Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 309/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti E. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., P., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. , pôvodne pod sp. zn. ), za účasti

Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo E. Š. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. , pôvodne pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur

(90 378 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť E. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 398,88 € [slovom tristodeväťdesiatosem eur a osemdesiatosem centov (12 016,62

Sk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2008 doručená sťažnosť E. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.

Ch., P., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. (predtým

pod sp. zn. , pôvodne pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obžalovaným v trestnej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. . Trestné stíhanie proti nemu začalo uznesením

vyšetrovateľa Okresného úradu Policajného zboru Trnava sp. zn. z 31. marca

1994 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra

2005 (ďalej len „“).

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo 25. marca 1997 doručené oznámenie

Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) o podaní obžaloby proti

sťažovateľovi. Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 14. mája 1997 oznámil okresnému

súdu, že „... do dnešného dňa mi nebolo doručené od Vášho súdu ustanovenie obhajcu

na zastupovanie obvineného E. Š... Taktiež mi nebolo doručené uznesenie o vznesení

obvinenia. Na základe uvedeného som sa nemohol zúčastňovať úkonov v prípravnom

konaní...“. Hlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 29. máj 1997 bolo zrušené.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 8. júla 1997 vylúčil vec sťažovateľa

na samostatné konanie a vec bola následne vedená pod sp zn. . Ďalšie

pojednávanie v danej veci bolo nariadené na 25. február 1999. Právny zástupca sťažovateľa

podaním z 15. marca 1999 navrhol „... vrátenie veci vyšetrovateľovi z dôvodu porušenia

práva na obhajobu“. Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. marca 1999 rozhodol

o vrátení veci okresnej prokuratúre na došetrenie.

Predmetná vec bola po vykonaní výsluchov vyšetrovateľom odovzdaná okresnej

prokuratúre, ktorá podala okresnému súdu 15. mája 2001 obžalobu na sťažovateľa

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa k .

Okresný súd následne nariadil v roku 2001 trikrát termíny hlavných pojednávaní, v roku

2002 päťkrát termíny hlavných pojednávaní, v roku 2003 „... 3 x termíny hlavných

pojednávaní, v roku 2004 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku

2005 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku 2006 nebol stanovený

súdom ani jeden termín, v roku 2007 boli stanovené súdom 5 x termíny hlavných

pojednávaní, v roku 2008 zatiaľ boli stanovené súdom 6 x termíny hlavných pojednávaní...

Stanovené termíny boli z časti zrušené samotným súdom ešte pred stanoveným termínom

telegrafom, telefonicky a pod., z časti boli pojednávania zrušené pre neprítomnosť

obžalovaných (sú dvaja), obhajcov (sú dvaja), ale predovšetkým svedkov.“.

Sťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu 2. marca 2006 sťažnosť

na prieťahy v konaní. Okresný súd na uvedenú sťažnosť neodpovedal, preto právny

zástupca sťažovateľa podaním z 26. júla 2006 urgoval vybavenie sťažnosti z 2. marca 2006.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi 11. augusta 2006 «poukázala na priebeh konania

a dôvody neuskutočnenia jednotlivých hlavných pojednávaní a prevzatie trestnej veci inými

sudkyňami, čo sa nakoniec neuskutočnilo, pretože vo veci stále rozhoduje sudkyňa, ktorej

bola vec pridelená v roku 1997. Následne nový predseda Okresného súdu Trnava

odpovedal na sťažnosť dňa 14. 03. 2007 s tým, že vo veci bude nariadený termín hlavného

pojednávania na deň 24. 04. 2007 a podpredseda Okresného súdu Trnava svojim listom

zo dňa 04. 05. 2007 oznámil, že nariadený termín sa neuskutočnil „... pretože kancelária

nestihla vyexpedovať spomínaný termín.“ a ďalej, že údajne v dvoch prípadoch obhajcovia

svojim oneskoreným príchodom zapríčinili zmarenie hlavného pojednávania a nakoniec,

že sťažnosť na prieťahy považuje za čiastočne opodstatnenú.».

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa E. Š., nar.:... bytom: B. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod

č. k.: (na začiatku pod č. k.: , neskôr pod č. k.: )

porušené bolo.

Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.:

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi E. Š., nar.:... bytom: B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume

300.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi E. Š., nar.:... bytom: B. trovy

právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením

č. k. -10 z 24. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho

pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti

a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci,

kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu uviedol vo svojej odpovedi

sp. zn. z 29. októbra 2008 prehľad úkonov vykonaných v danej veci

a vyjadril sa takto:

„Pokiaľ sa týka ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti, z č. l. 7 vyplýva, že obhajca

obžalovaného E. Š. - JUDr. J. Ch. bol ustanovený dňa 20. 09. 1994. Na č. l. 21 dňa 24. 04.

1995 bolo JUDr. J. Ch. doručené predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 27 bolo dňa 10. 01.

1997 doručené obhajcovi JUDr. J. Ch. ďalšie predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 98a bolo

JUDr. J. Ch. doručené predvolanie na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania, ktoré

prevzal dňa 18. 02. 1997. Na č. l. 204 bolo JUDr. J. Ch. doručené ustanovenie obhajcu dňa

06. 04. 2000.

Z horeuvedeného prehľadu o jednotlivých úkonoch zo strany okresného súdu

vyplýva, že samotný sťažovateľ sa niekoľkokrát nedostavil na hlavné pojednávania, rovnako

sa nedostavil jeho obhajca JUDr. J. Ch., ktorý sa na hlavné pojednávanie dňa 26. 07. 2001

neospravedlnil. Na hlavné pojednávanie dňa 09. 10. 2001 sa nedostavil obžalovaný E. Š.,

ktorý neprevzal predvolanie. Obžalovaný E. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie

dňa 29. 11. 2001, hoci mal vykázané doručenie predvolania dňom 18. 10. 2001. Obžalovaný

E. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie dňa 03. 07. 2003.

Pokiaľ sťažovateľ uvádza, že horeuvedené prieťahy v súdnom konaní pôsobili

na neho depresívne a mal problémy v zamestnaní, v tomto smere je potrebné uviesť,

že podľa správy Obecného úradu B. na č. l. 295 bol obžalovaný nezamestnaný, podľa

ďalšieho dokladu na č. l. 300 bol E. Š. tri roky nezamestnaný, nezamestnaný bol aj podľa

ďalších dokladov na č. l. 315, 320, 369, 396, 335.

Je faktom, že k prieťahom v konaní došlo aj zavinením sudkyne okresného súdu

JUDr. K. S., ktorá bola aj opakovane práceneschopná, resp. navštívila lekára, bola tiež

na materskej dovolenke a počas trvania jej materskej dovolenky, keď bol spis pridelený

ďalším sudkyniam okresného súdu, sa vo veci vôbec nekonalo.

Napriek uvedeným skutočnostiam možno síce konštatovať, že k prieťahom v konaní

došlo aj zavinením Okresného súdu Trnava, napriek tomu však požiadavka priznania

finančného zadosťučinenia vo výške 300.000,- Sk, sa javí byť ako mimoriadne nadsadená,

pretože v obsahu podanej sťažnosti sú viaceré veci uvádzané subjektívne, pretože sťažovateľ

vo viacerých prípadoch sám zavinil odročenie hlavného pojednávania, musel byť

predvedený orgánmi polície a pojednávania viackrát zmaril aj obhajca obžalovaného.“

K časti konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. podpredseda

okresného súdu vo vyjadrení z 15. decembra 2008 uviedol:

„- dňa 24. 03. 1997 bola podaná na okresnom súde obžaloba proti E. Š. a spol. - č. l.

426 vo zväzku VI

- predsedníčka senátu JUDr. K. S. určila dňa 13. 04. 1997 termín hlavného

pojednávania na deň 06. 05. 1997 - č. l. 478

- obhajca sťažovateľa JUDr. J. Ch. sa na hlavné pojednávanie dňa 06. 05. 1997

nedostavil - doručenky nie sú pripojené - č. l. 500

- dňa 06. 05. 1997 bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 29. 05. 1997 pričom

JUDr. Ch. prevzal predvolanie dňa 14. 05. 1997 - č. l. 502

- prípisom zo dňa 14. 05. 1997 JUDr. Ch. na č. l. 507 namieta, že mu nebolo

doručené ustanovenie na obhajobu E. Š.

