Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. Z., B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. S.,

Advokátska kancelária Z., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

na súdnu ochranu podľa , a a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2013 doručená sťažnosť Ing. M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv na súdnu ochranu podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 29. októbra 2012

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ 5. mája 2006 domáhal

na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), aby určil, že je výlučným

vlastníkom časti nehnuteľnosti zapísanej na „LV č. 610, kat. úz. V., vedenej Správou

katastra pre... B.“.

Okresný súd rozsudkom z 25. mája 2010 sp. zn. jeho návrh zamietol.

Po podaní odvolania krajský súd rozsudkom z 2. februára 2011 sp. zn. tento

rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom časti

nehnuteľnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca v 1. rade dovolanie a najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 26. apríla 2012 predmetný rozsudok krajského súdu

z 2. februára 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne krajský súd rozsudkom z 29. októbra 2012 sp. zn. potvrdil

rozsudok okresného súdu z 25. mája 2010 sp. zn. a sťažovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho a dovolacieho konania.

Sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 29. októbra 2012,

ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu z 25. mája 2010 sp. zn. , podal

19. januára 2013 dovolanie.

Podľa sťažovateľa rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho základné práva

na súdnu ochranu podľa , „na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 3 a a podľa dohovoru a ochrany vlastníckeho práva

podľa a Dodatkového protokolu“ tým, že krajský súd v konaní

porušil zásadným spôsobom procesné predpisy, porušil právo účastníka na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu

nie je náležite odôvodnené v zmysle Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a v napadnutom rozsudku nedal

presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Okrem toho krajský súd nereagoval na podstatné odvolacie námietky sťažovateľa.

Od uvedenej povinnosti ho nemôže oslobodiť ani znenie . Rozhodnutie

je preto z uvedených dôvodov nepresvedčivé, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a z toho

dôvodu vybočuje z limitov práva na spravodlivý proces v zmysle a

ods. 1 dohovoru. Okrem toho sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal

ani s návrhom sťažovateľa na pripustenie dovolania. V konaní došlo aj k porušeniu práva

vlastniť majetok, pretože „došlo k odňatiu vlastníckeho práva sťažovateľa k spornému

pozemku, ktorý nadobudol zo zákona“, a tiež k porušeniu princípu rovnosti zbraní, pretože

„sťažovateľ v priebehu konania preukázal, že držba jeho právnych predchodcov a jeho

samotného bola oprávnená a že bola uzavretá ústna kúpna zmluva a odporcovia

nepredložili súdu žiadny dôkaz o tom, že by v minulosti... namietali, spochybňovali držbu

predmetného pozemku právnymi predchodcami sťažovateľa a sťažovateľom“.

Z pohľadu sťažovateľa je nepochopiteľné, „ako odvolací súd pri rozhodovaní

v tej istej veci pri rovnakom skutkovom stave a nezmenených právnych predpisoch od roku

1991 vydal dva úplne odlišné rozsudky“.

Napadnutý rozsudok považuje sťažovateľ „za arbitrárny z dôvodu, že zásadne

popiera účel a význam aplikovanej právnej normy ( a )

a dôvody, na ktorých je napadnutý rozsudok založený sú jednostranné a v rozpore

s princípmi spravodlivosti (, , )“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , a 48

SR rozsudkom Krajského súdu zo dňa 29. 10. 2012, č. k. -381 porušené bolo.

Rozsudok porušovateľa – Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 10. 2012

č. k.: -381 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu... zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 EUR... na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 331,13 EUR...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je nezákonnosť napadnutého rozsudku a postupu

krajského súdu z viacerých dôvodov uvedených na strane 2 a 3 tohto uznesenia, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv.

Ústavný súd zistil, že v danom prípade súčasne sťažovateľ podal (doručil)

na okresnom súde 22. januára 2010 aj dovolanie proti namietanému rozhodnutiu krajského

súdu z tvrdeného dôvodu [podľa ], v ktorom žiadal, aby najvyšší súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, pretože mu bola odňatá možnosť konať

pred ním.

Z tejto skutočnosti vyplýva, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa má najprv a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací (k podobným

záverom už ústavný súd dospel vo veciach napr. m. m. , ,

).

V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný

prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania.

Dovolanie z dôvodu uvedeného v (postupom súdu bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) ústavný súd považuje za účinný

právny prostriedok nápravy sťažovateľom namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru a tiež ďalších sťažovateľom

označených práv, ktorých porušenie namieta (obdobne napr. ,

a podobne).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky smerujúce k tomuto

dovolaciemu dôvodu uplatnil aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní

podanom najvyššiemu súdu, a v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie

skončené, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu

rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ),

že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia , podľa

ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje.

Ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného dohovoru

konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude

sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj

tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013