Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/88/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. Z., bývajúceho v B.,

proti ţalovaným 1/ M. B., bývajúcemu v B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Z., so sídlom

v B., 2/ V. B., bývajúcej v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislave III

pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 2. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. februára

2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 5. mája 2006 domáhal

určenia, ţe je výlučným vlastníkom časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B., katastrálne

územie V., vedenej Správou katastra pre Hlavné mesto SR B. na LV č. X. ako parcela č. X.,

2

záhrada o výmere X. m, a to podľa vyznačenia v geometrickom pláne H. P. zo 14. júla 2001

2

č. X. ako parcela č. X., záhrada o výmere X. m. Ţalobu odôvodnil vydrţaním vlastníctva

najneskôr k 1. januáru 1992, keď spornú nehnuteľnosť nerušene v dobrej viere ako svoju vlastnú

nepretrţite uţívali najskôr jeho právni predchodcovia (rodičia) od 4. novembra 1975, kedy ju

odkúpili na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy od právnych predchodcov ţalovaných za

4 665,-- Sk, ktorá suma im bola vyplatená jeho matkou, a po tom, čo mu ju rodičia na základe

ústnej darovacej zmluvy v roku 1975 darovali, ju bez prerušenia uţíval ďalej ako svoju vlastnú.

Zaplatenie kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť 4. novembra 1975 súdu preukazoval kópiou

potvrdenia, podpísaným právnymi predchodcami ţalovaných. Uviedol, ţe pred odkúpením mali

2

jeho rodičia spornú parcelu od jesene 1967 v uţívaní na základe súhlasného vyjadrenia Rady

Obvodného národného výboru B.. Poukázal na to, ţe jeho vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti, ani vlastnícke právo jeho právnych predchodcov nikto za tridsať rokov

nespochybňoval.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 25. mája 2010 č.k. -222 ţalobu

zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným trovy konania vo výške 4 852,67 Eur

k rukám právneho zástupcu do troch dní. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 40

ods. 1, § 46 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133, § 134 ods. 1 a 2 a § 399

bez uvedenia dátumu ich účinnosti, ku ktorému vec podľa príslušných

ustanovení posudzoval. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca

nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydrţaním. Mal za to, ţe neuniesol

dôkazné bremeno, resp. súdu nepreukázal okolnosti, z ktorých moţno usudzovať na jeho

dobromyseľnosť drţby k spornej nehnuteľnosti, poctivosť právneho dôvodu jej nadobudnutia

a nepredloţil súdu dôkaz o zaplatení kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť. V odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval, ţe vydrţanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva ex lege len pri splnení zákonom poţadovaných predpokladov a to spôsobilosť predmetu

vydrţania, existencia drţby veci, s ktorou musí drţiteľ nakladať ako so svojou vlastnou

a so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný, ţe mu vec patrí (oprávnený drţiteľ)

a uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený drţiteľ vec v drţbe. Či je drţiteľ

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí súd hodnotiť objektívne, nestačí len

subjektívne presvedčenie drţiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemoţno

pritom priamo dokázať, moţno o nej usudzovať len z okolností, z ktorých sa tento psychický stav

navonok prejavuje. Základom pritom je, či drţiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú moţno

so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho poţadovať, mohol alebo nemohol

mať pochybnosti o tom, ţe mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo vykonáva, patria. Dôkazná

povinnosť je pritom na drţiteľovi veci. Ten, kto popiera dobromyseľnosť má zas dôkazné

bremeno na preukázanie neoprávnenej drţby. Strata dobrej viery drţiteľa nastane okamihom, keď

sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho

dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo patrí. Okresný súd poukázal na to, ţe

ţalobca preukazoval svoju dobromyseľnosť uzavretím ústnej dohody o kúpe jeho právnymi

3

predchodcami s právnymi predchodcami ţalovaných, pričom uzavretie tejto dohody ničím

a nikým nepreukázal a rovnako nepreukázal ani zaplatenie kúpnej ceny právnym predchodcom

ţalovaných, pretoţe súdu predloţil len kópiu potvrdenia s oznámením, ţe jeho originál nemá.