- dňa 17. 06. 1997 bol určený termín hlavného pojednávania na 08. 07. 1997 -

č. l. 532

- na hlavnom pojednávaní dňa 08. 07. 1997 podľa č. l. 543 bola uznesením trestná

vec E. Š. vylúčená na samostatné konanie

- na č. l. 552 nie sú pripojené doručenky k tomuto uzneseniu

- na č. l. 53 spisu sa nachádza doklad o ustanovení obhajcu JUDr. J. Ch. E. Š. zo dňa

20. 09. 1994

- na č. l. 84 sa nachádza doručenka ohľadom predvolania k výsluchu JUDr. J. Ch.

na 30. 11. 1995, JUDr. Ch. sa nedostavil

- na č. l. 411 sa nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, JUDr. J. Ch.

prevzal predvolanie na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 18. 02. 1997,

no nedostavil sa.

V rámci prípravy tohto vyjadrenia som zisťoval u riaditeľky súdnej správy, kde sa

nachádzajú doručenky od ustanovenia obhajcov za rok 1994. Bolo zistené, že tieto doklady

boli medzičasom škartované, pretože škartačná doba ohľadom týchto písomností je

10 rokov. V období od februára 1990 do januára 2000 som zastával funkciu predsedu

Okresného súdu Trnava. Keď v zmysle ustanovovali obhajcov okresné

súdy, na okresnom súde Trnava zabezpečovala v tom čase ustanovovanie obhajcov vedúca

súdnej správy v súčinnosti s predsedom okresného súdu. Ustanovenie obhajcov sa

doručovalo všetkým procesným stranám (obvinenému; v prípadoch nutnej obhajoby

obhajcovi; príslušnému úradu práce, resp. zákonnému zástupcovi pri trestnom stíhaní

mladistvých; ustanovenie obhajcu sa zasielalo aj do ÚVV L., ak sa jednalo o väzobnú vec).

Na základe týchto skutočností možno predpokladať, že doručenky od procesných

strán sa vždy vracali na sekretariát okresného súdu, kde sa ku každému prípadu

ustanovenia obhajcu kompletizovali. V prípade, že došlo k závade v doručení, vedúca

súdnej správy pokračovala v doručovaní pôvodného ustanovenia obhajcu až dovtedy,

pokiaľ sa podarilo doručenie realizovať. Za tejto situácie považujem preto za veľmi

nepravdepodobné, že JUDr. J. Ch. ustanovenie obhajcu neprevzal, hoci to tvrdí. Považujem

za nesprávny procesný postup zo strany konajúcej sudkyne, že si ešte v období roku 1997

nepreverovala zaslanú námietku JUDr. Ch., že neprevzal ustanovenie obhajcu. Doklady

v tomto smere boli k dispozícii na sekretariáte okresného súdu. Na druhej strane je však

faktom, že momentálne nie je k dispozícii doklad v tom smere, že JUDr. Ch. mal

ustanovenie za obhajcu E. Š. doručené. Z trestného spisu však vyplýva, že JUDr. Ch. boli

v súvislosti so sťažovateľom doručované ďalšie písomnosti, na ktoré v prípravnom konaní

ani raz nereagoval, hoci z hľadiska advokátskej etiky sa jednoznačne mal o obhajobu

v predmetnej veci už v prípravnom konaní zaujímať, čím by došlo k ozrejmeniu skutočnosti,

či ustanovenie obhajcu prevzal alebo nie. Bude vecou ústavného súdu, ako tvrdenia

sťažovateľa a obhajcu JUDr. J. Ch. vyhodnotí.“

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

«Považujem niektoré tvrdenia Okresného súdu Trnava v jeho vyjadrení k sťažnosti

sťažovateľa zo dňa 29. 10. 2008 za dosť neseriózne, pretože

• podľa OS TT som sa dňa 26. 07. 2001 na hlavné pojednávanie nedostavil a ani sa

neospravedlnil - toto tvrdenie je nepravdivé, pretože dňa 27. 06. 2001 mi bolo doručené

predvolanie a hneď na druhý deň som poslal na súd ospravedlnenie (dokladám výpis

z poštovej knihy + podací lístok + ospravedlnenie z 28. 06. 2001)

• podľa OS TT sa E. Š. nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 29. 11. 2001 a ja som

sa mal ospravedlniť, pričom OS TT nám zaslal telegram dňa 19. 11. 2001 o PN sudkyne

a že sa dňa 29. 11. 2001 nebude konať hlavné pojednávanie (dokladám co telegramu), teda

som sa nemal prečo ospravedlňovať a a E. Š. prísť nemusel

• termín určený na deň 13. 06. 2002 bol zrušený OS TT pre neprítomnosť sudkyne

(dokladám list OS TT z 06. 06. 2002)

