Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 2/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., B., H. G., B., a Z. H., B., zastúpených advokátom

JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S., H. G. a Z. H. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2008 doručená sťažnosť V. S., B., H. G., B., a Z. H., B. (ďalej len „sťažovateľky“),

zastúpených advokátom JUDr. P. S., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a základných práv podľa postupom Okresného súdu Bratislava

V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľky svoju sťažnosť doplnili podaním doručeným ústavnému súdu

29. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu označených práv malo podľa

sťažovateliek dôjsť nečinnosťou, resp. zbytočnými prieťahmi v postupe okresného súdu

v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému R. Š.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli: „Dňa 9. 11. 2002 vodič motorového

vozidla R. Š. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli 3 osoby a 1 osoba bola ťažko

zranená.

Menovaný vodič sa dopustil trestného činu tým, že - viedol motorové

vozidlo neprimeranou rýchlosťou (povolená 60 km/h, zistená súdnym znalcom 85,6 km/h), -

neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, dostal šmyk a prešiel do protismeru,

kde sa čelne zrazil s motorovým vozidlom zn. Škoda Forman (taxík), v ktorom sa okrem

vodičky viezli 3 osoby, - jazdil pod vplyvom alkoholu - namerané 0,96 promile alkoholu v

krvi, - snažil sa podplatiť svedka nehody aby krivo vypovedal.

Dňa 1. 7. 2004 bola na Okresný súd Bratislava V. doručená obžaloba pre trestný čin

ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s trestným

činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky .

Podaním žaloby sa začalo na Okresnom súde Bratislava V. konanie pod spisovou

značkou a bol vytýčený termín hlavného pojednávania na 22. 9. 2004.

Hlavné pojednávanie sa nekonalo pre neúčasť obžalovaného.

Okresný súd Bratislava V. na neverejnom zasadnutí Uznesením zo dňa

26. 1. 2005 trestné stíhanie prerušil. Do dnešného dňa nebolo vytýčené hlavné

pojednávanie...

V priložených prílohách sťažovateľky preukazujú vyčerpanie zákonných možností,

ktoré spočívajú jedine podaním sťažností v súlade so

Pri takomto konaní Okresného súdu Bratislava V. vo veci, nie je predpoklad na

zákonné práva poškodených sťažovateliek...

V tomto prípade je predpoklad, že právna neistota bude ešte dlho pretrvávať a

ovplyvňovať nedôstojné postavenie sťažovateliek.“

V namietanom trestnom konaní majú sťažovateľky postavenie poškodených (V. S.

ako matka usmrteného, H. G. ako matka ďalšieho usmrteného a Z. H. ako snúbenica

usmrteného R. S. a priama účastníčka nehody).

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol takto:

„1. Právo sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu dané čl. 46 v plnom rozsahu

a SR ako aj Dohovoru pred Okresným súdom Bratislava V

vedenej pod spisovou značkou , bolo porušené.

2. Sťažovateľkám... sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 1,5 mil. Sk,

predstavujúce náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za porušenie

základného práva prerokovať vec v primeranej lehote podľa

Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

, , , , , ,

).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateliek podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti v spojení s jej doplnením namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a porušenie svojho základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu dané čl. 46

v plnom rozsahu“ postupom (nečinnosťou) okresného súdu v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. , v ktorom majú postavenie poškodených.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že trestné konanie pred okresným súdom

začalo podaním obžaloby 1. júla 2004. Prvé hlavné pojednávanie nariadené na

22. september 2004 sa neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenej

neúčasti obžalovaného pre jeho práceneschopnosť.

Okresný súd následne zisťoval závažnosť zdravotného stavu obžalovaného

a v nadväznosti na to jeho spôsobilosť zúčastniť sa hlavného pojednávania vo veci.

V lekárskych správach, vyjadreniach ošetrujúcich lekárov a znaleckom posudku

z odboru zdravotníctva (klinickej onkológie), ktorého vypracovanie nariadil okresný súd,

bol vyslovený jednoznačný záver, že obžalovaný trpí ťažkou chorobou – závažným

onkologickým ochorením, a nie je spôsobilý vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav zúčastniť

sa hlavného pojednávania.

Na základe takto zisteného zdravotného stavu obžalovaného okresný súd ustálil, že

sú naplnené dôvody pre prerušenie trestného konania z dôvodu podľa § 231 ods. 1

v spojení s a , t. j.

z dôvodu, že obžalovaný trpí ťažkou chorobou, pre ktorú nie je spôsobilý sa zúčastniť

súdneho konania a hlavného pojednávania vo veci, a preto svojím uznesením z 26. januára

2005 právoplatne prerušil trestné stíhanie obžalovaného.

