Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)I. ÚS 188/08
PDF · 242.72 KB
No categories available
I. ÚS 188/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 188/08-40
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. V. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2007
doručená sťažnosť Mgr. V. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.
Ľ. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Svoju
sťažnosť sťažovateľ doplnil podaniami doručenými ústavnému súdu 14. mája 2008
a 14. júna 2008.
Z podaní sťažovateľa a ich príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti
organizovanej kriminalite Stred v Banskej Bystrici (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS:
PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. októbra 2004 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného poriadku účinného do 1.
januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“). V súvislosti s ďalším priebehom tohto
trestného konania sťažovateľ uviedol: „Potom bolo vedené tr. konanie vo veci pod ČVS:
PPZ-9/BOK-S-I-2005 v rámci spoločného konania. A toho času sa tr. konanie vedie
v predmetnej tr. veci proti mne pod ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006 samostatne na uvedenom
útvare PZ.“
Na základe stanoviska dozorujúcej prokurátorky Krajskej prokuratúry v Prešove
(ďalej len „krajská prokuratúra“) vydal 9. mája 2006 vyšetrovateľ uznesenie, ktorým vylúčil
trestnú vec podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona (týkajúcu sa poškodených R.),
v ktorej bolo uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. októbra 2004 proti
sťažovateľovi vznesené obvinenie, na samostatné konanie, toho času vedené pod sp. zn.
ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006.
Dňa 29. mája 2006 vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie podaním návrhu na zastavenie
trestného stíhania podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku v súlade s § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku krajskej prokuratúre. Vzápätí po podaní návrhu na zastavenie trestného
stíhania vyšetrovateľom bol spis rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) odňatý krajskej prokuratúre a zároveň bolo
rozhodnuté, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v tejto veci, ako aj
v ďalších vyšetrovaných veciach týkajúcich sa sťažovateľa bude vykonávať špeciálna
prokuratúra. Predmetná vec vedená špeciálnou prokuratúrou pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06
bola pridelená prokurátorke JUDr. M. T.
Špeciálna prokuratúra od 29. mája 2006 do dňa spísania sťažnosti ústavnému súdu,
t. j. jeden rok a dva mesiace, nerozhodla o návrhu vyšetrovateľa z 29. mája 2006 na
zastavenie trestného stíhania proti sťažovateľovi a vo veci nariadila vykonať ďalšie
vyšetrovacie úkony, medzi inými aj komplexné znalecké vyšetrenie jeho duševného stavu.
Sťažovateľ nariadenie špeciálnej prokuratúry „ale najmä pripustenie absolútne
bezdôvodného znaleckého vyšetrovania“ jeho duševného stavu v rámci doplnenia
vyšetrovania považuje zo strany špeciálnej prokurátorky za „prejav zaujatosti... za
ponižovanie... ľudskej dôstojnosti, ktoré je v rozpore aj s ustanovením § 2 ods. 2 Tr.
poriadku“, predovšetkým z toho dôvodu, že v predmetnom konaní nebolo nariadené ním
navrhnuté znalecké dokazovanie na vyšetrenie duševného stavu svedkov, aj keď títo
svedkovia podľa neho neustále menili svoje výpovede.
Od 29. mája 2006 boli v predmetnej veci vykonané aj opakované výsluchy svedkov,
ktorí však už boli vypočutí pred podaním návrhu na zastavenie konania. Podľa sťažovateľa
„už po dobu niekoľkých mesiacov (od začiatku mája 2007) sa nevykonávajú žiadne
procesné úkony na doplnenie vyšetrovania v predmetnej veci“.
V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 5/07
z 18. apríla 2007 bolo zrušené uznesenie špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-17
z 2. augusta 2006, ktorým boli zaistené pozemky vo vlastníctve firmy Š. a f., s. r. o.,
Bratislava, za účelom uspokojenia nárokov poškodených v tomto trestnom konaní. V rámci
odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že ním „prokurátorka porušila
zákon v ustanovení § 130 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku!“.
