorom uviedla: „Ako z podanej sťažnosti a zo

spisového materiálu vyplýva, uznesením vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp, zn. PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo

dňa 1. 10. 2004 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie Mgr. V. S. za

trestný čin podvodu podľa , . Uznesením prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 25. 10. 2004 sp. zn.

VII Gv 319/04-660 bola sťažnosť voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa podľa § 148

ods. 1 písm. c) zamietnutá ako nedôvodná.

V tejto trestnej veci bolo predchádzajúcim uznesením vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-

11/BOK-S-I-2004 zo dňa 25. 5. 2004 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Mgr. V. S.

a ďalším osobám pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a

teroristickej skupiny podľa .

Ďalším uznesením zo dňa 4. 10. 2004 bolo Mgr. V. S. vznesené obvinenie za trestné

činy sprenevery spolupáchateľstvom podľa k , ,

poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5

písm. b) a trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného

spolupáchateľstvom podľa k , ods. 4 .

Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. PPZ-11/BOK-S-I-2004 a to nielen proti

obvinenému Mgr. V. S., ale aj ďalším obvineným, ako je zrejmé z predmetných uznesení.

Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp. zn. PPZ-

11/ BOK-S-I-2004 zo dňa 10. 1. 2005 bolo podľa p. a.

vylúčené trestné stíhanie vedené proti obvineným S. Z. a Mgr. V. S. pre trestné činy

sprenevery spolupáchateľstvom podľa k , ,

poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5

písm. b) , nevyplatenia mzdy a odstupného spolupáchateľstvom podľa

ods. 2 k a ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 , obvinenému Mgr. V. S. pre

trestný čin podvodu podľa , , a trestné stíhanie vo veci

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.

1 na samostatné konanie, za účelom urýchlenia konania vzhľadom na

potrebu ďalšieho rozsiahleho dokazovania v súvislosti s ďalšími trestnými činmi, pre ktoré

je vedené trestné stíhanie v danej veci.

Opatrením generálneho prokurátora č. VII/2 Gv 25/05 zo dňa 15. 4. 2005 podľa § 51

o prokuratúre v spojení s ustanovením

v znení v danej veci vedenej na PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej

Bystrici pod sp. zn. PPZ-9/BOK-S-I-2005 bol na výkon dozoru podľa § 174 Trestného

poriadku určený prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

predmetné opatrenie bolo zrušené opatrením generálneho prokurátora SR č. VII/2 Gv 25/05

zo dňa 3. 8. 2005.

Ďalší výkon dozoru podľa realizovala vecne

a miestne príslušná Krajská prokuratúra v Prešove, dozorujúca prokurátorka ktorej po

preskúmaní spisového materiálu v stanovisku zo dňa 24. 4. 2006 konštatovala potrebu

vylúčiť skutok týkajúci sa poškodených R. zo spoločného konania a predložiť spisový

materiál v tejto časti s návrhom na zastavenie trestného stíhania.

Uznesením vyšetrovateľky zo dňa 9. 5. 2006 sp. zn. PPZ-9/BOK-S-I-2005 bolo podľa

p. a. vylúčené trestné stíhanie obv. Mgr. V. S. vedené pre

trestný čin podvodu podľa , na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. PPZ-12/BOK-S-I-2006.

Dňa 29. 5. 2006 vyšetrovateľka podala návrh na zastavenie trestného stíhania Mgr.

V. S. za uvedený trestný čin podvodu podľa , .

Opatrením GP SR č. IV/3 GPt 125/05 zo dňa 7. 6. 2006 podľa § 51 zákona

č. o prokuratúre bola predmetná vec určená spoločne s ďalšími vecami

navzájom súvisiacimi na výkon ďalšieho dozoru nad zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

Spisový materiál týkajúci sa danej veci spoločne s ďalšími spisovými materiálmi bol

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR postúpený listom riaditeľa

trestného -odboru GP SR sp. zn. IV/3 GPt 125/05 dňa 19. 6. 2006.

Po predložení veci Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

dozorujúca prokurátorka vo vzťahu k trestnému činu, ktorý je predmetom sťažnosti,

neakceptovala návrh na zastavenie trestného stíhania zo dňa 29. 5. 2006 a rozhodla o ňom

pokynom zo dňa 9. 10. 2006 v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d/ Trestného

poriadku, ktorým vrátila vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania. Vychádzajúc

z uvedeného ustanovenia , prokurátor pri výkone dozoru nad

dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je

oprávnený vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania a za tým účelom dať pokyn na

ďalší postup vo vyšetrovaní.