2

Zo samotnej kópie potvrdenia pritom nie je zrejmé, za aký pozemok vo výmere X. mbola suma

4 665,-- Sk vyplácaná, keďţe v predloţenej kópii potvrdenia nehnuteľnosť nie je

identifikovaná (parcelným číslom a katastrálnym územím). Okresný súd zároveň poukázal

2

i na spornosť výmery, keď z potvrdenia vyplýva zaplatenie za pozemok o výmere X. m

2

a predmetom ţaloby je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti o výmere X. m.

2

Neprihliadol na tvrdenie ţalobcu, ţe do výmery X. mbola započítaná aj časť pozemku pod

22

cestou vo výmere X. m, keďţe táto výmera spolu so ţalobcom uplatňovanou výmerou X. m

2 2

predstavuje X. ma nie X. m. Tvrdenie matky ţalobcu v predloţenom čestnom vyhlásení

súd vyhodnotil ako účelové a nehodnoverné vzhľadom na rozpornosť tvrdení. Podľa názoru

okresného súdu ţalobca nemohol predpokladať vydrţanie vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti na základe dobromyseľnej drţby, keď vlastnícke právo odvodzoval od ústne

uzavretej kúpnej zmluvy medzi jeho právnymi predchodcami a právnymi predchodcami

ţalovaných a z kópie potvrdenia zo 4. novembra 1975. Poukázal na to, ţe ţalobca uţíval spornú

nehnuteľnosť od jesene 1967 bez toho, aby mal zriadené právo osobného uţívania zo strany štátu,

ţe ústnou kúpnou zmluvou, ani ústnym darovaním spornej nehnuteľnosti nedošlo k prevodu

vlastníckeho práva a najneskôr v stavebnom konaní, keď staval rodinný dom, musel mať

vedomosť o tom, ţe nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Zdôraznil, ţe pre naplnenie dobrej

viery, ktorá je predpokladom vydrţania nestačí len negatívne presvedčenie drţiteľa, ţe nepôsobí

bezprávie, ale je potrebné jeho pozitívne presvedčenie, ţe mu vec alebo právo patrí. Ak sa podľa

vtedy platných právnych predpisov prevádzala vec nehnuteľná, ktorá mohla byť predmetom

osobného vlastníctva, vyţadovala sa pre platnosť zmluvy písomná forma a vlastníctvo

k nehnuteľnosti prechádzalo aţ registráciou na štátnom notárstve. Keďţe v predmetnej veci

nebola sporná nehnuteľnosť nikdy prevedená do vlastníctva ţalobcu zákonom predpísanou

formou, s nedodrţaním ktorej zákon spája neúčinnosť právneho úkonu, ţalobca nemal dôvod

dobromyseľne predpokladať, ţe spornú nehnuteľnosť uţíva ako jej vlastník.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 2. februára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe ţalobca je výlučným

vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 130 ods. 1 a § 134

ods. 1 , keď dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe

ţalobca preukázal čestným vyhlásením jeho matky (č.l. 108), potvrdením o prevzatí finančných

prostriedkov (č.l. 23) a uzavretím ústnej dohody o kúpe medzi jeho právnymi predchodcami

a právnymi predchodcami ţalovaných, svoju dobromyseľnosť. Na rozdiel od súdu prvého stupňa,

dôkazy predloţené ţalobcom na preukázanie jeho dobromyseľnosti povaţoval za hodnoverné.

