Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 650 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (668)II. ÚS 148/08
PDF · 233.05 KB
No categories available
II. ÚS 148/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B.,
zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006
urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Veľký Krtíš p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti L.,
a. s. (pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš p r i k a z u j e konať vo veci podania obchodnej
spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení
3. Okresný súd Veľký Krtíš je p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s.,
trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 26 915,72 Sk (slovom
dvadsaťšesťtisícdeväťstopätnásť slovenských korún a sedemdesiatdva halierov), z toho
sumu 6 887,72 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún
a sedemdesiatdva halierov) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a sumu 20 028 Sk (slovom
dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. II. ÚS 148/08-46 z 2. apríla 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) vo veci
neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
Zo sťažnosti a z jej doplnení zo 6. októbra 2006, z 27. októbra 2006, z 25. januára
2007 a z 18. marca 2008 vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu 31. marca 2006 cestou kuriéra doručila okresnému súdu žaloby o vydanie
platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku urobila toto podanie elektronickými prostriedkami. Podanie bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona
č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Spolu so žalobami o vydanie platobných rozkazov a s prílohami
doručila sťažovateľka okresnému súdu zároveň aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom
informovala okresný súd o svojom podaní na DVD nosičoch. Na toto podanie reagoval
okresný súd listom z 5. apríla 2006, ktorým sťažovateľke oznámil, že jej vracia „DVD nosič
obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže
súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii
elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie
podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitných predpisov“. Na uvedené stanovisko reagovala sťažovateľka listom z 26. apríla
2006, v ktorom uviedla, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa
§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo za podania treba považovať návrhy na
začatie konania (t. j. žaloby o vydanie platobných rozkazov) zaznamenané v elektronickej
podobe na DVD nosiči a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, to všetko v súlade
s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Deň doručenia týchto podaní (31. marec
2006) treba preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku považovať za deň
začatia konania. Sťažovateľka 24. júla 2006 urobila nové podanie okresnému súdu
rovnakým spôsobom, ktoré sa však týkalo iných sporných vecí. Aj v tomto prípade okresný
súd listom z 26. júla 2006 oznámil, že podanie nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a vrátil sťažovateľke DVD nosič. List okresného súdu bol
sťažovateľke doručený 28. júla 2006. Od doručenia listu plynula zákonná dvojmesačná
lehota na podanie sťažnosti, keďže sťažnosť sa týka podania z 24. júla 2006.
Podľa názoru sťažovateľky uvedeným postupom okresného súdu boli porušené
označené články ústavy a dohovoru.
Sťažovateľka žiada vydať tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci navrhovateľa
spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I... proti odporcovi... porušené bolo.
2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom
B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... proti“ uvedeným
odporcom „urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom bolo urobené zákonom ustanoveným spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Veľký
Krtíš prikazuje, aby na základe tohto podania konal.
3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk..., za každé
jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci
navrhovateľa Spoločnosti BSP L. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I... proti“ uvedeným odporcom.
„Okresný súd Veľký Krtíš je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I... priznáva náhradu trov tohto konania.“
Po prijatí sťažnosti 2. apríla 2008 ústavným súdom na ďalšie konanie, sťažovateľka
podaním z 2. apríla 2008 doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2008 poukázala na
skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007 vydaný
v obdobnej veci týkajúcej sa podania sťažovateľky elektronickou formou Okresnému súdu
Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom, podľa ktorého sú
zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd Čadca totiž potvrdil,
že síce po náleze ústavného súdu zaeviduje elektronické podanie sťažovateľky, nie však
spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť svojej požiadavky na
priznanie primeraného finančného odškodnenia.
Z ďalšieho písomného podania sťažovateľky z 2. mája 2008 doručeného ústavnému
súdu 6. mája 2008 vyplýva, že sťažovateľka vytýka ústavnému súdu skutočnosť, že DVD
nosiče a ďalšie listiny, ktoré ústavnému súdu predložila, ústavný súd doručil okresnému
súdu.
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 492/08 zo 6. mája 2008
doručeného ústavnému súdu faxom 7. mája 2008 a poštou 9. mája 2008 vyplýva, že
31. marca 2006 bol okresnému súdu doručený advokátskou kanceláriou JUDr. M. P.
