Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 2/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2001

prerokoval podnety maloletej A. Š. bytom P., zastúpenej matkou S. Š., rod. L., bytom

P., a podnety S. Š., rod. L., bytom P., obe v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky zastúpené advokátkou D. K., A. k., P., ktorými namietali porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky vo veciach Okresného súdu v P. vedených pod sp. zn. ,

, a , za účasti Okresného súdu v P., a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. Š., rod. L., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu v P. vo

veciach sp. zn. a b o l o p o r u š e n é .

2. Základné právo maloletej A. Š., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

v P. vo veciach sp. zn. a b o l o p o r u š e n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

S. Š., rod. L. (ďalej len „navrhovateľka“), namietla porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) vo veciach Okresného súdu v P. (ďalej len „okresný súd“)

vedených pod sp. zn. a . V týchto veciach podala žaloby

o výživné pre manžela a o príspevok na výživu rozvedeného manžela. Konania začali

v rokoch 1996 a 1997 a doposiaľ nie sú právoplatne skončené.

Maloletá A. Š. (ďalej len „maloletá navrhovateľka“), zastúpená matkou S. Š.,

rod. L., namietla porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa vo veciach okresného súdu vedených pod sp. zn.

a , v ktorých sa vymáha výživné a koná sa o zmenu rozsudku znejúceho na

výživné (zvýšenie výživného).

Vo všetkých veciach navrhovateľka (aj ako zákonná zástupkyňa maloletej

dcéry) podala aj sťažnosti orgánu štátnej správy súdov, ale k účinnej náprave zo strany

konajúcich sudcov podľa obsahu spisov nedošlo v takom rozsahu, ktorý by

potvrdzoval účinnosť jej sťažností.

II.

Obaja účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s upustením od

verejného ústneho pojednávania, a preto ústavný súd konal a rozhodoval v týchto

veciach na neverejnom zasadnutí senátu.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni

a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie

v prospech alebo v neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby všeobecný súd iba o veci

konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne aj vykonateľnosti svojho

meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa splní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej

neistoty ohľadne svojich práv (, , a ďalšie).

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd stabilne zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje

(1), správanie účastníka konania (2) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3)

().

IV.

1. Vo veci okresného súdu sp. zn. je predmetom konania spor

o výživné pre manželku. Žaloba bola podaná 22. marca 1996. Dňa 27. marca 1996 súd

vyžiadal vyjadrenie žalovaného, ktoré došlo 11. apríla 1996. Po ďalšej príprave

pojednávania sa konalo prvé pojednávanie dňa 29. apríla 1996, na ktorom bol

vynesený rozsudok, ktorým bol žalovaný zaviazaný platiť výživné pre manželku.

Rozsudok bol napísaný 10. júna 1996 a doručený 17. júna 1996. Odvolanie bolo

podané 27. júna 1996. Dňa 3. júla 1996 bolo doručené žalobkyni, ktorá naň

odpovedala podaním zo 17. júla 1996. Vec bola 5. augusta 1996 predložená

Krajskému súdu v P. (ďalej len „krajský súd“). Pojednávanie na odvolacom súde sa

konalo 18. februára 1997. Rozsudok bol sčasti potvrdený na obdobie od 22. marca

1996 do 31. mája 1996.

V podstatnej časti bol však rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie

konanie. Spis bol vrátený na okresný súd 13. marca 1997. Prvé pojednávanie sa

uskutočnilo až 9. októbra 1997, pričom bolo odročené na 13. november 1997.

Medzitým sa zabezpečoval peňažný denník žalovaného manžela a ďalšie pojednávanie

sa po odročení konalo 3. augusta 1998, ktoré bolo odročené pre neúčasť žalovaného na

17. september 1998, kedy bola žaloba zamietnutá za obdobie od 31. mája 1996 do

25. augusta 1997. K poslednému doručeniu rozsudku došlo až 30. novembra 1998.

Spis bol opätovne vrátený z odvolacieho súdu 7. júla 1999 po rozhodnutí o odvolaní

zo dňa 30. apríla 1999, ktorým sa rozsudok okresného súdu zrušil pre neúplne zistený

skutkový stav. Odvtedy až doposiaľ nebolo uskutočnené pojednávanie a súd

korešponduje s bývalým zamestnávateľom žalovaného.

2. Vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. je predmetom sporu

príspevok na výživu rozvedeného manžela. Žaloba bola podaná 30. októbra 1997. Prvé

pojednávanie sa konalo vo veci 16. februára 1998 a bolo odročené na 30. marec 1998 a

pre neúčasť žalovaného došlo k ďalšiemu odročeniu pojednávania na 30. apríl 1998 na

dokazovanie obsahom spisu okresného súdu, pracovným a peňažným denníkom.

Rozsudok bol vynesený 30. apríla 1998 a doručil sa včas v súlade s § 158 ods. 3

. Odvolanie bolo podané 8. júna 1998, spis bol

odvolaciemu súdu predložený až 1. apríla 1999. Napadnutý rozsudok sa zrušil na

neverejnom zasadnutí odvolacieho senátu 30. apríla 1999. Spis bol vrátený na okresný

súd 23. júna 1999. Pojednávanie na okresnom súde sa konalo 15. júla 1999 a bolo

odročené na neurčito a na ďalšom pojednávaní konanom 16. marca 2000 bola žaloba

zamietnutá a rozsudok doručený 31. mája 2000. Na základe odvolania bol spis

predložený krajskému súdu 4. júla 2000, dňa 24. januára 2001 na neverejnom

zasadnutí odvolacieho senátu bola vec opätovne zrušená a vrátená na ďalšie konanie a

do 5. marca 2001, kedy bol spis predložený ústavnému súdu, nebolo uskutočnené

pojednávanie.

3. Vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. sa konalo o výkone

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného otca na pohľadávku výživného pre

maloletú dcéru vo výške 11.000,-- Sk. Návrh na výkon rozhodnutia bol podaný

18. marca 1998 a uznesenie o nariadení výkonu sa vydalo dňa 14. apríla 1998. Dňa

17. decembra 1998 navrhovateľka oznámila, že povinný zaplatil 8.500,-- Sk. Zápisnica

o bezvýslednosti súpisu bola vyhotovená 20. januára 2000 a odvtedy nebol vykonaný

žiaden relevantný úkon na vymoženie zvyšku dlhovanej sumy a nebolo ani rozhodnuté

o ďalšom postupe súdu.

4. Vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. bol podaný

9. augusta 1999 návrh na zmenu rozsudku znejúceho na výživné pre maloleté dieťa.

Prvé pojednávanie bolo nariadené na 2. február 2001 a bolo odročené bez stanovenia

konkrétneho dátumu.

Spory o výživné pre manžela a o príspevok na výživu rozvedeného manžela

považuje ústavný súd právne a skutkovo za spory, v ktorých sa používa právna úprava

prijatá v Zákone o rodine ( v znení neskorších predpisov). Výklad

a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných

súdov, ktorá obsahuje aj metodiku postupu všeobecných súdov v týchto sporoch, a to

aj po roku 1989, kedy došlo k rozvoju podnikania, a tým aj k zmene posudzovania

schopností a možností povinného manžela (bývalého manžela).

Z toho vyplýva, že na prerokovanie a právoplatné rozhodnutie takýchto sporov

nie je potrebný taký neprimerane dlhý čas, za ktorý treba považovať v prípade veci

vedenej pod sp. zn. takmer dobu piatich rokov a vo veci vedenej pod sp. zn.

takmer dobu štyroch rokov.

Vo veciach vedených pod sp. zn. a ide o výživné pre

maloleté dieťa. Pre právnu a skutkovú zložitosť týchto vecí platí to, čo ústavný súd už

uviedol vo vzťahu k sporom o výživné pre manžela a o príspevok na výživu

rozvedeného manžela. Tu treba dodať, že vo veciach, v ktorých sa koná o výživné,

resp. sa vymáha výživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veci, o agendu

starostlivosti súdu o maloletých, kde sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnym a

rýchlym postupom súdu. Tomu nezodpovedá postup okresného súdu ani pri vymáhaní

zvyšku nároku na výživné a už vôbec pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výšky

výživného, kde sa prvé pojednávanie bez akéhokoľvek dôvodu konalo po viac ako

roku a pol, a to až po začatí konania pred ústavným súdom.

5. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri zisťovaní, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Správanie

navrhovateľky v sporoch o výživné pre manžela a o príspevok na výživu rozvedeného

manžela možno počas celého súdneho konania hodnotiť ako aktívne a zodpovedajúce

požiadavkám zákona na účastníka súdneho sporu. Navrhovateľka sa zúčastňovala

pojednávaní vo veci, súdu predkladala požadované doklady, navrhovala vykonanie

dôkazov a podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní. U maloletej navrhovateľky

ústavný súd neskúmal toto kritérium, pretože nemá žiadne opodstatnenie, ale treba

uviesť, že aj vo veciach maloletej konala jej zákonná zástupkyňa v súlade s jej

postavením.

6. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťuje, či došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, je správanie súdu.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd tiež konštatuje, že

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného

súdu (nenariaďovanie pojednávaní, ku ktorému došlo vo všetkých posudzovaných

veciach, okrem veci výkonu rozhodnutia, kde sa pojednávania zásadne nekonajú), ale

aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka

súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd. Vo veci sp. zn.

ústavný súd uviedol: „Aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť

porušenie práva zaručeného podľa , ak

činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv,

kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol.“ Aj v ďalšej

veci sp. zn. ústavný súd uviedol: „Právo zaručené občanovi podľa čl. 48

ods. 2 sa môže realizovať len prostredníctvom takého

konania súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan

obrátil na orgán súdnej moci.“

V posudzovaných sporových veciach, ako aj vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých okresný súd zatiaľ napriek viacerým pojednávaniam vydal vždy

rozsudky, ktoré museli byť úplne alebo v podstatnej časti zrušené pre nedostatočne

zistený skutkový stav, resp. bez primeraných dôvodov nekonal () alebo

nevykonal úkon, ktorý by znamenal ukončenie vymáhania výživného pre maloleté

dieťa.

Zbytočné prieťahy v uvedených konaniach nebolo potrebné presnejšie časovo

ohraničovať, pretože doposiaľ uskutočnené konania sú zbytočnými prieťahmi

poznamenané vcelku. Uvedený záver platí aj napriek tomu, že v jednej

z posudzovaných vecí () okresný súd vyniesol prvý rozsudok za dobu kratšiu

ako dva mesiace. Tento rozsudok bol však v podstatnej časti zrušený, a preto jeho

vydanie (vyhlásenie) za uvedený relatívne krátky čas nemalo predpokladaný zmysel,

keďže tomuto rozsudku chýbal skutkový základ na vecne správne a presvedčivé,

zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Práve rýchlosť pri vynesení prvého rozsudku totiž

v konečnom dôsledku viedla k ďalším, už zbytočným prieťahom v konaní, ktorých

dôsledkom je to, že doteraz v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté a nebola

odstránená neistota účastníkov sporu o výživné pre manžela.

Z uvedených dôvodov bolo preto treba rozhodnúť tak, že zbytočnými prieťahmi

v konaniach okresného súdu došlo k porušeniu základného práva navrhovateliek podľa

.