Čestné vyhlásenie matky ţalobcu, ako jednej z účastníkov ústnej kúpnej zmluvy, povaţoval

za dôkaz o ústnom uzavretí kúpnej zmluvy, ktorú skutočnosť vyhodnotil ako okolnosť svedčiacu

o dobromyseľnosti ţalobcu, s poukazom na platnú právnu judikatúru, bez jej konkrétneho

uvedenia. Za dôkaz o kúpe spornej nehnuteľnosti na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval aj

2

potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny v sume 4 665,-- Sk za X. mpozemku, keďţe v ňom bola

uvedená výmera pozemku. Odvolací súd ďalej poukázal na to, ţe ţalovaní v konaní nepredloţili

súdu dôkazy na preukázanie neoprávnenej drţby spornej nehnuteľnosti, ani dôkazy, ţe by

v minulosti ich právni predchodcovia, resp. oni sami namietali a spochybňovali kúpu a uţívanie

spornej nehnuteľnosti ţalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami. Ohľadom ţalobcom

tvrdeného ústneho darovania spornej nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, odvolací súd

bez právneho a skutkového zdôvodnenia len konštatoval, ţe právni predchodcovia ţalobcu mu

spornú nehnuteľnosť po kúpe v roku 1975 darovali.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný 1/. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením a dôvodnosť ustanovením a

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne jeho rozsudok zmeniť tak, ţe v celom rozsahu potvrdí

rozsudok súdu prvého stupňa. Namietal nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu, nesprávnu aplikáciu a

na preskúmavaný prípad. Podľa jeho názoru odvolací súd nevzal do úvahy ustanovenia právnych

predpisov účinných v čase vydrţania, ktoré mali byť na prípad aplikované a opomenul aplikovať

.

Ţalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi

odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie povaţoval aj za dostatočne odôvodnené. K jednotlivým

5

dôvodom dovolania uviedol svoje stanovisko. Navrhol dovolanie ţalovaného 1/ zamietnuť

a uloţiť mu povinnosť zaplatiť mu náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaná 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov podľa aţ d/ Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/

6

aţ g/ (resp. vadu podľa písm. f/ nesprávne povaţoval za inú vadu konania), dovolací súd

však dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/

Odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Podľa (pozn. dovolacieho súdu – príslušné ustanovenie i nasledujúce,

účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania

k záveru, ţe ţalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydrţaním. Čestné

vyhlásenie matky ţalobcu ako pôvodnej drţiteľky spornej nehnuteľnosti a kópiu potvrdenia

2

o zaplatení sumy 4 665,-- Sk za X. mpozemku nepovaţoval za dôkazy o ústnom uzavretí kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom mala byť sporná nehnuteľnosť. Odvolací súd, na rozdiel od súdu

prvého stupňa, dospel k odlišnému skutkovému i právnemu záveru, preto rozsudok okresného

súdu, ktorým tento súd ţalobu zamietol, zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovel.

V odôvodnení svojho obšírneho rozhodnutia k veci poukázal iba na ustanovenie § 130 ods. 1

a , avšak bez vysporiadania sa s otázkou, kedy k vydrţaniu

spornej nehnuteľnosti malo dôjsť (ktorá doba má vplyv na aplikáciu príslušných právnych

predpisov) s konštatovaním, ţe čestné vyhlásenie matky ţalobcu a kópia potvrdenia o zaplatení

4 665,-- Sk sú dôkazom uzavretia ústnej kúpnej zmluvy zakladajúcej dobromyseľnosť ţalobcu.

Otázkou ústneho darovania spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami ţalobcu ţalobcovi sa

odvolací súd vôbec nezaoberal, len konštatoval, ţe „hneď po kúpe“ právni predchodcovia

ţalobcu spornú nehnuteľnosť prenechali do uţívania ţalobcovi a „neskôr v roku 1975“ mu ju

ústne darovali (vrátane stavebného pozemku). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na

základe akých skutkových zistení dospel odvolací súd k uvedenému záveru. Odvolací súd tieţ

nevysvetlil, prečo povaţoval argumenty ţalovaných za nepreukázané a nevysporiadal sa

s ich argumentáciou, ani so všetkými súdom prvého stupňa vykonanými dôkazmi. Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje tieţ na to, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevysporiadal ani s identifikáciou spornej parcely, s otázkou jej vzniku (napr. z akých parciel