Okresný súd aj po prerušení trestného stíhania naďalej zisťoval zdravotný stav

obžalovaného a jeho spôsobilosť zúčastniť sa súdneho konania a hlavného pojednávania vo

veci, priebežne si zabezpečoval správy od zdravotníckych zariadení a ošetrujúcich lekárov

obžalovaného a nariadil niekoľko znaleckých dokazovaní z príslušných zdravotníckych

odvetví. Z obsahu stanovísk zdravotníckych zariadení, ošetrujúcich lekárov a znalcov

vyplývali závery o pretrvávajúcom onkologickom ochorení obžalovaného, nutnosti ďalšieho

operatívneho zákroku, ako aj o pridruženom psychiatrickom ochorení a hospitalizácii

obžalovaného na psychiatrickej klinike.

Podľa posledných stanovísk ošetrujúcich lekárov z augusta, resp. októbra roku 2008

dôvody prerušenia trestného stíhania pominuli, a preto okresný súd svojím uznesením

z 8. októbra 2008 rozhodol o pokračovaní v trestnom konaní a vo veci nariadil pojednávanie

na 20. november 2008.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom

a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prerokovanie a rozhodnutie je zahrnuté do

účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní

veci účastníka ().

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba

považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení .

Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to

prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto

konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ).

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa

povahy veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu

osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie, keď nie

sú dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav.

Pokiaľ nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na

náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie

ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a teda súčasne základného práva podľa poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného

(jeho záležitosti).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom

prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

prerušenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci, ku ktorému dôjde na základe

zákonom predvídaného dôvodu, resp. ústavne akceptovateľného dôvodu, možno považovať

za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky konania spôsobom predvídaným

zákonom, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, pričom činnosť príslušného orgánu

verejnej moci sa v zásade obmedzuje na zisťovanie toho, či medzičasom došlo

k odstráneniu prekážky konania. Ústavný súd preto nečinnosť orgánu verejnej moci

v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (mutatis mutandis , , ).

Ústavný súd skúmal aj samotnú dôvodnosť prerušenia trestného stíhania, ako aj

pretrvávanie dôvodnosti tohto prerušenia a dospel k záveru, že okresný súd dôkladne

a priebežne zisťoval zdravotný stav obžalovaného, a tieto zistenia dostatočne odôvodňovali

závery okresného súdu o pretrvávaní nespôsobilosti obžalovaného zúčastniť sa konania pred

súdom a hlavného pojednávania vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu od jeho začatia 1. júla 2004

podaním obžaloby až do jeho prerušenia 26. januára 2005 necharakterizujú zbytočné

prieťahy. V ďalšom období od 26. januára 2005 do 8. októbra 2008 bolo konanie na základe

zákonom predvídaného a ústavne akceptovateľného dôvodu prerušené, a tým v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľkami 18. augusta 2008 objektívne nemohlo dôjsť

k prieťahom v posudzovanom konaní. Z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že

konanie sa nevyznačuje prieťahmi ani v čase prerokovania sťažnosti sťažovateliek po

ukončení prerušenia konania (8. októbra 2008). Hlavné pojednávanie nariadené na

20. november 2008 sa neuskutočnilo z dôvodov nedoručenia spisového materiálu

z ústavného súdu a pre neúčasť právneho zástupcu obžalovaného (spisový materiál

okresnému súdu včas nedoručila doručovacia spoločnosť, pozn.) Hlavné pojednávanie

nariadené na 4. december 2008 sa neuskutočnilo (zdravotné dôvody na strane

obžalovaného, pozn.). Ďalšie pojednávanie nariadil okresný súd na 23. január 2009.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tej časti, v ktorej sťažovateľky namietali

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní, odmietol ako zjavne

neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdil aj možnosť porušenia

, a to vo všetkých jeho odsekoch v súlade so sťažovateľkami uvedeným

návrhom na rozhodnutie ústavného súdu.

Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny

prístup k súdu, a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať, pričom k jeho

porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol

konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci sťažovateliek o ich nárokoch na náhradu

škody uplatnených v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému neodmietol konať, ale

konanie zákonným postupom právoplatne prerušil. V dôsledku tohto jeho postupu (zákonnej

prekážky konania) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu

a inú právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd nezistil

porušenie základného práva sťažovateliek podľa a odmietol ich

sťažnosť v tejto časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že je na trestné konanie okresného

súdu vedené pod sp. zn. , v ktorom sa nerozhoduje vo veci sťažovateliek podľa

piatej časti , t. j. podľa ustanovení upravujúcich správne

súdnictvo, zjavne neaplikovateľný. Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, a to pre neexistenciu priamej súvislosti medzi

namietanými skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľky

namietali (napr. , ). Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol

sťažnosť sťažovateliek aj v časti namietajúcej porušenie ich základných práv podľa čl. 46

ods. 3 a 4 .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009