Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 148/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-81

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B.,

zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006

urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým

podpisom a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Veľký Krtíš p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti L.,

a. s. (pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš p r i k a z u j e konať vo veci podania obchodnej

spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení

.

3. Okresný súd Veľký Krtíš je p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s.,

trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 26 915,72 Sk (slovom

dvadsaťšesťtisícdeväťstopätnásť slovenských korún a sedemdesiatdva halierov), z toho

sumu 6 887,72 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún

a sedemdesiatdva halierov) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a sumu 20 028 Sk (slovom

dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -46 z 2. apríla 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) vo veci

neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažnosti a z jej doplnení zo 6. októbra 2006, z 27. októbra 2006, z 25. januára

2007 a z 18. marca 2008 vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu 31. marca 2006 cestou kuriéra doručila okresnému súdu žaloby o vydanie

platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku urobila toto podanie elektronickými prostriedkami. Podanie bolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona

č. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Spolu so žalobami o vydanie platobných rozkazov a s prílohami

doručila sťažovateľka okresnému súdu zároveň aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom

informovala okresný súd o svojom podaní na DVD nosičoch. Na toto podanie reagoval

okresný súd listom z 5. apríla 2006, ktorým sťažovateľke oznámil, že jej vracia „DVD nosič

obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže

súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii

elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie

podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa

osobitných predpisov“. Na uvedené stanovisko reagovala sťažovateľka listom z 26. apríla

2006, v ktorom uviedla, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa

, lebo za podania treba považovať návrhy na

začatie konania (t. j. žaloby o vydanie platobných rozkazov) zaznamenané v elektronickej

podobe na DVD nosiči a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, to všetko v súlade

s . Deň doručenia týchto podaní (31. marec

2006) treba preto v zmysle považovať za deň

začatia konania. Sťažovateľka 24. júla 2006 urobila nové podanie okresnému súdu

rovnakým spôsobom, ktoré sa však týkalo iných sporných vecí. Aj v tomto prípade okresný

súd listom z 26. júla 2006 oznámil, že podanie nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1

a vrátil sťažovateľke DVD nosič. List okresného súdu bol

sťažovateľke doručený 28. júla 2006. Od doručenia listu plynula zákonná dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti, keďže sťažnosť sa týka podania z 24. júla 2006.

Podľa názoru sťažovateľky uvedeným postupom okresného súdu boli porušené

označené články a dohovoru.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa v spojení

s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci navrhovateľa

spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom

B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... proti“ uvedeným

odporcom „urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom bolo urobené zákonom ustanoveným spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Veľký

Krtíš prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk..., za každé

jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde podľa vo veci

navrhovateľa Spoločnosti BSP L. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I... proti“ uvedeným odporcom.

„Okresný súd Veľký Krtíš je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I... priznáva náhradu trov tohto konania.“

Po prijatí sťažnosti 2. apríla 2008 ústavným súdom na ďalšie konanie, sťažovateľka

podaním z 2. apríla 2008 doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2008 poukázala na

skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. z 20. decembra 2007 vydaný

v obdobnej veci týkajúcej sa podania sťažovateľky elektronickou formou Okresnému súdu

Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom, podľa ktorého sú

zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd Čadca totiž potvrdil,

že síce po náleze ústavného súdu zaeviduje elektronické podanie sťažovateľky, nie však

spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť svojej požiadavky na

priznanie primeraného finančného odškodnenia.

Z ďalšieho písomného podania sťažovateľky z 2. mája 2008 doručeného ústavnému

súdu 6. mája 2008 vyplýva, že sťažovateľka vytýka ústavnému súdu skutočnosť, že DVD

nosiče a ďalšie listiny, ktoré ústavnému súdu predložila, ústavný súd doručil okresnému

súdu.

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 492/08 zo 6. mája 2008

doručeného ústavnému súdu faxom 7. mája 2008 a poštou 9. mája 2008 vyplýva, že

31. marca 2006 bol okresnému súdu doručený advokátskou kanceláriou JUDr. M. P.

„Sprievodný list k návrhu“ z 31. marca 2006, ku ktorému bol ako príloha pripojený jeden

DVD nosič. V sprievodnom liste sa uvádzalo, že boli podané žaloby o vydanie platobných

rozkazov spolu s prílohami, pričom tieto podania boli urobené v zmysle § 42 ods. 1

elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Dňa 4. apríla 2006 dostal okresný súd

stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k používaniu zaručeného

elektronického podpisu, podľa ktorého súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii

elektronickú podateľňu, a preto nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie

podaní elektronickou formou. Na základe tohto stanoviska bývalý predseda okresného súdu

5. apríla 2006 podanie spolu s DVD nosičom vrátil JUDr. M. P. Dňa 26. júla 2006 bol

okresnému súdu doručený sprievodný list JUDr. M. P. z 24. júla 2006, v ktorom sa uvádza,