2

bola vytvorená), vzťahu parcely č. X., z ktorej odčlenením malo byť X. mpridelených právnym

predchodcom ţalobcu do osobného uţívania s podmienkou preloţenia murovaného plota

detských jaslí a pieskoviska na ich náklady (č.l. 17), ktorá im však do osobného uţívania

prenechaná nebola z dôvodu, ţe jej vlastníkom nie je štát ale právni predchodcovia ţalovaných,

ktorých mali právni predchodcovia ţalobcu poţiadať o jej odkúpenie (č.l. 14) a parcely č. X.,

ktorá mala vzniknúť (okrem iných parciel) po zlúčení parciel č. X. (nie aj z parcely č. X.).

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí podľa ustálenej súdnej judikatúry obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v ( ), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa

odvolacím súdom, tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo

neprihliadol na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe

rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd

vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal,

8

z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa

a vôbec nie je právne odôvodnené, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v , je potom nepreskúmateľný

a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá

moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu

odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel

k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil a podľa

ktorých právnych ustanovení. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť

a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať,

či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,

ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky, je viazaný rozsahom podaného dovolania

a uplatnenými dovolacími dôvodmi (por. vyššie uvedené), ktorými bolo dovolanie odôvodnené,

pričom tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako boli v dovolaní označené, ale podľa obsahu

tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté tieţ takou (inou) vadou.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Dovolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery

ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval alebo doplnil) dokazovanie. Súd

prvého stupňa na základe pred ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe nedošlo

k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy. Naproti tomu odvolací súd, bez toho, aby sám vykonal,

resp. zopakoval dokazovanie (výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi), na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k odlišnému skutkovému a právnemu záveru len na základe

oboznámenia sa s priebehom doterajšieho konania a prednesmi právnych zástupcov a účastníkov

a na tomto základe rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobu zamietol, zmenil tak, ţe

ţalobe vyhovel. Odvolací súd tak len na základe prehodnotenia dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa dospel k záveru, ţe z čestného vyhlásenia matky ţalobcu a kópie potvrdenia

vyplýva, ţe právni predchodcovia ţalobcu spornú nehnuteľnosť kúpili, odvtedy ju drţali ako

svoju vlastnú a v tejto dobromyseľnej drţbe pokračoval po jej ústnom darovaní ţalobca.

Znaky tzv. inej vady konania má tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa prieči

ustanoveniu Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci patrí aj skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3

10

a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa,

resp. sám doplnil dokazovanie.

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia

vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (), ani jeho zrušenie (). Podľa odvolací

súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili ( ). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,

na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj

v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru

o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodrţal,

potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou

a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu chránenými

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa dokazovaním,

ktoré bolo vykonané aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, aj výpoveďami svedkov dospel

k záveru, ţe spornú parcelu ţalobca nenadobudol do svojho vlastníctva, keďţe nemohol byť

11

v drţbe dobromyseľný, ţe mu sporná parcela patrí. Odvolací súd, napriek v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatovanému zopakovaniu dokazovania, toto dokazovanie nezopakoval. Uvedené

vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom. Bez toho, aby v odvolacom konaní

sám podrobne vypočul účastníkov a svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a tým

zabezpečil bezprostrednosť vykonania týchto dôkazov pred svojím rozhodnutím k skutočnostiam,

ktoré hodnotil inak ako súd prvého stupňa, vychádzal len z dokazovania vykonaného pred súdom

prvého stupňa, na základe ktorého dospel k záveru, ţe ţalobca spornú nehnuteľnosť nadobudol

do svojho vlastníctva vydrţaním, keď ju mali nerušene v drţbe najskôr jeho právni

predchodcovia, a po ústnom darovaní rodičmi, on sám.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

na ich hodnotenie. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe ani podanie

správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich a nie je dostatočným podkladom pre zmenu

preskúmavaného rozhodnutia.

Na základe uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho

súdu zatiaľ predčasné.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa a tzv.

inej vade , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými

procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ

spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie

12

dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného aj dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová