Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 382/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti Ing. F. N., B., zastúpeného advokátkou JUDr. K. A., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bardejov, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur

(30 126 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. N. trovy konania v sume

265,92 € [slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov (8 011,08 Sk)] na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. K. A., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu

8. februára 2002 domáhal zaplatenia dlžnej mzdy a diét.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľ okrem toho, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhal aj toho, aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov

a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 € (100 000 Sk), ako aj úhradu trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 1177/08 doručeným ústavnému súdu 21. januára 2009, v ktorom okrem

chronológie procesných úkonov uviedol:

„I. Sťažovateľ Ing. F. N. sa v konaní, v ktorom podľa jeho tvrdenia malo dôjsť

postupom súdu k porušeniu jeho základných práv zaručených

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, domáha voči žalovanému

B., a. s., B. zaplatenia mzdy a diét z pracovného pomeru založeného účastníkmi uzavretou

pracovnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ práce mal vykonávať

v zahraničí (...) a tiež vzhľadom na okolnosti prípadu tak, ako vyplývajú z doteraz

vykonaného dokazovania i zložitými podmienkami pri zabezpečovaní dôkazov v mieste

pracoviska sťažovateľa, je treba tento spor považovať za skutkovo, ale aj právne veľmi

zložitý.

III. Prekážky postupu konania podľa a nasl.

v konaní nenastali.

IV. Sťažovateľ nespôsobil prieťahy v konaní.

V. Z chronológie úkonov uvedených v bode II. vyjadrenia nemožno vyvodiť prieťahy,

ktoré by spôsobil súd, lebo jednotlivé úkony súdu boli vykonávané v primeranej časovej

následnosti a zamerané na meritórne vybavenie veci. Rovnaké stanovisko som zaujal

aj k sťažnostiam sťažovateľa adresovaným predsedovi okresného súdu.

VI. Ako vyplýva z bodu V. vyjadrenia k prieťahom v konaní nedošlo.

VII. Celková dĺžka konania bola nesporne ovplyvnená opakovanou zmenou zákonnej

sudkyne, ku ktorej došlo v súlade s ustanovením

Z. z. o súdoch. K zmenám v osobe zákonnej sudkyne však došlo z objektívnych dôvodov

(odchod zákonnej sudkyne do dôchodku a príchod novej sudkyne), čo nemožno pričítať

na ťarchu konajúceho súdu.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 2. februára 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

«Nesúhlasím s názorom predsedu Okresného súdu Bardejov, že v konaní vedenom

na Okresnom súde pod sp. zn. nedošlo k prieťahom, ktoré by spôsobil súd.

Odvolávam sa v plnom rozsahu na zdôvodnenie sťažnosti.

Považujem však za potrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti. Celkovú dĺžku konania

odôvodnil predseda súdu „opakovanou zmenou zákonnej sudkyne“. Podľa môjho názoru

predseda súdu nemá povinnosť meniť zákonného sudcu v prípade akejkoľvek zmeny

obsadenia súdu sudcami. V posudzovanej veci došlo k zmene zákonného sudcu dvakrát.

Prvýkrát 4. 7. 2006 a druhýkrát 28. 6. 2007, teda ani nie po roku. Takýto postup nebol

správny a najmä nie v posudzovanom prípade, keď žaloba bola podaná 8. 2. 2002, a teda

k zmene zákonného sudcu došlo po niekoľkoročnom konaní. Postup predsedu súdu mal

za následok, že nový zákonný sudca vykonával dôkazy opätovne, čo spôsobilo, že

do dnešného dňa nebolo o veci rozhodnuté. Organizácia práce súdu nemôže byť dôvodom

na prieťahy v konaní (nález sp. zn. ). Postup predsedu súdu (zmena zákonného

sudcu) spôsobil prieťahy v konaní.

Rovnako však boli prieťahy v konaní spôsobené zákonnými sudcami, ktorým bola vec

pridelená, a to z dôvodu nesprávneho procesného postupu, najmä opakovaného

vykonávania dôkazov (opätovné vypočúvanie navrhovateľa), vykonávania neúčelných

dôkazov (dožiadanie... súdu o výsluch svedka), nedostatočné využitie procesných

prostriedkov na zabezpečenie konania pojednávania (opätovné žiadosti právneho zástupcu

odporcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov).»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh a stav konania:

- konanie na okresnom súde začalo 8. februára 2002, keď mu bol doručený návrh

sťažovateľa, ktorý sa v pracovnoprávnej veci domáhal zaplatenia „mzdy a diét“ v sume

865 397,75 Sk s prísl.,

- v období od 18. apríla 2002, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa

na vydanie predbežného opatrenia, do 18. mája 2004, keď bolo právoplatne rozhodnuté

vo veci predbežného opatrenia, okresný súd a v rámci odvolacieho konania aj Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozhodovali okrem vznesenej

námietky zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu a žiadosti o oslobodenie

od súdneho poplatku výlučne o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- krajský súd uzneseniami z 31. januára 2003 a 13. októbra 2003 zrušil uznesenia

okresného súdu z 3. júna 2002 a 27. mája 2003, ktorými boli návrhy na vydanie

predbežného opatrenia zamietnuté, a až uznesením sp. zn. z 18. marca 2004,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2004, potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 17. decembra 2003 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým

„prvostupňový súd uložil žalovanému poskytnúť žalobcovi časť mzdy vo výške 250 000 Sk“,

- 23. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2004,

- 1. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené písomné ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní nariadenom na 27. október 2004, pričom jeho právny zástupca

navrhol, aby okresný súd vo veci pojednával bez účasti právnych zástupcov účastníkov

konania, a tiež poukázal na to, že sťažovateľ „vykonáva činnosť vedúceho baliacej stanice“

v zahraničí a že „existujúce obchodné, pracovné zvyklosti a prírodné podmienky umožňujú

navrhovateľovi vycestovať na územie Slovenskej republiky len jedenkrát za rok, a to len

počas leta“,

- pojednávanie uskutočnené 27. októbra 2004 bolo odročené na neurčito „z dôvodu

ďalšieho dokazovania a to vypočutia navrhovateľa a svedkov“,

- právny zástupca sťažovateľa podaním zo 16. novembra 2004 navrhol okresnému

súdu konať o mzdovom nároku „k dátumu 10. 06. 2001“ bez účasti sťažovateľa a uviedol,

že sťažovateľ sa na území Slovenskej republiky bude zdržiavať od 7. júla 2005 do 19. júla

2005,

- okresný súd prípisom z 3. marca 2005 vyžiadal písomné podklady na rozhodnutie

vo veci,

- okresný súd po zohľadnení návrhu právneho zástupcu sťažovateľa odročil

pojednávanie uskutočnené 25. mája 2005 na 7. júl 2005 a následne nariadil pojednávanie

na 13. júl 2005,

- na pojednávaní uskutočnenom 13. júla 2005 bol vypočutý sťažovateľ a traja

svedkovia, pričom okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu ďalšieho dokazovania,

- prípisom zo 4. augusta 2005 okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní

predložil vyúčtovanie záloh na diéty, ktoré sťažovateľovi boli poskytnuté v roku 2001,

- prípisom z 15. decembra 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby v lehote 10 dní predložil vyúčtovanie poskytnutých záloh na diéty,

- 27. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. máj 2006, avšak toto

pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu lekárskeho vyšetrenia zákonnej sudkyne,

- 4. júla 2006 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie inému zákonnému

sudcovi,

- 25. októbra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2007 a neskôr

na 30. január 2007, avšak toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

rozhodnutia o nutnosti opätovného vypočutia sťažovateľa,

- 26. februára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. máj 2007, ktoré bolo

odročené na 17. júl 2007 z rovnakého dôvodu, ako v predošlom prípade,

- 28. júna 2007 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie inej zákonnej

sudkyni,

- pojednávanie nariadené na 17. júl 2007 sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti

účastníkov konania a bolo odročené na neurčito,

- 17. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. august 2007,

- na pojednávaní uskutočnenom 3. augusta 2007 bol opätovne vypočutý sťažovateľ

a pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania,

- 7. decembra 2007 okresný súd vypracoval návrh dožiadania adresovaný

„príslušnému súdu pre obec A.“ z dôvodu výsluchu sťažovateľa,

- podaním doručeným okresnému súdu 12. decembra 2007 právny zástupca namietal

neúčelnosť žiadosti okresného súdu o vypočutie sťažovateľa dožiadaným... súdom,

- podaním zo 16. januára 2008 okresný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o „vybavenie dožiadania“,

- 21. apríla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. máj 2008 a neskôr

na 29. máj 2008, avšak ani toto pojednávanie sa neuskutočnilo, a to pre neúčasť právneho

zástupcu odporcu, ktorý sa zo zdravotných dôvodov vopred ospravedlnil, a pojednávanie

bolo odročené na 17. jún 2008,

- okresný súd na žiadosť právneho zástupcu odporcu nariadil pojednávanie na 23. júl

2008, toto pojednávanie sa neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito z dôvodu „zistenia,

kedy sa právny zástupca odporcu bude môcť zúčastniť na pojednávaní“,

- 27. septembra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2008, ktoré sa

však neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a predvolaných svedkov,

u ktorých doručenie predvolania nebolo vykázané, pojednávanie bolo následne odročené

na 21. november 2008, avšak z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne sa

neuskutočnilo,

- 31. októbra 2008 bola okresnému súdu doručená správa ministerstva spravodlivosti

o dôvodoch nevybavenia dožiadania výsluchu sťažovateľa, ktorý mal byť realizovaný súdmi

v...

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory, v ktorých

účastníci uplatňujú mzdové a iné nároky vyplývajúce z pracovného pomeru voči

zamestnávateľom, tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno

ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Po skutkovej stránke v zhode s názorom uvedeným vo vyjadrení okresného súdu

k sťažnosti ústavný súd pripúšťa určitú mieru zložitosti najmä v súvislosti s tým, že

sťažovateľ vykonáva práce v zahraničí, kde sa aj zdržiava, čo dosiaľ komplikovalo

a v súčasnosti stále sťažuje možnosť jeho opätovného vypočutia.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi v konaní mali byť pripísané na ťarchu

sťažovateľa. Aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že

„sťažovateľ nespôsobil prieťahy v konaní“.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z predloženého spisu ústavný súd zistil, že okresný súd v tomto konaní postupoval v zásade

plynulo bez toho, aby toto konanie bolo poznačené nečinnosťou.

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že k zbytočným prieťahom v súdnom

konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou)

a nesústredenou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka

súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (m. m. ).

Okresný súd podľa názoru ústavného súdu postupoval v napadnutom konaní

neefektívne na jeho začiatku od momentu, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh

na vydanie predbežného opatrenia (18. apríl 2002), ktorým sa domáhal zaplatenia „aspoň

časti mzdy a diét“, až do 18. mája 2004, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského

súdu sp. zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 17. decembra 2003 o nariadení predbežného opatrenia, na základe ktorého

okresný súd „uložil žalovanému poskytnúť žalobcovi časť mzdy vo výške 250 000 Sk“.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2003 zrušil uznesenie

okresného súdu z 3. júna 2002 o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia

a v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Treba prisvedčiť žalovanému, že prvostupňové rozhodnutie je logicky rozporné,

ak sa porovná s rozhodnutím o oslobodení od súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa

3. 6. 2002, č. k. -41 bolo priznané oslobodenie žalobcovi od súdnych poplatkov

a súd prvého stupňa tu uviedol, že zistil, že žalobca nemá žiaden príjem a jeho osobné

a majetkové pomery sú zlé. Ďalej treba uviesť, že žalobca tvrdí, že pracovný pomer bol

uzavretý na dobu neurčitú. Na druhej strane v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza

súd prvého stupňa, že pracovný pomer sa skončil a má teda za preukázané a nie je splnená

podmienka, že zo závažných dôvodov žalobca nepracuje, resp. súd prvého stupňa priamo

uvádza, že v spoločnosti s. r. o. E. bol žalobca určený ako spolusprávca vo vzťahu k tretej

osobe.