• hlavné pojednávanie na deň 21. 10. 2004 nebolo určené dňa 09. 06. 2004, ale dňa

30. 09. 2004 a náhradní obhajcovia neboli určení (dokladám upovedomenie obhajcu

z 30. 09. 2004)

• dňa 18. 12. 2007 som bol prítomný na hlavnom pojednávaní, ale kolegyňa pani

JUDr. J. M. zomrela a preto bolo hlavné pojednávanie odročené.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobne v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Toto základné právo bolo postupom Okresného súdu Trnava voči môjmu klientovi E.

Š., sťažovateľovi bez pochyby označeným súdom porušené. Je podľa môjho názoru

irelevantné pre rozhodnutie o porušení tohto práva a ako som už aj napísal neseriózne

zo strany súdu, tvrdiť, že jedenkrát som počas doby pätnástich rokov neprišiel a aj sa

neospravedlnil a že sa sťažovateľ niekoľkokrát nedostavil. Je nad rámec tohto konania

tvrdenie súdu, že sťažovateľ bol nezamestnaný. Je všeobecne známy fakt, že v Slovenskej

republike bola miera nezamestnanosti pred niekoľkými rokmi veľmi vysoká a kulminovala

okolo 15 %. Sťažovateľova nemožnosť uplatniť sa na trhu práce počas predchádzajúcich

rokov a zároveň počas prejednávaní jeho trestnej veci súdom bola zavinená aj nekonaním

súdu. Aj trestné stíhanie má za následok, že zamestnávatelia sú opatrnejší a keď je niekto

bez takéhoto „znaku“, tak radšej zamestnávajú tých. Sťažovateľ má právo na spravodlivý

proces v primeranej dobe, preto je nadbytočné poukazovať, že bol nezamestnaný a to najmä

preto, že Okresný súd Trnava nemá vedomosť, prečo bol nezamestnaný. Na základe

uvedeného som toho názoru navrhnuté finančné zadosťučinenie je primerané.»

K vyjadreniu okresného súdu z 15. decembra 2008 právny zástupca sťažovateľa

v stanovisku z 9. februára 2009 uviedol:

«Som toho názoru, že úlohou obhajcu v trestnom konaní je predovšetkým zabezpečiť

pre jeho klienta a to či už ho zastupuje na základe plnej moci alebo ex offo, zákonný

a spravodlivý proces. Opakujem, bol som ustanovený ako obhajca E. Š. dňa 20. 09. 1994,

ale ako som už napísal v sťažnosti samej ustanovenie obhajcu mi bolo doručené až 06. 04.

2000 a v ten istý deň aj uznesenie o vznesení obvinenia proti obv. E. Š. K tvrdeniam

podpredsedu Okresného súdu Trnava mi nedá nenapísať, že jeho vyjadrenie považujem

za nie príliš profesionálne a naviac neetické voči konajúcej sudkyni a dovolím si vysloviť aj

voči mne. Svoj názor potvrdzujem právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Trnava

č. k. zo dňa 15. 03. 1999 a Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa

09. 09. 1999. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Trnava „Súd

nedoručoval ustanovenie obhajcu JUDr. Ch.“ Vyšetrovateľ mi ako obhajcovi doručoval

predvolania len ako svedkovi, o čom som súd prvého stupňa písomne upovedomil dňa

14. 05. 1997, tiež, že mi nebolo doručené ustanovenie obhajcu a uznesenie o vznesení

obvinenia. Uvedené som oznámil písomne Okresnému súdu Trnava v deň, keď mi bolo

doručené predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 29. 05. 1997. Bez bezpochyby je

preukázané, čo potvrdili oba citované rozhodnutia súdov, ktoré v kópii prikladám, že mi ako

obhajcovi nebolo doručené uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči môjmu

klientovi E. Š. (rovnako platí o nedoručení ustanovenia obhajcu), čo potvrdzuje uznesenie

Krajského súdu v Trnave v odôvodnení: „Tým, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo

doručené obhajcovi JUDr. J. Ch. ani nenadobudlo právoplatnosť nakoľko lehota

na podanie opravného prostriedku plynie od doručenia uznesenia obhajcovi.“ ... Sťažovateľ

má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto navrhujem, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vyjadrenie Okresného súdu Trnava zo dňa 15. 12. 2008 nebral

do úvahy.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza predovšetkým zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného trestnoprávneho konania je rozhodovanie o obžalobe, podľa ktorej mal

sťažovateľ spáchať trestný čin ublíženia na zdraví podľa

spolupáchateľstvom ( ), čo tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov, a preto vec nemožno z právneho hľadiska považovať za zložitú.

