Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 491/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o.,

Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica

Pavelková Chabadová, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. februára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská

37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej

len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konania“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu

Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane

príloh, pričom v zmysle ... uvedené podanie

sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom podľa osobitného zákona (t. j. o elektronickom podpise

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami

na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš

zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš

o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký

Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci

elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy

Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú

podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania

elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa

osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že

„Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne

vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby

na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči.

Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejme možné

zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné

podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou

podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené

v súlade s ust. a zároveň bolo riadne doručené

(31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle

uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel

Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd

Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho

súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j.

4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky

na prijímanie takých podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že

považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by

písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp.

zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v

súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným

elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so

zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté...

Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva

sťažovateľa.»

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla

2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom

a okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného

elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných

ustanovení . V relevantnej časti odôvodnenia citovaného

nálezu ústavný súd uviedol, že „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného

súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie

konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu

podľa príslušných ustanovení , pričom právne účinky tohto

podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere

nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť

podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou

okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade

s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006. je preto

potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej

veci, voči ktorej smeruje toto dovolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval sťažovateľa až v roku

2013, bol podaný dňa 24 7. 2006... V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach

sa rozhodovalo aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu... Európsky súd pre

ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd porušil žalobcovi právo na

spravodlivé súdne konanie... V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu v totožných

veciach mal a má žalobca za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu

jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31. 3. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru,

že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto

odvolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa 31. 3.

2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide

o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa

31. 3. 2006 a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre

nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal... Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesenie o zastavení konania potvrdil... Namietal, že sťažovateľ

neuniesol akési dôkazné bremeno, keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať..., že

ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené

v roku 2013 prvý krát.»

Sťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

z ktorých vyplýva, že ochrany svojich práv sa domáhala i podaním dovolaní proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré však dovolací súd odmietol.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s právom na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).

3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s... priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 13.600, Eur...

4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s...

trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu, pričom petit

svojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnosti

žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez

toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu žiada, aby ústavný súd

okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha

menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ je

nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súd

z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnej zástupkyni

sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto

konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie

uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu

o tejto sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať

proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak vo všetkých napadnutých

konaniach aj urobil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky preto

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015