Prokurátorka špeciálnej prokuratúry podľa sťažovateľa porušila v predmetnom
konaní svojou činnosťou aj ústavnú zásadu prezumpcie neviny, keď Miestnemu úradu B. 5.
januára 2007 a 29. marca 2007 zaslala písomné informácie o trestnom konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: PPZ-12/BOK-S-I-2006, v ktorom okrem iného uviedla: „Z uvedeného je
zrejmé, že firma Š. a F. s. r. o. len ťažko nadobudla vlastníctvo ku stavbe, ktorú ako
stavebník žiada odstrániť (alebo skolaudovať), keď fyzická osoba Mgr. S., ktorý ju na ňu
previedol, ju získal trestným činom.“
S ohľadom na tento postup prokurátorky špeciálnej prokuratúry sťažovateľ
prostredníctvom svojich obhajcov v priebehu konania vzniesol viackrát námietku zaujatosti
proti nej a taktiež podal sťažnosti proti uzneseniu o jej nevylúčení z vykonávania úkonov
v uvedenom trestnom konaní, avšak bezúspešne.
Právny zástupca sťažovateľa podal proti prokurátorke špeciálnej prokuratúry
31. mája 2007 Okresnému súdu Bratislava I „určovaciu žalobu“ vedenú pod sp. zn.
21 C 94/2007, ktorou žiadal, aby okresný súd určil, že už uvedený výrok prokurátorky
špeciálnej prokuratúry obsiahnutý v prípise z 29. marca 2007 adresovanom Mestskej časti
B. je nepravdivý. Zároveň právny zástupca sťažovateľa podal aj žalobu o ochranu osobnosti
vedenú pod sp. zn. 7 C 42/2007, v ktorej žiadal „aby súd v rozsudku zaviazal žalovanú, aby
sa za tento nepravdivý, hanlivý a ohováračský výrok ospravedlnila a to písomne mne
žalobcovi a aj do rúk starostovi Mestskej časti B...“ . Z tohto dôvodu podal právny zástupca
sťažovateľa v uvedenom trestnom konaní ďalšiu námietku zaujatosti proti prokurátorke
špeciálnej prokuratúry, o ktorej táto ešte len bude rozhodovať.
Podľa sťažovateľa „Postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR
po 29. 05. 2006 po prevzatí dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnej trestnej veci
bolo zapríčinené, že od 1. októbra 2004 do dnešného dňa, t. j. po uplynutí 2 rokov a 10
mesiacov (t. j. 34 mesiacov) nebolo rozhodnuté o oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré
voči mne bolo vznesené...
vo veci sa vykonávajú procesné úkony na základe pokynu a súhlasom ÚŠP GP SR, jej
dozorujúcej prokurátorky JUDr. M. T. ako komplexné znalecké vyšetrenie môjho
zdravotného stavu, opakované výsluchy pošk. - svedkov R., ktorí boli už vypočutí pred
podaním návrhu na zastavenie trestného stíhania voči mne dňa 29. 05. 2006, ďalej sa
prijímajú procesné rozhodnutia ako zaistenie majetku, ktorým si ÚŠP GP SR v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR porušuje zákon, a to Tr. zákon a Tr. poriadok. Taktiež je už
podľa mojich vedomostí ÚŠP GP SR niekoľko mesiacov nečinná a nevykonávajú sa vo veci
procesné úkony od začiatku mája 2007.
Pričom tento stav nie je zapríčinený mnou, zdržujem sa v mieste trvalého bydliska,
riadne sa dostavujem na predvolania orgánov činných v trestnom konaní, iniciatívne
predkladám dôkazy na objasnenie trestnej činnosti, ktorá sa mi kladie za vinu od začiatku,
a taktiež poskytujem súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní.
