Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť H., s. r. o., so sídlom V., zastúpenej advokátom JUDr. M.

M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

Spr. 688/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť H., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2008 doručená sťažnosť spoločnosti H., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

Spr. 688/08.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Žalobca v 1. rade zastúpený JUDr. J. B. a žalobca v 2. rade, za ktorého podal

žalobu JUDr. J. B. na základe neplatného plnomocenstva zo dňa 16. 4. 2008 udeleného S.,

ktorý v tom čase nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti H., s. r. o., sa

domáhajú určenia, že žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v

katastrálnom území P...

Podaním zo dňa 8. 8. 2008 zobral žalobca v 2. rade (konajúci konateľom R. Č.)

žalobu vo vyššie uvedenej veci späť a zároveň v ňom odvolal plnomocenstvo udelené

JUDr. J. B., ktoré mu neoprávnene udelil S., vydávajúci sa v rozpore so zápismi v

obchodnom registri za konateľa žalobcu v 2. rade.

... Pri nahliadaní do súdneho spisu vo vyššie uvedenej veci dňa 8. 8. 2008 sťažovateľ

zistil, že prvostupňový súd sa odstraňovaním vady žaloby spočívajúcej v tom, že ju

za žalobcu v 2. rade podal JUDr. J. B. bez preukázania svojho oprávnenia (platného

plnomocenstva) a skúmaním podmienok tohto konania, vôbec nezaoberal, keď od podania

žaloby zostal vo veci úplne nečinný (dokonca neurobil ani len úkon na určenie poplatkovej

povinnosti za podanie žaloby).

... Keďže týmto (ne)konaním došlo (a naďalej - až doposiaľ - neodôvodnene

dochádza) v konaní o vyššie uvedenej veci k zbytočným prieťahom spočívajúcim

v nečinnosti súdu vo vzťahu k skúmaniu podmienok konania a k rozhodnutiu o zastavení

konania na základe návrhu žalobcu v 2. rade zo dňa 8. 8. 2008, žalobca v 2. rade, zastúpený

na základe plnomocenstva udeleného JUDr. M. M., podal dňa 12. 8. 2008 sťažnosť

na prieťahy v konaní.

... Dňa 23. 9. 2008 bola právnemu zástupcovi žalobcovi v 2. rade, JUDr. M. M.,

doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní č. Spr. 519/2008, v ktorej predsedníčka

Okresného súdu Piešťany síce uviedla, že sťažnosť je opodstatnená, avšak v rozpore s jej

účelom... neprijala žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, keď sa iba

uspokojila s tvrdením zákonnej sudkyne, že je sporné, ktorá osoba je oprávnená konať

na žalobcu v 2. rade.

... Keďže podľa sťažovateľa pri vybavovaní jeho sťažnosti neboli posudzované všetky

skutočnosti tak, ako to predpokladá ust. veta prvá ..

žiadosťou zo dňa 15. 10. 2008 požiadal predsedníčku Krajského súdu v Trnave

o prešetrenie spôsobu jej vybavenia.

... Predsedníčka Krajského súdu v Trnave v liste č. Spr. 688/08 zo dňa 7. 12. 2008

(doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 15. 12. 2008) žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti meritórne vôbec nevybavila...“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej podrobne cituje niektoré ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré podľa nej všeobecné súdy nerešpektovali, najmä

neskúmali, či sú splnené podmienky konania podľa ustanovenia a konanie

nezastavili podľa .

Sťažovateľka sa ďalej zmieňuje o tom, že «S... v rozpore s ust. § 21 ods. 1 veta prvá

nepreukázal svoje oprávnenie konať za žalobcu v 2. rade ako jeho konateľ, svoje

„oprávnenie“ iba zjavne účelovo a zavádzajúco tvrdí a súd ho v tom svojou nečinnosťou len

podporuje...

R. Č. sa konateľom žalobcu v 2. rade stal na základe rozhodnutia jediného

spoločníka spoločnosti zo dňa 2. 9. 2004. Tento stav je nemenný a je záväzný pre každého,

pre Okresný súd Piešťany nevynímajúc, pretože nikto sa v prekluzívnej trojmesačnej lehote

nedomáhal žalobou podanou proti spoločnosti H., s. r. o. určenia neplatnosti tohto

rozhodnutia podľa ust. .

Právne postavenie R. Č. ako konateľa spoločnosti H., s. r. o. a ako jedinej

oprávnenej osoby konať za ňu je teda právne nespochybniteľné a (spätne) nemenné...

Právne predpisy hmotného a procesného práva jednoznačne upravujú, kto a za

akých podmienok je oprávnený konať za právnickú osobu (napr. § 20 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, , ), preto „spornosť“ tejto

otázky považujeme vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade za absurdnú...».