Z analýzy spisovej dokumentácie možno urobiť záver, že ani po skutkovej stránke nejde

o tak zložitú vec, ktorá by mohla ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného

konania.

Z hľadiska povahy veci ústavný súd pripomína, že v danom prípade

ide o trestnoprávnu vec, ktorá aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

vyžaduje prísnejšie posudzovanie vzhľadom na citlivosť zásahov do sféry základných práv

a slobôd, ktoré je s trestnoprávnym konaním vždy spojené.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd z prehľadu spisu zistil, že sťažovateľ sa podstatným spôsobom pričinil

o predĺženie predmetného konania neospravedlnenou neprítomnosťou na hlavných

pojednávaniach 9. októbra 2001, 19. decembra 2002 a 3. júla 2003, ako aj ospravedlnenou

neprítomnosťou na hlavných pojednávaniach 25. februára 1999, 26. júla 2001, 18. decembra

2007 a 21. októbra 2008. K predĺženiu konania prispeli aj neospravedlnené neúčasti jeho

obhajcu na hlavných pojednávaniach 3. júla 2003 a 8. januára 2004, ako aj jeho žiadosti

z 28. júna 2001 a 13. mája 2002 o odročenie hlavných pojednávaní, ktorým okresný súd

vyhovel. Tieto okolnosti, ktoré prispeli k predĺženiu predmetného konania, ústavný súd

zároveň zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný súd z prehľadu spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(pôvodne vedeného pod sp. zn. , následne pod sp. zn. ) zistil,

že okresnému súdu bola 24. marca 1997 doručená obžaloba okresnej prokuratúry

č. k. -114 na obvineného sťažovateľa a ďalších 18 spoluobvinených podľa § 176

ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2005.

Okresný súd vydal 25. marca 1997 pokyn na pripojenie súvisiacich spisov okresného

súdu vedených pod sp. zn. , , , ,

a sp. zn. , pričom 14. apríla 1997 nariadil termín hlavného pojednávania

na 6. a 8. máj 1997.

Hlavné pojednávanie 6. mája 1997 bolo uznesením odročené na 29. máj 1997

pre neospravedlnenú neúčasť jedného z obžalovaných s tým, že bude predvolaný pod

hrozbou pokuty a predvedenia. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 7. mája 1997

prísediaci senátu okresného súdu oznámil, že „sa nebude môcť zúčastňovať na hlavných

pojednávaniach vo veci tun. súdu , nakoľko dňa 29. 5. 1997 nastupuje

na liečenie“.

Okresný súd uznesením č. k. -505 zo 6. mája 1997 zamietol sťažnosť

jedného z obžalovaných – J. H. o prepustenie z väzby na slobodu. Okresnému súdu bolo

16. mája 1997 doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa týkajúce sa predmetu

konania. Spis bol na základe predkladacej správy z 20. mája 1997 predložený Krajskému

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Podľa úradného záznamu okresného súdu

z 27. mája 1997 príbuzná obžalovaného v 2. rade M. P. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“)

uviedla, že „jej švagor M. P. sa nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie, nakoľko je

t. č. hospitalizovaný v nemocnici v T. po operácii nohy“. Na základe uvedených skutočností

a úradného záznamu okresného súdu z 28. mája 1997 bol termín pojednávania nariadený

na 29. máj 1997 zrušený.

Krajský súd uznesením č. k. -522 z 27. mája 1997 sťažnosť

obžalovaného J. H. proti uzneseniu okresného súdu č. k. -505 zo 6. mája 1997

zamietol a spis bol 12. júna 1997 vrátený okresnému súdu. Okresný súd nariadil 17. júna

1997 termín hlavného pojednávania na 8. júl 1997. Na hlavnom pojednávaní 8. júla

1997 okresný súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom svedkov a uznesením

č. k. -552 vylúčil vec sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade na samostatné

konanie.

Okresný súd nevykonal v danej (vylúčenej) veci vedenej následne pod sp. zn.