Pričom je potrebné, poukázať na to, že sa nejedná o skutkovo zložitú vec, a Tr.
poriadok určuje podľa § 209 ods. 2 na prípravné konanie, vyšetrovanie podozrenia z takej
trestnej činnosti/ § 250ods. 1, 5, Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 , t. č. § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a) Tr. zákona a na meritórne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní
o tom či má byť postavený obvinený pred súd alebo nie dobu 6 mesiacov. Podotýkam, že ja
som už vyše 34 mesiacov držaný v neistote ohľade oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré
mi bolo vznesené ešte dňa 1. októbra 2004, z toho posledných 14 mesiacov Úradom
špeciálnej prokuratúry GP SR. Pričom už podľa stanoviska Krajskej prokuratúry v Prešove
pred 14 mesiacmi mohlo byť na základe dovtedy vykonaných dôkazov mohlo byť rozhodnuté
o oprávnenosti vzneseného trestného obvinenia voči mojej osobe, a to zastavením trestného
stíhania, podľa § 215 ods. 1 písm. b Tr. poriadku, nakoľko sa nejedná o trestný čin!“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom
vysloví, že postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.
VII/1 Gv 47/06 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 38 ods. 2 listiny a taktiež k porušeniu jeho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, prikázal špeciálnej prokuratúre konať v predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov a priznal mu trovy právneho zastúpenia.
Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným 23. mája 2008 navrhol zmenu
petitu. S ohľadom na skutočnosť, že konanie v predmetnej veci bolo po začatí konania
o jeho sťažnosti na ústavnom súde uznesením špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-
256 z 23. apríla 2008 zastavené, sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby druhý bod ním
navrhnutého petitu (výrok, ktorým požiadal, aby ústavný súd prikázal špeciálnej prokuratúre
konať v tejto veci) „vynechal“ z petitu.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadrila špeciálna
prokuratúra podaním z 12. mája 2008, v ktorom uviedla: „Ako z podanej sťažnosti a zo
spisového materiálu vyplýva, uznesením vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp, zn. PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo
dňa 1. 10. 2004 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie Mgr. V. S. za
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona. Uznesením prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 25. 10. 2004 sp. zn.
VII Gv 319/04-660 bola sťažnosť voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa podľa § 148
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá ako nedôvodná.
V tejto trestnej veci bolo predchádzajúcim uznesením vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-
11/BOK-S-I-2004 zo dňa 25. 5. 2004 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Mgr. V. S.
a ďalším osobám pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a
teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona.
Ďalším uznesením zo dňa 4. 10. 2004 bolo Mgr. V. S. vznesené obvinenie za trestné
činy sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona,
poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5
písm. b) Trestného zákona a trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248a ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Trestného zákona.
Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. PPZ-11/BOK-S-I-2004 a to nielen proti
obvinenému Mgr. V. S., ale aj ďalším obvineným, ako je zrejmé z predmetných uznesení.
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp. zn. PPZ-
11/ BOK-S-I-2004 zo dňa 10. 1. 2005 bolo podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku p. a.
vylúčené trestné stíhanie vedené proti obvineným S. Z. a Mgr. V. S. pre trestné činy
sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona,
poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5
písm. b) Trestného zákona, nevyplatenia mzdy a odstupného spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 k § 248 a ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Trestného zákona, obvinenému Mgr. V. S. pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, a trestné stíhanie vo veci
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.
1 Trestného zákona na samostatné konanie, za účelom urýchlenia konania vzhľadom na
potrebu ďalšieho rozsiahleho dokazovania v súvislosti s ďalšími trestnými činmi, pre ktoré
je vedené trestné stíhanie v danej veci.
Opatrením generálneho prokurátora č. VII/2 Gv 25/05 zo dňa 15. 4. 2005 podľa § 51
zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v spojení s ustanovením § 454aa Trestného poriadku
v znení zák. č. 122/2005 Z. z. v danej veci vedenej na PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej
Bystrici pod sp. zn. PPZ-9/BOK-S-I-2005 bol na výkon dozoru podľa § 174 Trestného
poriadku určený prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
predmetné opatrenie bolo zrušené opatrením generálneho prokurátora SR č. VII/2 Gv 25/05
zo dňa 3. 8. 2005.