„Sprievodný list k návrhu“ z 31. marca 2006, ku ktorému bol ako príloha pripojený jeden
DVD nosič. V sprievodnom liste sa uvádzalo, že boli podané žaloby o vydanie platobných
rozkazov spolu s prílohami, pričom tieto podania boli urobené v zmysle § 42 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Dňa 4. apríla 2006 dostal okresný súd
stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k používaniu zaručeného
elektronického podpisu, podľa ktorého súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii
elektronickú podateľňu, a preto nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie
podaní elektronickou formou. Na základe tohto stanoviska bývalý predseda okresného súdu
5. apríla 2006 podanie spolu s DVD nosičom vrátil JUDr. M. P. Dňa 26. júla 2006 bol
okresnému súdu doručený sprievodný list JUDr. M. P. z 24. júla 2006, v ktorom sa uvádza,
že doručil žaloby o vydanie platobných rozkazov s prílohami elektronickými prostriedkami
v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň uviedol, že prílohu listu tvorí
DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty. Listom bývalého predsedu okresného súdu
z 26. júla 2006 bol DVD nosič JUDr. M. P. vrátený s tým, že okresný súd nemá k dispozícii
elektronickú podateľňu, a preto nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie
podaní elektronickou formou. V priebehu roku 2007 okresný súd nedostal žiadnu
informáciu týkajúcu sa zriadenia elektronickej podateľne. Až 5. marca 2008 bol
vypracovaný úradný záznam, že 21. februára 2008 sa vykonala úprava umožňujúca
prijímanie podaní na CD alebo DVD nosičoch. Dňa 6. marca 2008 sa inštalovala potrebná
DVD mechanika, takže od uvedeného dňa okresný súd už môže prijímať podania urobené
elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti okresný súd nenesie
žiadnu zodpovednosť za to, že nebola zriadená elektronická podateľňa v čase podaní
sťažovateľky z 30. marca 2006 a z 24. júla 2006. Obdobná bola situácia aj na ostatných
súdoch v rámci Slovenskej republiky. Okresný súd preto nezavinil, že podanie urobené
elektronickými prostriedkami nebolo možné prijať. Z tohto dôvodu žiada nepriznať
sťažovateľke požadované finančné zadosťučinenie, ale ani náhradu trov konania. Súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania.
Z vyjadrenia sťažovateľky z 21. mája 2008 doručeného ústavnému súdu 28. mája
2008, ktorým reaguje na vyjadrenie okresného súdu, vyplýva, že je presvedčená
o zákonnosti a úplnosti ňou uskutočneného podania elektronickými prostriedkami. Ak
okresný súd toto podanie neakceptoval, porušil označené práva sťažovateľky podľa ústavy
a dohovoru. Navyše sťažovateľka pochybením okresného súdu „stratila šancu“ v konaní
pred vnútroštátnym súdom. Preto iba konštatovanie porušenia označených práv nemôže byť
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Jej požiadavka na zadosťučinenie
v peniazoch je preto oprávnená. Je to tak tým viac, že postupom okresného súdu hrozí aj
premlčanie časti uplatňovaných nárokov. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd uskutočnil
vo veci ústne pojednávanie.
Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky zotrval na všetkých
predchádzajúcich argumentoch a žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel v plnom
rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
Podľa § 41 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci môžu robiť svoje úkony
akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom od 1. mája 2002)
podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo
telefaxom.
Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom
je možné domáhať sa jeho rešpektovania (I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu
o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na
súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).
Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické
osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie,
a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného
imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon“ uvedeného v čl. 2 ods. 2 ústavy možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým
štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené
spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom
prípade okresný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv
dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu
ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje
ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie
základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý
mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho
doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.
V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými
rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Neobstojí ani interpretácia,
podľa ktorej povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len
v prípade, ak orgán verejnej moci alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický
podpis, keďže je ústavne neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku a ani iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri
prijímaní podaní (návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo
právnických osôb podať návrh na začatie konania aj elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom neustanovujú žiadnu výnimku, a preto
uvedenému oprávneniu zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto
podania a vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú
podateľňu.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo
postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne závery k takej interpretácii a aplikácii
dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t. j. je z ústavného
hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa
záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa § 56 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný
súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,
obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme
účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona
o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný
súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič
zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie
sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného
súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.
V súvislosti s požiadavkou sťažovateľky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia treba predovšetkým uviesť, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania
základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri zvažovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval samotné
deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný
súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva
uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú sťažovateľke zachované, za dostatočné na
zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03,
IV. ÚS 142/03). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred
porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom
domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom
elektronickými prostriedkami a podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, čím
sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia
ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto
tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho,
že sťažovateľku do 15. novembra 2007 zastupoval advokát JUDr. M. P. a neskôr advokát
JUDr. J. F. Za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti JUDr. P. v roku 2006
priznal 2 x po 2 730 Sk, režijný paušál 2 x po 164 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty zo
sumy 5 788 Sk, teda celkom 6 887,72 Sk. Podania JUDr. P. doručené ústavnému súdu
27. októbra 2006 a 25. januára 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah
(absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, a preto odmenu za ne
nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).
Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd 5 úkonov po 3 176 Sk
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie z 18. marca 2008, podanie zo 4. apríla 2008,
podanie z 21. mája 2008 a zastúpenie na pojednávaní 24. júna 2008), režijný paušál 5 x po
190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 20 028 Sk. Podanie JUDr. F.
doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej, preto odmenu
nebolo možné priznať.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2008