Vo vzťahu ku konkrétnym úkonom, ktoré prokurátorka v priebehu vyšetrovania

vykonala alebo uložila a na ktoré Mgr. V. S. vo svojej sťažnosti a jej doplnení poukazuje,

uvádzam, že zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu vymedzenej v § 2 ods. 10

vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní, teda aj prokurátor, sám

určuje mieru dokazovania v konaní.

Po predložení veci Úradu špeciálnej prokuratúry SR za účelom ďalšieho výkonu

dozorovej činnosti, prokurátorka preskúmavala spisový materiál, vykonávala úkony

v súvislosti s rozhodnutím o zaistení majetku podľa ,

o ktorom rozhodla uznesením zo dňa 2. 8. 2006, reagovala aj na podania sťažovateľa

a ďalších osôb, uznesením zo dňa 15. 8. 2006 rozhodla o námietke zaujatosti podľa § 32

ods. 3 a vykonávala ďalšie úkony vyplývajúce zo spisového materiálu.

Ako už bolo uvedené, pokynom zo dňa 9. 10. 2006 bola predmetná vec vrátená na

doplnenie vyšetrovania. V priebehu ďalšieho vyšetrovania prokurátorka rovnako

vybavovala podania, reagovala aj z hľadiska rozsahu dokazovania, ako vyplýva z jej

záznamu, dňa 9. 3. 2007 prejednala ďalší postup vo veci s vyšetrovateľkou, uznesením zo

dňa 19. 3. 2007 rozhodla o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 19. 2. 2007,

žiadala aj materiály potrebné na rozhodnutie, o čom svedčí list adresovaný Najvyššiemu

súdu SR zo dňa 20. 4. 2007, uznesením zo dňa 20. 4. 2007 rozhodla o postupe podľa § 32

ods. 3 . Zo spisového materiálu vyplýva, že aj v ďalšom období boli

realizované prokuratúrou procesné úkony, uznesením zo dňa 15. 5. 2007 bolo rozhodnuté

o sťažnosti obhajcu Mgr. V. S., vybavený podnet na preskúmanie zákonnosti postupu, o čom

svedčí list zo dňa 12. 7. 2007 a súčasne boli vybavované aj ďalšie podania v danej trestnej

veci, predkladané aj vyšetrovateľkou. Po zmene dozorujúcej prokurátorky od 1. 9. 2007 boli

ďalej priebežne vybavované podania sťažovateľa, ako aj ďalších osôb, čo je zrejmé zo

spisového materiálu.

Dňa 1. 10. 2007 bol vyšetrovateľkou predložený vyšetrovací spis na previerku po

realizácii úkonov vyplývajúcich z pokynu zo dňa 9. 10. 2006, z ktorého mimo iného vyplýva,

že aj v období od mája 2007 vyšetrovateľka zabezpečovala dôkazné materiály. Jeho

súčasťou sú aj početné podania sťažovateľa, obsahujúce predkladané dôkazy, čo aj sám

konštatuje v sťažnosti, resp. návrhy na vykonanie dokazovania, podávané v podstate v

celom priebehu vyšetrovania. Rovnako súčasťou spisu sú aj podania a návrhy na doplnenie

dokazovania podávané R. R., PhDr. D. R., resp. ich splnomocnencom.

Dozorujúca prokurátorka v danej veci ďalej reagovala na podania sťažovateľa

v súvislosti s výmazom poznámky v katastri nehnuteľností vzhľadom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. 4. 2007, čo je zrejmé z listov zo dní

5. 10. 2007, 23. 11. 2007, v tejto súvislosti boli podávané aj vyjadrenia z dní 26. 11. 2007,

17. 12. 2007, súčasne boli vykonávané iné úkony a vybavované ďalšie podania, vrátane

žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu. Po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu

16 zväzkov uznesením zo dňa 28. 12. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 prokurátorka trestné

stíhanie obv. Mgr. V. S. pre trestný čin podvodu podľa ,

zastavila podľa . Proti uvedenému rozhodnutiu

bola podaná sťažnosť splnomocnencom poškodených, ktorá bola uznesením špeciálneho

prokurátora zo dňa 23. 4. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku zamietnutá.

V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa zo dňa 31. 5. 2007 o preskúmanie postupu

JUDr. J. Š., PhD., o ktorej, podľa jeho vyjadrenia nemá vedomosti z hľadiska rozhodnutia,

je zo spisového materiálu zrejmé, že špeciálny prokurátor listom zo dňa 12. 6. 2007 sp. zn.

VII/1 Gv 47/06 upovedomil obhajcu JUDr. Ľ. F., ktorý predmetnú žiadosť podal, o

preskúmaní postupu vedúceho prokurátora a spôsobe vybavenia tohto podnetu.