Ďalší výkon dozoru podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku realizovala vecne
a miestne príslušná Krajská prokuratúra v Prešove, dozorujúca prokurátorka ktorej po
preskúmaní spisového materiálu v stanovisku zo dňa 24. 4. 2006 konštatovala potrebu
vylúčiť skutok týkajúci sa poškodených R. zo spoločného konania a predložiť spisový
materiál v tejto časti s návrhom na zastavenie trestného stíhania.
Uznesením vyšetrovateľky zo dňa 9. 5. 2006 sp. zn. PPZ-9/BOK-S-I-2005 bolo podľa
§ 21 ods. 1 Trestného poriadku p. a. vylúčené trestné stíhanie obv. Mgr. V. S. vedené pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona na samostatné konanie vedené
pod sp. zn. PPZ-12/BOK-S-I-2006.
Dňa 29. 5. 2006 vyšetrovateľka podala návrh na zastavenie trestného stíhania Mgr.
V. S. za uvedený trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona.
Opatrením GP SR č. IV/3 GPt 125/05 zo dňa 7. 6. 2006 podľa § 51 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre bola predmetná vec určená spoločne s ďalšími vecami
navzájom súvisiacimi na výkon ďalšieho dozoru nad zachovávaním zákonnosti
v prípravnom konaní Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.
Spisový materiál týkajúci sa danej veci spoločne s ďalšími spisovými materiálmi bol
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR postúpený listom riaditeľa
trestného -odboru GP SR sp. zn. IV/3 GPt 125/05 dňa 19. 6. 2006.
Po predložení veci Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
dozorujúca prokurátorka vo vzťahu k trestnému činu, ktorý je predmetom sťažnosti,
neakceptovala návrh na zastavenie trestného stíhania zo dňa 29. 5. 2006 a rozhodla o ňom
pokynom zo dňa 9. 10. 2006 v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku, ktorým vrátila vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania. Vychádzajúc
z uvedeného ustanovenia § 230 Trestného poriadku, prokurátor pri výkone dozoru nad
dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je
oprávnený vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania a za tým účelom dať pokyn na
ďalší postup vo vyšetrovaní.
Vo vzťahu ku konkrétnym úkonom, ktoré prokurátorka v priebehu vyšetrovania
vykonala alebo uložila a na ktoré Mgr. V. S. vo svojej sťažnosti a jej doplnení poukazuje,
uvádzam, že zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu vymedzenej v § 2 ods. 10
Trestného poriadku vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní, teda aj prokurátor, sám
určuje mieru dokazovania v konaní.
Po predložení veci Úradu špeciálnej prokuratúry SR za účelom ďalšieho výkonu
dozorovej činnosti, prokurátorka preskúmavala spisový materiál, vykonávala úkony
v súvislosti s rozhodnutím o zaistení majetku podľa § 50 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,
o ktorom rozhodla uznesením zo dňa 2. 8. 2006, reagovala aj na podania sťažovateľa
a ďalších osôb, uznesením zo dňa 15. 8. 2006 rozhodla o námietke zaujatosti podľa § 32
ods. 3 Trestného poriadku a vykonávala ďalšie úkony vyplývajúce zo spisového materiálu.