Za daného stavu veci je preto rozhodnutie o predbežnom opatrení nepreskúmateľné,

a preto ho odvolací súd podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.“

V ďalšom priebehu konania krajský súd uznesením sp. zn. z 13. októbra

2003 zrušil uznesenie okresného súdu z 29. mája 2003, ktorým okresný súd opätovne

zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd v odôvodnení uznesenia

okrem iného uviedol:

„Uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri

skúmaní podmienok dôvodnosti súd prvého stupňa vôbec nehodnotil tvrdenia a dôkazy,

ktoré predložil žalobca ohľadne ďalšieho trvania pracovného pomeru. Hodnotenie

neuskutočnil ani skutkovo a ani právne. Treba zdôrazniť, že otázku pravdepodobnosti

existencie práva je načim hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Konanie v otázke hodnotenia

ponúknutých dôkazov trpí preto medzerou, ktorú nemôže vyplniť odvolací súd bez ujmy

na právach účastníkov.“

Okresný súd až uznesením zo 17. decembra 2003 návrhu sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia vyhovel, pričom po odvolaní toto uznesenie bolo právoplatne

potvrdené krajským súdom 18. mája 2004.

Ústavný súd zastáva názor, že ak v okolnostiach daného prípadu okresný súd

po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nekonal vo veci samej, nemožno takýto

priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty

sťažovateľa (napr. ). Pri posudzovaní, či došlo k zbytočným prieťahom

v namietanom konaní z hľadiska postupu okresného súdu, vychádzal ústavný súd zo svojej

stabilnej judikatúry, podľa ktorej rozhodovanie o predbežnom opatrení nie je zákonnou

prekážkou v konaní súdu o samotnej veci (, ).

Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v predchádzajúcej judikatúre rozhodnutie

o predbežnom opatrení neodstraňuje stav právnej neistoty, odstránenie ktorého je účelom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto obdobie, v ktorom súd konal

len o predbežnom opatrení, je dobou zbytočných prieťahov vo veci samej ().

Neefektívna činnosť okresného počas rozhodovania o predbežnom opatrení predĺžila

v danom prípade konanie vo veci samej o viac ako dva roky.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti taktiež vyslovil, že konanie

a rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o vydaní predbežného

opatrenia nepredstavuje zákonnú prekážku postupu vo veci samej toho súdu, ktorý

predbežné opatrenie vydal (m. m. ).

Obranu okresného súdu poukazujúcu na časté zmeny sudcov, ktorí vec prerokúvali,

ústavný súd neakceptoval, pričom v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uviedol, že v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu

pracovných vecí či námietka častých personálnych zmien obsadenia tohto úseku a v tejto

súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti,

ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym

záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 2. februára 2009 namietal podľa jeho

názoru nesprávny procesný postup okresného súdu, ako napríklad „opakované vykonávanie

dôkazov“ a „vykonávanie neúčelných dôkazov“, ústavný súd poukazuje na to, že

z ústavného princípu nezávislosti súdov ( ) vyplýva aj zásada voľného

hodnotenia dôkazov ( ). Preto, ak všeobecný súd pri svojom rozhodovaní

postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia, nespadá do právomoci ústavného

súdu opätovne posudzovať hodnotenia ním vykonaných dôkazov.

Ústavný súd v nadväznosti na to poznamenáva, že sa detailnejšie nezaoberal

postupom okresného súdu pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ ide o nariaďovanie

opakovaných výsluchov sťažovateľa, rešpektujúc skutočnosť, že hodnotenie dôkazov je

podľa výlučnou záležitosťou všeobecných súdov (m. m. ).

Napokon súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr.

m. m. ), že takýto zdĺhavý a neefektívny priebeh konania, ako ho vyhodnotil

ústavný súd, pokiaľ ide o postup okresného súdu v právnej veci sťažovateľa o zaplatenie

mzdy a diét, ktorý neviedol ani po viac ako siedmich rokoch k odstráneniu jeho právnej

neistoty, je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľný.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 000 000 Sk (3 319,39 €) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to,

že „ide o vec, ktorá má zásadný a podstatný vplyv na samotnú sociálnu existenciu

sťažovateľa a priznanie primeraného zadosťučinenia Ústavným súdom SR je plne

namieste“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä význam sporu

pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € (30 126 Sk)

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátkou JUDr. K. A. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola

632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk),

čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

223,46 € (6 732 Sk). Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli

priznané v celkovej sume 265,92 € (8 011,08 Sk).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009