že doručil žaloby o vydanie platobných rozkazov s prílohami elektronickými prostriedkami

v zmysle . Zároveň uviedol, že prílohu listu tvorí

DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty. Listom bývalého predsedu okresného súdu

z 26. júla 2006 bol DVD nosič JUDr. M. P. vrátený s tým, že okresný súd nemá k dispozícii

elektronickú podateľňu, a preto nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie

podaní elektronickou formou. V priebehu roku 2007 okresný súd nedostal žiadnu

informáciu týkajúcu sa zriadenia elektronickej podateľne. Až 5. marca 2008 bol

vypracovaný úradný záznam, že 21. februára 2008 sa vykonala úprava umožňujúca

prijímanie podaní na CD alebo DVD nosičoch. Dňa 6. marca 2008 sa inštalovala potrebná

DVD mechanika, takže od uvedeného dňa okresný súd už môže prijímať podania urobené

elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti okresný súd nenesie

žiadnu zodpovednosť za to, že nebola zriadená elektronická podateľňa v čase podaní

sťažovateľky z 30. marca 2006 a z 24. júla 2006. Obdobná bola situácia aj na ostatných

súdoch v rámci Slovenskej republiky. Okresný súd preto nezavinil, že podanie urobené

elektronickými prostriedkami nebolo možné prijať. Z tohto dôvodu žiada nepriznať

sťažovateľke požadované finančné zadosťučinenie, ale ani náhradu trov konania. Súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

Z vyjadrenia sťažovateľky z 21. mája 2008 doručeného ústavnému súdu 28. mája

2008, ktorým reaguje na vyjadrenie okresného súdu, vyplýva, že je presvedčená

o zákonnosti a úplnosti ňou uskutočneného podania elektronickými prostriedkami. Ak

okresný súd toto podanie neakceptoval, porušil označené práva sťažovateľky podľa

a dohovoru. Navyše sťažovateľka pochybením okresného súdu „stratila šancu“ v konaní

pred vnútroštátnym súdom. Preto iba konštatovanie porušenia označených práv nemôže byť

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Jej požiadavka na zadosťučinenie

v peniazoch je preto oprávnená. Je to tak tým viac, že postupom okresného súdu hrozí aj

premlčanie časti uplatňovaných nárokov. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd uskutočnil

vo veci ústne pojednávanie.

Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky zotrval na všetkých

predchádzajúcich argumentoch a žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel v plnom

rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Podľa účastníci môžu robiť svoje úkony

akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa (v znení účinnom od 1. mája 2002)

podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo

telefaxom.

Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy normujúcich rámec, v ktorom

je možné domáhať sa jeho rešpektovania (, ).

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa je

zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu

o veci konať a rozhodnúť (, ). K porušeniu základného práva na

súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické

osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie,

a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným

elektronickým podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného

imperatívu „... konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon“ uvedeného v možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým

štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené

spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom

prípade okresný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv

dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu

ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje

ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie

základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý

mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho

doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade v spojení s

nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými

rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Neobstojí ani interpretácia,

podľa ktorej povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len

v prípade, ak orgán verejnej moci alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický

podpis, keďže je ústavne neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku a ani iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri

prijímaní podaní (návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo

právnických osôb podať návrh na začatie konania aj elektronickými prostriedkami

podpísané zaručeným elektronickým podpisom neustanovujú žiadnu výnimku, a preto

uvedenému oprávneniu zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto

podania a vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú

podateľňu.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo

postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006

urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom

vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne závery k takej interpretácii a aplikácii

dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s , t. j. je z ústavného

hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa

záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa a jej

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak ústavný

súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,

obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru, bolo v záujme

účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle a zákona

o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný

súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal

podľa príslušných ustanovení (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovení , pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič

zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie

sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného

súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

V súvislosti s požiadavkou sťažovateľky na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia treba predovšetkým uviesť, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva ().

Pri zvažovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval samotné

deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný

súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva

uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú sťažovateľke zachované, za dostatočné na

zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. ,

). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred

porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom

domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom

elektronickými prostriedkami a podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, čím

sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia

ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto

tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho,

že sťažovateľku do 15. novembra 2007 zastupoval advokát JUDr. M. P. a neskôr advokát

JUDr. J. F. Za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti JUDr. P. v roku 2006

priznal 2 x po 2 730 Sk, režijný paušál 2 x po 164 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty zo

sumy 5 788 Sk, teda celkom 6 887,72 Sk. Podania JUDr. P. doručené ústavnému súdu

27. októbra 2006 a 25. januára 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah

(absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, a preto odmenu za ne

nepriznal (, ).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd 5 úkonov po 3 176 Sk

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie z 18. marca 2008, podanie zo 4. apríla 2008,

podanie z 21. mája 2008 a zastúpenie na pojednávaní 24. júna 2008), režijný paušál 5 x po

190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 20 028 Sk. Podanie JUDr. F.

doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej, preto odmenu

nebolo možné priznať.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2008