Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/1/2026

Opravné uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci v právnej veci žalobcu E. G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, proti žalovanej F. F., rod. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej E.. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -232 z 22.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. O p r a v u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. -275 zo dňa 26. augusta 2026, a to vo výroku II., ktorý má správne znieť:

„II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“

II. O p r a v u j e odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -275 zo dňa 26. augusta 2026 tak, že bod 20. odôvodnenia, ktorý správne znie:

1. „O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

3. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne a ) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. (C.H. Beck, , 2. vydanie, 2022, s. 1035 a násl.).

4. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ustanovenie nemožno

považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo celkom voľnú možnosť súdu (v zmysle ľubovôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré treba pri stanovení povinnosti na náhradu trov konania výnimočne prihliadnuť. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie (m. m. , Zb. 49).

6. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Ustanovenie ma´ slúžiťˇ na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie spravodlivosti pre u´cˇastni ´kov su´dneho konania. U´vaha su´du o tom, zˇe ide o vy´nimocˇny´ pri´pad a cˇi su´ dane´ do^vody hodne´ osobitne´ho zretelˇa, musi´ vycha´dzatˇ z posu´denia vsˇetky´ch okolnosti´ konkre´tnej veci, s prihliadnuti´m aj na to, aby sa take´to rozhodnutie nejavilo ako neprimerana´ tvrdostˇ vocˇi strane sporu a aby neodporovalo dobry´m mravom (sp. zn. , ).

7. Odvolací súd považuje za správne zistené dôvody súdom prvej inštancie pre prijatie záveru o aplikácii ustanovenia v danej veci. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil, zistením zákonných dôvodov a dostatočne sú vymedzené v bode 23.súdneho rozhodnutia s ktorými sa odvolací súd stotožnil aj pri rozhodovaní o trovách konania odvolacieho a považuje ich za právne významné . Postoj žalovanej ku konaniu , dôvody zamietnutia žaloby sú dôvodmi zásadnými pre aplikáciu ustanovenia . Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 26.06.2026 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -232 zo dňa 22.10.2025.

2. V písomnom vyhotovení rozsudku Krajský súd v Prešove vo výroku II. uviedol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a takého rozhodnutie v bode 20. rozsudku odôvodnil. Zo Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 26.08.2026 (č.l. 273) však vyplýva, že výrok II. rozsudku o trovách konania bol vyhlásený tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k inej zrejmej nesprávnosti.

3. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

4. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu došlo k inej zrejmej nesprávnosti vo výroku II. rozsudku, čo sa následne premietlo aj do bodu 20. odôvodnenia rozsudku, odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť v súlade s citovanými ustanoveniami opravil tak, že zosúladil výrok II. rozsudku vyhláseného dňa 26.08.2026 s písomným vyhotovením rozsudku a zároveň opravil aj bod 20. odôvodnenia.

6. Došlo ku chybe v písaní, kedy chybou v písaní bolo uvedené vo výroku II., že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, Krajský súd v Prešove túto chybu v písaní v

súlade s citovanými ustanoveniami opravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porovnaj Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle (pozn. odvolacieho súdu: teraz ) tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj ). Z ustanovenia (pozn. odvolacieho súdu: teraz ) jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia. V zhode s tým, judikatúra všeobecných súdov (), ako aj ústavného súdu () uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia. (z nálezu Ústavného súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. -30 ).

7. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).