K podaniu obhajcu JUDr. Ľ. F. zo dňa 1. 6. 2007, ktorým vzniesol námietku

zaujatosti prokurátorky JUDr. M. T. z dôvodu podania určovacej žaloby, ako Mgr. V. S.

uvádza, sa špeciálny prokurátor vyjadril v už uvedenom liste zo dňa 12. 6. 2007. Vzhľadom

na prerozdelenie agendy v dôsledku rozšírenia personálneho stavu prokurátorov Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR od 1. 9. 2007, o ktorej skutočnosti bol

Mgr. V. S. vyrozumený, bola ďalšia rozhodovacia činnosť v súvislosti s námietkami

zaujatosti JUDr. M. T. bezpredmetná.

Dňa 25. 10. 2007 podal Mgr. V. S. v danej veci sťažnosť na postup prokurátorky

JUDr. R. O. vo veci výmazu obmedzujúcej poznámky z LV č. 7745, na základe ktorej

špeciálny prokurátor preskúmal postup prokurátorky a o tejto skutočnosti upovedomil

sťažovateľa listom zo dňa 5. 11. 2007. K uvedenej sťažnosti považujem za potrebné uviesť,

že predmetnú vec, obsahujúcu početné podania zo strany sťažovateľa, ale aj podania

ďalších osôb, dozorujúce prokurátorky vybavovali spoločne s ďalšou, aj väzobnou agendou.

Samotná agenda súvisiaca s trestnými oznámeniami a ďalšími podaniami sťažovateľa,

správcu konkurznej podstaty VUIS NOVÁ spol. s r. o., R. R., aj v iných súvisiacich trestných

veciach, ktoré, ako je zrejmé, aj z opatrení generálneho prokurátora boli určené na výkon

dozorovej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, je značne

rozsiahla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že postupom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 nedošlo

k zbytočným prieťahom a k porušeniu práv Mgr. V. S. vyplývajúcich z

SR, Listiny základných práv a slobôd, SR,

Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a z toho dôvodu navrhujem sťažnosť Mgr. V. S. zamietnuť.“

Obsah spisu v predmetnej veci potvrdzuje stručný prehľad úkonov uvedený vo

vyjadrení špeciálnej prokuratúry z 12. mája 2008, a preto ústavný súd poukazuje vo vzťahu

k procesným úkonom špeciálnej prokuratúry len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré

považuje za preukázané.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný

súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z ,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2, ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa

a , a listiny, ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod

sp. zn. VII/1 Gv 47/06. K porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že

špeciálna prokuratúra:

- od 1. októbra 2004 nerozhodla o oprávnenosti trestného obvinenia proti

nemu napriek tomu, že už 29. mája 2006 podal vyšetrovateľ v predmetnej veci návrh na

zastavenie uvedeného konania,

- dala súhlas na vykonanie rozporuplných vyšetrovacích úkonov v uvedenom

konaní, ktoré nevedú ku skončeniu predmetu konania (napr. nariadenie komplexného

znaleckého vyšetrenia jeho zdravotného stavu, opakované výsluchy svedkov a pod.),

- od mája 2007 je nečinná, t. j. nevykonáva v uvedenej veci žiadne úkony bez

zavinenia sťažovateľa, a to napriek skutočnosti, že túto vec podľa neho nemožno považovať

za skutkovo zložitú.

Vychádzajúc z navrhovaného petitu sťažovateľa, ktorý je pre rozhodovanie

ústavného súdu určujúci, sťažovateľ žiadal odstrániť stav nečinnosti špeciálnej prokuratúry

vo veci sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Namietanie porušenia iných práv s nečinnosťou a prieťahmi

nesúvisiacimi preto ústavný súd vyhodnotil ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa

( a listiny). Rovnako sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený

advokátom) nenamietal prieťahy pred iným orgánom, iba pred špeciálnou prokuratúrou,

preto ústavný súd nemohol posúdiť prípadné prieťahy v konaní vyšetrovateľa.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu k

ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu orgánu verejnej moci sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí aj pokiaľ ide o

dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.

, ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho

odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Konanie pred špeciálnou prokuratúrou, ktoré sťažovateľ namieta, trvalo od 9. mája

2006 (predloženie veci vyšetrovateľom s návrhom na zastavenie trestného stíhania

sťažovateľa) do 9. októbra 2006 (vrátenie veci vyšetrovateľovi na doplnenie dokazovania).

Doterajšia dĺžka konania pred špeciálnou prokuratúrou (viac ako 5 mesiacov) spolu

s charakterom veci zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené špeciálnou prokuratúrou v jej veci

sp. zn. VII/1 Gv 47/06 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného

pred špeciálnou prokuratúrou a charakter veci nepovažoval ústavný súd postup špeciálnej

prokuratúry za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej

súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy,

aby doterajší namietaný postup špeciálnej prokuratúry signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008