Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 464/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., zastúpeného advokátom JUDr. S. R., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl.

48 ods. 2 v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupmi a rozhodnutiami Okresného súdu Humenné z 11. novembra 2011 v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Prešove z 3. apríla 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012

doručená sťažnosť JUDr. O. M. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi

a rozhodnutiami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) z 11. novembra 2012

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) z 3. apríla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola doplnená

podaniami sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktoré boli doručené ústavnému súdu

22. júna 2012, 20. júla 2012, 7. augusta 2012 a 3. septembra 2012.

Svoju sťažnosť odôvodňuje sťažovateľ tým, že bol žalobcom na okresnom súde

vo veci týkajúcej sa jeho diskriminácie ako uchádzača o zamestnanie vo vzťahu

k žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K.

V priebehu konania ešte pred nariadením pojednávania sťažovateľ požiadal okresný

súd, aby rešpektoval pri vedení pojednávaní jeho zdravotný stav, a to obojstrannú hluchotu.

Navrhoval, aby mohol sledovať spisovanie zápisnice pomocou duálneho monitora, ktorý by

„bol pred jeho očami na stole aj vyhotovenie zvukového záznamu celého priebehu

pojednávania a to buď konferenčným snímaním pomocou mikrofónov, ktoré boli v značnom

množstve umiestnené v pojednávacej miestnosti, resp. pomocou automatického prepisu

hovorového slova do písomnej podoby zápisnice.

Samosudca neakceptoval jeho požiadavku a vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov... bez zvukového záznamu, ktorý by dokazoval skutočné dianie v súdnej sieni...“.

Okresný súd rozsudkom z 11. novembra 2011 jeho žalobu zamietol a následne

krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ ako osoba, ktorá trpí obojstrannou hluchotou, tvrdí, že mu bola odňatá

možnosť relevantne uplatňovať svoje práva pred súdom jednak voči protistrane a svedkom

a jednak voči konajúcim súdom, čím došlo k porušeniu jeho označených práv podľa

a dohovoru.

V petite sťažnosti alternatívne sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil,

že postupmi a rozhodnutiami okresného súdu z 11. novembra 2011 v konaní vedenom

pod sp. zn. a tiež krajského súdu z 3. apríla 2012 v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a na rovnosť účastníkov podľa a

ods. 2 (základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom) v spojení

s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Súčasne požadoval, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

50 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného

súdu, lebo na základe podaného odvolania to patrilo do právomoci krajského súdu.

Podstatou účinnej ochrany základného práva sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý sťažovateľ využil vo vzťahu k základným právam, porušenie ktorých sa

namieta, a ktorý mu umožňoval odstrániť stav, ktorým malo podľa neho dôjsť k porušeniu

jeho základných práv. Z obsahu sťažnosti totiž vyplýva, že sťažovateľ proti v sťažnosti

namietanému rozsudku okresného súdu z 11. novembra 2012 v konaní vedenom

pod sp. zn. podal riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd.

Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa

namieta porušenie označeného základného práva sťažovateľa predmetným uznesením

okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci

( ).

2. Sťažovateľ súčasne namietal, že krajský súd rozsudkom 3. apríla 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. potvrdením uvedeného prvostupňového rozhodnutia tiež

porušil jeho označené práva podľa a dohovoru. Porušenie jeho práv malo spočívať

v procesnom postupe všeobecného súdu, ktorý mu odňal ako osobe úplne hluchej „možnosť

relevantne uplatňovať svoje práva pred súdom“.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v (ďalej

aj „OSP“). Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú

splnené podmienky uvedené v . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom

súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [ ].

Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom

uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou konania

v zmysle . Takáto vada zakladá prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolací súd musí na ňu vždy prihliadnuť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, ,

, , ) odňatím možnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.)

s cieľom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z obdobných právnych názorov vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky [ďalej len „najvyšší súd“ (napr. rozhodnutia sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ), ale tiež obdobný prípad, kde

účastníkom konania bola osoba hluchá, a to rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. marca 2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu)].

Dovolanie z dôvodu uvedeného v (postupom súdu bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) ústavný súd považuje za účinný

právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru a opierajúc sa aj o stabilizovanú judikatúru najvyššieho súdu tiež ďalších

sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namieta (obdobne napr.

, a podobne).

Z uvedeného vyplýva, že medzi namietanými nedostatkami postupu krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 3. apríla na jednej strane

a odňatím možnosti konať pred súdom z hľadiska na strane druhej nie je

taká absencia súvislosti, ktorá by nepripúšťala uplatnenie tejto námietky ako dovolacieho

dôvodu, a tým vylúčila právomoc dovolacieho súdu.

Naopak, z viacerých prednesov sťažovateľa v odôvodnení sťažnosti je zrejmé,

že jeho zásadné námietky sú obsahovo totožné s dovolacím dôvodom vyplývajúcim

z citovaného , a v prípade podania dovolania by to bol práve dovolací

súd, ktorý by bol príslušný na meritórne prerokovanie týchto námietok a ktorý by o ich

oprávnenosti v konečnom dôsledku rozhodol. Na základe podaného dovolania by bol

najvyšší súd v súlade so znením po pripustení dovolania príslušným

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nielen z dôvodov podľa , ale

tiež z hľadiska ďalších dovolacích dôvodov uvedených v a ,

ktoré možno identifikovať v námietkach sťažovateľa, najmä pokiaľ ide o namietanú

povrchnosť celého konania v tejto veci, zmätočnosť v hodnotení dôkazov a nedostatočné

vysporiadanie sa s jeho argumentmi a názormi.

Nevyužitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany základných práv sťažovateľa,

porušenie ktorých namieta, nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu,

ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická

osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv

(). Ak sťažovateľ vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu

disponoval dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme účinnej ochrany svojich

základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej hlavy štvrtej časti

, vylučuje to právomoc ústavného súdu na meritórne

prerokovanie jeho sťažnosti.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom

ústavný súd preto uzavrel, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc [čl. 127 ods. 1

v spojení s a v spojení s

]. Preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012