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany zbytočnými prieťahmi v konaní o právnej veci S. a H.,

s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom

súde Piešťany pod č. k.: , porušil právo sťažovateľa - žalobcu v 2. rade, ktorým

je spoločnosť H., s. r. o... na prerokovanie jeho veci pred nezávislým a nestranným súdom

podľa článku 46 ods. 1 , právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 a jej právo

na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. Spr. 688/08 tým, že odmietol

vecne prešetriť spôsob, akým predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila v konaní

o právnej veci S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: , sťažnosť na prieťahy v konaní

sťažovateľa - žalobcu v 2. rade, ktorým je spoločnosť H., s. r. o... - porušil právo

sťažovateľa na právnu pomoc podľa článku 46 ods. 1 .

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Piešťany pokračovať

v porušovaní základného práva spoločnosti H., s. r. o... a Okresnému súdu Piešťany

prikazuje, aby v právnej vecí S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08 konal podľa

právnych noriem .

4. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť spoločnosti H., s. r. o... primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 200 Sk a trovy

právneho zastúpenia vo výške 13.435,90 Sk,... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v časti sťažnosti namieta, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v v čase od späťvzatia žaloby (8. august

2008).

Ústavný súd v súvislosti s postupom okresného súdu zistil tento priebeh a stav

označeného konania:

Dňa 25. apríla 2008 bola podaná žaloba žalobcov v prvom rade (S.) a v druhom rade

(H., s. r. o., zastúpená žalobcom v prvom rade S.) proti žalovanému (B., a. s.) o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Dňa 8. augusta 2008 doručila spoločnosť H., s. r. o., zastúpená konateľom R. Č.,

okresnému súdu späťvzatie žaloby, v ktorom oznámila, že v právnej veci „odvoláva v celom

rozsahu plnomocenstvo udelené na zastupovanie v tejto veci advokátovi J. B.“ a žiadala,

aby okresný súd konanie zastavil, pretože žalobca v prvom rade nie je „na určenie

vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam aktívne vecne

legitimovaný a ani nemá na takomto určení naliehavý právny záujem...“.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 519/2008 z 19. septembra 2008 upovedomil

JUDr. M. M., že jeho sťažnosť na zbytočné prieťahy (doručená 15. augusta 2008) v konaní

je opodstatnená.

Dňa 16. septembra 2008 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o zaslanie

rozsudku „č. k. zo dňa 22. 1. 2008 s vyznačenou právoplatnosťou“, pretože

v konaní bolo sporné, kto je oprávnený konať za žalobcu v druhom rade. Dňa 16. októbra

2008 Krajský súd v Bratislave oznámil, že od 1. apríla 2008 sa spis nachádza na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 9. januára 2009 požiadal okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn.

na nahliadnutie. Spis bol predložený 6. februára 2009.

Uznesením sp. zn. z 20. februára 2008 okresný súd konanie prerušil

podľa , pretože v konaní treba ustáliť, kto je oprávnenou osobou konať

za sťažovateľku, keďže konanie sp. zn. (o určenie, že S. ako žalobca

v prvom rade je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H., s. r. o.) ešte nie je

právoplatne skončené. Na najvyššom súde sa táto vec vedie pod sp. zn. .

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 ústavný súd vychádzajúc z prehľadu procesného postupu okresného súdu

konštatuje, že okresný súd po doručení žaloby (apríl 2008), resp. späťvzatí návrhu

sťažovateľky (august 2008), do podania sťažnosti ústavnému súdu (december 2008) urobil

iba jeden jednoduchý úkon, a to že 16. septembra 2008 požiadal Krajský súd v Bratislave

o zaslanie rozsudku sp. zn. z 22. januára 2008.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol od späťvzatia žaloby sťažovateľky

(8. august 2008) v podstate do podania sťažnosti (31. december 2008) nečinný takmer päť

mesiacov. Ústavný súd v tejto súvislosti však poukazuje na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa [ dohovoru (napr.

, , )].

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade namietanú

dobu, ktorá uplynula do podania sťažnosti ústavnému súdu (iba 5 mesiacov od späťvzatia

návrhu), nemožno považovať za takú, aby počas nej došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa . Aj keď doterajší priebeh konania pred označeným

súdom nebol celkom bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, tieto

by nezakladali reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto vo vzťahu k postupu okresného súdu

jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

(obdobne napr. a ).