Ako už bolo uvedené, pokynom zo dňa 9. 10. 2006 bola predmetná vec vrátená na
doplnenie vyšetrovania. V priebehu ďalšieho vyšetrovania prokurátorka rovnako
vybavovala podania, reagovala aj z hľadiska rozsahu dokazovania, ako vyplýva z jej
záznamu, dňa 9. 3. 2007 prejednala ďalší postup vo veci s vyšetrovateľkou, uznesením zo
dňa 19. 3. 2007 rozhodla o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 19. 2. 2007,
žiadala aj materiály potrebné na rozhodnutie, o čom svedčí list adresovaný Najvyššiemu
súdu SR zo dňa 20. 4. 2007, uznesením zo dňa 20. 4. 2007 rozhodla o postupe podľa § 32
ods. 3 Trestného poriadku. Zo spisového materiálu vyplýva, že aj v ďalšom období boli
realizované prokuratúrou procesné úkony, uznesením zo dňa 15. 5. 2007 bolo rozhodnuté
o sťažnosti obhajcu Mgr. V. S., vybavený podnet na preskúmanie zákonnosti postupu, o čom
svedčí list zo dňa 12. 7. 2007 a súčasne boli vybavované aj ďalšie podania v danej trestnej
veci, predkladané aj vyšetrovateľkou. Po zmene dozorujúcej prokurátorky od 1. 9. 2007 boli
ďalej priebežne vybavované podania sťažovateľa, ako aj ďalších osôb, čo je zrejmé zo
spisového materiálu.
Dňa 1. 10. 2007 bol vyšetrovateľkou predložený vyšetrovací spis na previerku po
realizácii úkonov vyplývajúcich z pokynu zo dňa 9. 10. 2006, z ktorého mimo iného vyplýva,
že aj v období od mája 2007 vyšetrovateľka zabezpečovala dôkazné materiály. Jeho
súčasťou sú aj početné podania sťažovateľa, obsahujúce predkladané dôkazy, čo aj sám
konštatuje v sťažnosti, resp. návrhy na vykonanie dokazovania, podávané v podstate v
celom priebehu vyšetrovania. Rovnako súčasťou spisu sú aj podania a návrhy na doplnenie
dokazovania podávané R. R., PhDr. D. R., resp. ich splnomocnencom.
Dozorujúca prokurátorka v danej veci ďalej reagovala na podania sťažovateľa
v súvislosti s výmazom poznámky v katastri nehnuteľností vzhľadom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 5/2007 zo dňa 18. 4. 2007, čo je zrejmé z listov zo dní
5. 10. 2007, 23. 11. 2007, v tejto súvislosti boli podávané aj vyjadrenia z dní 26. 11. 2007,
17. 12. 2007, súčasne boli vykonávané iné úkony a vybavované ďalšie podania, vrátane
žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu. Po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu
16 zväzkov uznesením zo dňa 28. 12. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 prokurátorka trestné
stíhanie obv. Mgr. V. S. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona
zastavila podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Proti uvedenému rozhodnutiu
bola podaná sťažnosť splnomocnencom poškodených, ktorá bola uznesením špeciálneho
prokurátora zo dňa 23. 4. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku zamietnutá.
V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa zo dňa 31. 5. 2007 o preskúmanie postupu
JUDr. J. Š., PhD., o ktorej, podľa jeho vyjadrenia nemá vedomosti z hľadiska rozhodnutia,
je zo spisového materiálu zrejmé, že špeciálny prokurátor listom zo dňa 12. 6. 2007 sp. zn.
VII/1 Gv 47/06 upovedomil obhajcu JUDr. Ľ. F., ktorý predmetnú žiadosť podal, o
preskúmaní postupu vedúceho prokurátora a spôsobe vybavenia tohto podnetu.
K podaniu obhajcu JUDr. Ľ. F. zo dňa 1. 6. 2007, ktorým vzniesol námietku
zaujatosti prokurátorky JUDr. M. T. z dôvodu podania určovacej žaloby, ako Mgr. V. S.
uvádza, sa špeciálny prokurátor vyjadril v už uvedenom liste zo dňa 12. 6. 2007. Vzhľadom
na prerozdelenie agendy v dôsledku rozšírenia personálneho stavu prokurátorov Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR od 1. 9. 2007, o ktorej skutočnosti bol
Mgr. V. S. vyrozumený, bola ďalšia rozhodovacia činnosť v súvislosti s námietkami
zaujatosti JUDr. M. T. bezpredmetná.
