Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 491/2015
PDF · 391.51 KB
No categories available
III. ÚS 491/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,
Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o.,
Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica
Pavelková Chabadová, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro/143/2013, sp. zn. 2 Ro/193/2013,
sp. zn. 2 Ro/87/2013, sp. zn. 2 Ro/269/2013, sp. zn. 2 Ro/83/2013, sp. zn. 3 Ro/116/2013,
sp. zn. 2 Ro/200/2013, sp. zn. 9 Ro/196/2013, sp. zn. 8 Ro/167/2013, sp. zn. 8 Ro/188/2013,
sp. zn. 9 Ro/222/2013, sp. zn. 8 Ro/117/2013, sp. zn. 8 Ro/184/2013, sp. zn. 2 Ro/275/2013,
sp. zn. 2 Ro/258/2013, sp. zn. 2 Ro/218/2013, sp. zn. 2 Ro/203/2013, sp. zn. 2 Ro/184/2013,
sp. zn. 2 Ro/118/2013, sp. zn. 3 Ro/200/2013, sp. zn. 3 Ro/76/2013, sp. zn. 3 Ro/103/2013,
sp. zn. 3 Ro/139/2013, sp. zn. 3 Ro/283/2013, sp. zn. 9 Ro/181/2013, sp. zn. 1 Ro/95/2013,
sp. zn. 9 Ro/106/2013, sp. zn. 9 Ro/230/2013, sp. zn. 8 Ro/247/2013, sp. zn. 8 Ro/165/2013,
sp. zn. 9 Ro/187/2013, sp. zn. 9 Ro/138/2013, sp. zn. 9 Ro/236/2013 a sp. zn. 8 Ro/82/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. februára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská
37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej
len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro/143/2013, sp. zn. 2 Ro/193/2013,
sp. zn. 2 Ro/87/2013, sp. zn. 2 Ro/269/2013, sp. zn. 2 Ro/83/2013, sp. zn. 3 Ro/116/2013,
sp. zn. 2 Ro/200/2013, sp. zn. 9 Ro/196/2013, sp. zn. 8 Ro/167/2013, sp. zn. 8Ro/188/2013,
sp. zn. 9 Ro/222/2013, sp. zn. 8 Ro/117/2013, sp. zn. 8 Ro/184/2013, sp. zn. 2 Ro/275/2013,
sp. zn. 2 Ro/258/2013, sp. zn. 2 Ro/218/2013, sp. zn. 2 Ro/203/2013, sp. zn. 2 Ro/184/2013,
sp. zn. 2 Ro/118/2013, sp. zn. 3 Ro/200/2013, sp. zn. 3 Ro/76/2013, sp. zn. 3 Ro/103/2013,
sp. zn. 3 Ro/139/2013, sp. zn. 3 Ro/283/2013, sp. zn. 9 Ro/181/2013, sp. zn. 1 Ro/95/2013,
sp. zn. 9 Ro/106/2013, sp. zn. 9 Ro/230/2013, sp. zn. 8 Ro/247/2013, sp. zn. 8 Ro/165/2013,
sp. zn. 9 Ro/187/2013, sp. zn. 9 Ro/138/2013, sp. zn. 9 Ro/236/2013 a sp. zn. 8 Ro/82/2013
(ďalej len „napadnuté konania“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane
príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku... uvedené podanie
sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami
na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš
zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš
o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký
Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci
elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy
Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú
podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania
elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že
„Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne
vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby
na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči.
Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejme možné
zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné
podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou
podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené
v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené
(31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel
Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd
Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho
súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j.
4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky
na prijímanie takých podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok
považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by
písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp.
zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v
súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so
zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté...
Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva
sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla
2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
a okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného
elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V relevantnej časti odôvodnenia citovaného
nálezu ústavný súd uviedol, že „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného
súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie
konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto
podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere
nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť
podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou
okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia.“.
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade
s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006. je preto
potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej
veci, voči ktorej smeruje toto dovolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval sťažovateľa až v roku
2013, bol podaný dňa 24 7. 2006... V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach
sa rozhodovalo aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu... Európsky súd pre
ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd porušil žalobcovi právo na
spravodlivé súdne konanie... V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu v totožných
veciach mal a má žalobca za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31. 3. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru,
že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto
odvolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa 31. 3.
2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide
o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa
31. 3. 2006 a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal... Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesenie o zastavení konania potvrdil... Namietal, že sťažovateľ
neuniesol akési dôkazné bremeno, keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať..., že
ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené
v roku 2013 prvý krát.»
Sťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z ktorých vyplýva, že ochrany svojich práv sa domáhala i podaním dovolaní proti
uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré však dovolací súd odmietol.
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd o jej
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).
3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s... priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 13.600, Eur...
4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s...
trovy konania...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petit
svojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnosti
žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez
toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu žiada, aby ústavný súd
okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha
menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ je
nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súd
z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnej zástupkyni
sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto
konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie
uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu
o tejto sťažnosti.
Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať
proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak vo všetkých napadnutých
konaniach aj urobil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky preto
v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015