2. Sťažovateľka ďalej namietala, že procesným postupom (nečinnosťou) okresného

súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K porušeniu jej základného práva podľa ( dohovoru)

malo dôjsť najmä tým, že okresný súd neskúmal podmienky konania hneď na jeho začiatku

(po podaní žaloby), a tiež tým, že nebral do úvahy, že za sťažovateľku nebol oprávnený

konať konateľ spoločnosti, ktorý podal v jej mene žalobu, ale iba konateľ, ktorý bol čase

podania žaloby zapísaný v obchodnom registri. Podľa sťažovateľky mal okresný súd

konanie zastaviť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

() alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný

prostriedok, alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol

o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a doterajšieho postupu okresného súdu síce

vyplýva, že okresný súd bol nečinný a neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v druhom rade

už pri podaní žaloby, ale vzhľadom na okolnosti danej právnej veci po preskúmaní spisu

okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným

postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľky podľa

a jej právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť

sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08.

Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označeného práva na právnu pomoc malo dôjsť v dôsledku toho, že predsedníčka krajského

súdu pri vybavovaní jej sťažnosti jej odpovedala po zákonom ustanovenej lehote upravenej

v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“) a sťažnosť nevybavila meritórne z dôvodu „údajnej absencie

splnomocnenia“.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka (zastúpená advokátom JUDr. M.) podala

15. októbra 2008 predsedníčke krajského súdu „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

žalobcu v 2. rade na prieťahy v konaní predsedníčkou Okresného súdu Piešťany,

č.: Spr. 519/2008“, v ktorej poukázala na už opísané skutočnosti, ktoré sú takmer totožné

s predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu 31. decembra 2008.

Krajský súd vybavil sťažnosť podaním sp. zn. Spr 688/08 zo 7. decembra 2008,

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s predmetnou sťažnosťou i spisom Okresného súdu Piešťany

som zistila, že spoločnosť H. s. r. o... v mene ktorej podávate sťažnosť,

vystupuje v predmetnom konaní... ako žalobca v 2. rade, pričom táto spoločnosť je v konaní

zastúpená advokátom JUDr. J. B. na základe plnej moci zo 16. 4. 2008 (č. l. 7), keď

za spoločnosť ako konateľ vystupuje S., bytom P. V priebehu konania bolo do spisu

doložené späťvzatie žaloby zo dňa 5. 8. 2008 (č. l. 46 spisu), ktoré je podpísané

za spoločnosť H. s. r. o., konateľom R. Č., ktorý odvoláva v celom rozsahu plnomocenstvo

udelené JUDr. J. B. konateľom S.

Z uvedeného vyplýva, že účastníkom tohto sporu je spoločnosť H. s. r. o. so sídlom

vo V., keď pôvodne za ňu koná konateľ S. a je právne zastúpená advokátom JUDr. J. B.

Na druhej strane podaním zo dňa 5. 8. 2008 za spoločnosť H. s. r. o. koná konateľ R. Č.

a spoločnosť nie je zastúpená právnym zástupcom.

Ani v jednom prípade za spoločnosť nevystupuje právny zástupca JUDr. M. M.

Z uvedeného vyplýva, že nie ste právnym zástupcom účastníkov v tomto konaní, Vaše

plnomocenstvo pre spoločnosť H. nebolo predložené ani pri podávaní žaloby, kde žalobcu

H. zastupuje JUDr. J. B., ani pri späťvzatí žaloby, kde žalobca H. nie je nikým zastúpený.

Podľa sťažnosť môže podať účastník konania,

alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, alebo porušovanie zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, vyššími súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami

súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva...

Za sťažovateľa zákon označuje len účastníka konania, alebo stranu v konaní.

Za sťažovateľa môže podať sťažnosť aj jeho právny zástupca. Vaše plnomocenstvo

v predmetnom konaní nebolo preukázané nebolo preukázané ani v rámci sťažnostného

konania a predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila Vašu sťažnosť napriek tomu,

že nie ste právnym zástupcom žiadneho z účastníkov v predmetnom konaní. Svoje

plnomocenstvo ste nepodali ani v samotnej sťažnosti doručenej Okresnému súdu Piešťany

dňa 15. 8. 2008, preto nie ste osobou oprávnenou na podanie sťažnosti ani na podanie

žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti...“

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1

nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie

sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1

predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie

sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne

upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu,

nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch požiadať

do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom krajského súdu.

Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije

sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon, ktorým je

o sťažnostiach.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o súdoch a z obsahu napadnutej

odpovede označeného subjektu vyplýva, že ten zvoleným spôsobom riadne odôvodnil

a vybavil sťažovateľkinu sťažnosť v súlade s platnými právnymi predpismi, aj keď nie

podľa jej predstáv, z čoho teda vyplýva, že medzi ňou namietaným postupom krajského

súdu a základným právom podľa neexistuje príčinná súvislosť,

a v týchto prípadoch ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (m. m. )

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti

v tejto časti je jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), pretože sťažovateľka nevyužila možnosť nápravy ňou tvrdeného protiprávneho stavu

postupom ustanoveným § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch, t. j. nepožiadala

ministerstvo o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedom krajského súdu (obdobne

napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009