Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 220/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., ktorou namieta porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa uznesením

Okresného súdu Senica sp. zn. zo 16. júna 2009 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 28. januára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010

doručená sťažnosť Ing. S. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 16. júna 2009 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. januára 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom

z 18. marca 2008 doručeným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáhal

vyslovenia neplatnosti závetu po poručiteľovi J. V. Vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti

postúpená 18. apríla 2008 okresnému súdu, ktorý ju následne postúpil miestne príslušnému

Okresnému súdu Galanta. Tento však s postúpením veci vyjadril nesúhlas, ktorý vyhodnotil

krajský súd ako dôvodný, a preto bola vec 28. januára 2009 vrátená okresnému súdu.

Ešte Okresný súd Galanta výzvou zo 7. augusta 2008 vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 99,58 € s tým, že ho poučil

o následkoch jeho nezaplatenia v 10-dňovej súdom stanovenej lehote. Na túto výzvu

reagoval sťažovateľ podaním, v ktorom žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tejto

žiadosti však už okresný súd 12. mája 2009 nevyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

4. júna 2009. Okresný súd z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za konanie

o neplatnosti závetu, s poukazom na o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov konanie

o neplatnosti závetu 16. júna 2009 zastavil. Sťažovateľ podal 10. júla 2009 odvolanie proti

zastavujúcemu uzneseniu okresného súdu, ktorému krajský súd nevyhovel a napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil uznesením sp. zn. z 28. januára 2010.

Sťažovateľ považuje postup, resp. obe napadnuté uznesenia označených súdov

za také, ktorým mu „ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť pred nimi konať“,

pretože podľa jeho názoru okresný súd, ktorý „rozhodol o poplatkovej povinnosti

za podanie k návrhu, ale k jej splneniu ma cestou príslušných nástrojov nevyzval“, a preto

mu „nebola daná možnosť poplatkovú povinnosť splniť“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„1./ Základné právo na spravodlivé súdne konanie: upravené v č1. 127 ods. 1

Slovenskej republiky, postupom súdov na oboch, stupňoch riadenia v konaní pod sp. zn.

porušené bolo.

2./ Rozhodnutie Okresného súdu Senica sp. zn. -54 zo dňa 16. júna 2009

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. -64 zo dňa

28. januára 2010 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie s príkazom, aby

vo veci konal.

3./ Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia v sume ........ eur, ktoré

je povinný Krajský súd Trnava uhradiť na účet advokáta do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň uviedol, že z dôvodu časovej tiesne doručí

„po výzve... oznam o povinnom zastúpení advokátom v konaní pred ústavným súdom“.

Sťažovateľ v petite sťažnosti neuviedol číselným označením článok , resp.

základné právo, porušenie ktorého namieta (resp. označil , ktorý je

kompetenčným ustanovením zakladajúcim právomoc ústavnému súdu), preto ústavný súd

vychádzal z jeho slovného označenia a nepovažoval za potrebné ho vyzývať na odstránenie

tohto nedostatku podania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

1. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného

súdu, lebo na základe podaného odvolania to patrilo do právomoci krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti v sťažnosti namietanému uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2009 podal riadny opravný prostriedok –

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie

o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie označeného základného práva

sťažovateľa predmetným uznesením okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nedostatok svojej právomoci ( ).

2. Ústavný súd zastáva názor, že v prípade, ak odvolací súd právoplatne rozhodne

o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľ, ktorý nie je oslobodený od súdnych poplatkov,

takýto poplatok nezaplatí, nenastupuje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu

automaticky ústavná kontrola zo strany ústavného súdu (napr. ,

).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie proti

namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod

(„postupom súdov mi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť pred nimi konať“) je

dovolacím dôvodom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je

tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom

alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa

. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,

ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti

uzneseniu odvolacieho súdu bolo možné zo sťažovateľom tvrdeného dôvodu podať

dovolanie [ ], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval

za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa a ani ho vyzývať na predloženie

splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010