žiadny úkon až do 19. januára 1999, keď vydal pokyn na vypravenie prípisu

právnemu zástupcovi sťažovateľa. Hlavné pojednávanie 25. februára 1999 bolo odročené

z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa. Na hlavnom pojednávaní 15. marca

1999 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol, že predmetnú vec vracia

prokurátorovi okresnej prokuratúry na došetrenie z dôvodu podstatnej zmeny okolností

prípadu.

Po došetrení veci bola okresnou prokuratúrou podaná na sťažovateľa a obžalovaného

v 2. rade okresnému súdu obžaloba č. k. -233 z 15. mája 2001, ktorá bola ďalej

okresným súdom vedená pod sp. zn. a podľa ktorej bol sťažovateľ obvinený

z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1 Trestného

zákona v spojení s .

Okresný súd nariadil termíny hlavných pojednávaní na 26. júl 2001 (uznesením

odročené z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a jeho obhajcu, ako aj obžalovaného

v 2. rade), 9. október 2001 (uznesením odročené pre neprítomnosť sťažovateľa,

obžalovaného v 2. rade a ich obhajcov) a na 29. november 2001 (zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne).

Na hlavnom pojednávaní 5. februára 2002 okresný súd vykonal dokazovanie

výsluchom predvolaných svedkov, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené

na 28. marec 2002 (pojednávanie zrušené z dôvodu hospitalizácie obhajkyne obžalovaného

v 2. rade). Ďalší termín hlavného pojednávania bol okresným súdom nariadený na 13. jún

2002 (odročené na žiadosť obhajcu sťažovateľa z dôvodu jeho účasti na inom pojednávaní),

na 17. september 2002 (okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie) a na 19. december 2002

(odročené pre neprítomnosť sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade).

Na hlavnom pojednávaní 27. marca 2003 vykonal okresný súd ďalšie dokazovanie,

pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na 3. júl 2003 (odročené pre neprítomnosť

sťažovateľa a jeho obhajcu, ako aj obžalovaného v 2. rade), 28. október 2003 (zrušené

pre neprítomnosť zákonnej sudkyne). Hlavné pojednávanie nariadené na 8. január 2004

bolo uznesením odročené na 30. marec 2004 z dôvodu neprítomnosti obhajcov sťažovateľa

a obžalovaného v 2. rade, ako aj hospitalizácie prísediacej senátu. Hlavné pojednávanie

30. marca 2004 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu náhlej hospitalizácie

obhajkyne obžalovaného v 2. rade s tým, že okresný súd po skončení pojednávania prípisom

adresovaným nemocničnému zariadeniu zistí dĺžku jej predpokladanej hospitalizácie.

Okresný súd nariadil 9. júna 2004 termín hlavného pojednávania na 21. október 2004,

pričom 15. júna 2004 ustanovil v zmysle § 40a ods. 1 v spojení s § 36 ods. 3 Trestného

poriadku účinného do 31. decembra 2005 obžalovanému v 2. rade náhradného obhajcu.

Hlavné pojednávanie 21. októbra 2004 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli okresným súdom nariadené

na 17. február 2005 a 10. máj 2005 (odročené z dôvodu účasti zákonnej sudkyne

na odbornom seminári), na 16. august 2005 (zisťované návrhy na doplnenie dokazovania

v danej veci) a na 3. november 2005 (zrušený zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej

sudkyne). Spis bol následne na základe aktuálneho rozvrhu práce okresného súdu a jeho

dodatkov pridelený iným zákonným sudkyniam 14. februára 2006 a 30. júna 2006, pričom

bol opätovne 4. januára 2007 prerozdelený do oddelenia pôvodnej zákonnej sudkyne

(v tomto období neboli v danej veci vykonané žiadne úkony).

Okresný súd pokynom zo 7. februára 2007 vykonal úkony súvisiace s prípravou

hlavného pojednávania (vyžiadanie správ o povesti a odpisov z registra trestov, lustrum

trestných konaní) a 13. marca 2007 nariadil termín hlavného pojednávania na 24. apríl 2007

(uvedený termín nebol trestnou kanceláriou realizovaný). Ďalší termín hlavného

pojednávania bol okresným súdom nariadený na 28. jún 2007 (vykonané ďalšie

dokazovanie), na 21. august 2007 (odročené pre neprítomnosť obžalovaného v 2. rade

a predvolaného svedka), na 8. november 2007 (odročené pre neprítomnosť obhajcov

sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade, ako aj predvolaného svedka), 15. november 2007

(odročené pre neprítomnosť obhajkyne obžalovaného v 2. rade z dôvodu jej náhleho úmrtia)

a na 18. december 2007 (odročené pre neprítomnosť sťažovateľa).

Hlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 5. február 2008 bolo zrušené

pre služobnú zaneprázdnenosť zákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli

okresným súdom nariadené na 29. apríl 2008 (odročené pre neprítomnosť predvolaného

svedka), 17. jún 2008, 22. júl 2008 a 26. august 2008 (všetky termíny boli odročené

pre neprítomnosť predvolaného svedka, ktorého sa nepodarilo policajným orgánom napriek

príkazu okresného súdu predviesť, pričom obžalovaný v 2. rade trval na jeho vypočutí).

Na základe prípisu okresného súdu z 5. septembra 2008 nemocničné zariadenie

(Psychiatrická nemocnica v P.) v odpovedi z 23. septembra 2008 uviedlo, že tento svedok

bol 19. septembra 2008 prepustený z nemocnice. Okresný súd nariadil termín hlavného

pojednávania na 21. október 2008, ktorý bol odročený z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa

na 9. december 2008. Posledný nariadený termín pojednávania na 17. február 2009 bol

zrušený.

Na základe uvedeného prehľadu ústavný súd konštatuje, že z celkového počtu

31 nariadených hlavných pojednávaní bolo hlavné pojednávanie šesťkrát odročené

z objektívnych dôvodov na strane zákonnej sudkyne (práceneschopnosť alebo služobné

povinnosti). Pokiaľ boli ďalšie termíny hlavných pojednávaní odročené, stalo sa tak

z dôvodu ne(ospravedlnenej) neprítomnosti sťažovateľa, obžalovaného v 2. rade, ich

obhajcov alebo predvolaných svedkov, čo však nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu tiež nemožno pripísať procesné pochybenia vyšetrovacích

orgánov v prípravnom konaní v neprospech okresného súdu (v tomto prípade ide o obdobie

od 15. marca 1999 do 15. mája 2001). Z uvedeného dôvodu ústavný súd posúdil

ako zbytočné prieťahy v konaní len obdobia nečinnosti okresného súdu od 1. augusta 1997

do 19. januára 1999 a od 1. decembra 2005 do 7. februára 2007 a na tomto základe

rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej sume

300 000 Sk (9 958,18 €) argumentujúc najmä tým, že «sa mnohokrát na hlavné

pojednávanie dostavil zbytočne, v práci, i keď preňho platí prezumpcia neviny, je naňho

pozerané ako na „kriminálnika“, všetky neúčasti v práci z dôvodu účasti na hlavných

pojednávaniach, pred tým na výsluchoch si musel nadpracovať. ... Sťažovateľ, i keď

pripúšťa v spravodlivý výsledok v tomto trestnom konaní, nemôže sa zbaviť pocitu krivdy

a nespravodlivosti...».

Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného v súčasnosti okresným súdom pod

sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného

čiastočný podiel sťažovateľa na predĺžení konania, povahu veci a význam konania

pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že predmetné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € (90 378 Sk)

pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde. Priznané finančné zadosťučinenie je povinný vyplatiť sťažovateľom okresný súd tak,

ako je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. Ch. v konaní pred

ústavným súdom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom, ktorý

vykonal v danej veci štyri úkony (3 úkony právnej služby v roku 2008 a 1 úkon v roku

2009). Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 2 vyhlášky

1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t. j. zo sumy 632,54 € (19 056 Sk za

úkony vykonané v roku 2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume

105,42 € (3 176 Sk). Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti, ako aj podanie doručené ústavnému súdu 13. novembra

2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, a to každý úkon

po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 316,27 € (9 528 Sk), čo spolu s režijným paušálom trikrát

18,92 € (trikrát 190 Sk) - § 16 ods. 3 vyhlášky, ako aj DPH (19 % z 9 528 Sk, osvedčenie

z 18. marca 2004) predstavuje sumu 398,88 € (12 016,62 Sk). Podanie právneho zástupcu

doručené ústavnému súdu 12. februára 2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho

obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci

samej, a preto odmenu zaň nepriznal ().

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009