Dňa 25. 10. 2007 podal Mgr. V. S. v danej veci sťažnosť na postup prokurátorky
JUDr. R. O. vo veci výmazu obmedzujúcej poznámky z LV č. 7745, na základe ktorej
špeciálny prokurátor preskúmal postup prokurátorky a o tejto skutočnosti upovedomil
sťažovateľa listom zo dňa 5. 11. 2007. K uvedenej sťažnosti považujem za potrebné uviesť,
že predmetnú vec, obsahujúcu početné podania zo strany sťažovateľa, ale aj podania
ďalších osôb, dozorujúce prokurátorky vybavovali spoločne s ďalšou, aj väzobnou agendou.
Samotná agenda súvisiaca s trestnými oznámeniami a ďalšími podaniami sťažovateľa,
správcu konkurznej podstaty VUIS NOVÁ spol. s r. o., R. R., aj v iných súvisiacich trestných
veciach, ktoré, ako je zrejmé, aj z opatrení generálneho prokurátora boli určené na výkon
dozorovej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, je značne
rozsiahla.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že postupom Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 nedošlo
k zbytočným prieťahom a k porušeniu práv Mgr. V. S. vyplývajúcich z § 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a z toho dôvodu navrhujem sťažnosť Mgr. V. S. zamietnuť.“
Obsah spisu v predmetnej veci potvrdzuje stručný prehľad úkonov uvedený vo
vyjadrení špeciálnej prokuratúry z 12. mája 2008, a preto ústavný súd poukazuje vo vzťahu
k procesným úkonom špeciálnej prokuratúry len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré
považuje za preukázané.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný
súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi
všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,
ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným
právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to
tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za
dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4 ústavy).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod
sp. zn. VII/1 Gv 47/06. K porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že
špeciálna prokuratúra:
- od 1. októbra 2004 nerozhodla o oprávnenosti trestného obvinenia proti
nemu napriek tomu, že už 29. mája 2006 podal vyšetrovateľ v predmetnej veci návrh na
zastavenie uvedeného konania,
- dala súhlas na vykonanie rozporuplných vyšetrovacích úkonov v uvedenom
konaní, ktoré nevedú ku skončeniu predmetu konania (napr. nariadenie komplexného
znaleckého vyšetrenia jeho zdravotného stavu, opakované výsluchy svedkov a pod.),
- od mája 2007 je nečinná, t. j. nevykonáva v uvedenej veci žiadne úkony bez
zavinenia sťažovateľa, a to napriek skutočnosti, že túto vec podľa neho nemožno považovať
za skutkovo zložitú.
Vychádzajúc z navrhovaného petitu sťažovateľa, ktorý je pre rozhodovanie
ústavného súdu určujúci, sťažovateľ žiadal odstrániť stav nečinnosti špeciálnej prokuratúry
vo veci sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Namietanie porušenia iných práv s nečinnosťou a prieťahmi
nesúvisiacimi preto ústavný súd vyhodnotil ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa
(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny). Rovnako sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený
advokátom) nenamietal prieťahy pred iným orgánom, iba pred špeciálnou prokuratúrou,
preto ústavný súd nemohol posúdiť prípadné prieťahy v konaní vyšetrovateľa.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6
ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu orgánu verejnej moci sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1
dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.
II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho
odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.
Konanie pred špeciálnou prokuratúrou, ktoré sťažovateľ namieta, trvalo od 9. mája
2006 (predloženie veci vyšetrovateľom s návrhom na zastavenie trestného stíhania
sťažovateľa) do 9. októbra 2006 (vrátenie veci vyšetrovateľovi na doplnenie dokazovania).
Doterajšia dĺžka konania pred špeciálnou prokuratúrou (viac ako 5 mesiacov) spolu
s charakterom veci zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené špeciálnou prokuratúrou v jej veci
sp. zn. VII/1 Gv 47/06 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.
Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného
pred špeciálnou prokuratúrou a charakter veci nepovažoval ústavný súd postup špeciálnej
prokuratúry za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej
súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy,
aby doterajší namietaný postup špeciálnej prokuratúry signalizoval možnosť kvalifikovať ho
po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2008