Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 115/09
PDF · 189.97 KB
No categories available
IV. ÚS 115/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A. a H. A., obaja bytom B., zastúpených advokátom
JUDr. M. Š., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 S 1/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. A. a H. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2009
doručená sťažnosť Ing. I. A. a H. A. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 1/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „doručili Okresnému súdu Trnava
dňa 29. 10. 2007 Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra T. zo dňa
17. 10. 2007, č. V-5142/2007. Sťažovatelia sa žalobou domáhajú preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Správy katastra T. o povolení vkladu vlastníckeho práva...“.
Okrem dôvodov, na základe ktorých sa sťažovatelia domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Správy katastra T. o povolení vkladu vlastníckeho práva, poukázali
na to, že „Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 06. 11. 2007, sp. zn.: 27 S/2/2007-27
postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako vecne a miestne príslušnému súdu. Spis bol
doručený Krajskému súdu v Trnave dňa 03. 01. 2008 a bola mu pridelená spisová značka
14 S/1/2008.
Sťažovatelia podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. doručili predsedníčke Krajského súdu v Trnave, JUDr. M. U. dňa 27. 01. 2009
sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 S 1/2008. JUDr. M. U. konajúca
v mene porušovateľa vec vybavila listom zo dňa 16. 02. 2009, č. Spr 66/09, ktorý nám bol
doručený dňa 19. 02. 2009, a to tak, že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní
vyhodnotila ako dôvodnú.“.
Ďalej sťažovatelia uviedli: „Porušovateľ vykonal prvý úkon smerujúci k vybaveniu
veci až 21. 01. 2009, keď vyzval Správu katastra T., aby sa k žalobe sťažovateľov vyjadrila
a predložila súdu originál spisového materiálu vo veci rozhodnutia č. V-5142/2007 zo dňa
17. 10. 2007, t. j. viac ako rok po začatí konania.“
S poukazom na to, že „porušovateľ konal nielen v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (ust. § 6 a § 100 ods. 1), ale najmä svojím
nekonaním porušil základné právo sťažovateľov na rýchly súdny proces, ktoré im priznáva
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd“, sťažovatelia navrhli ústavnému súdu, aby takto rozhodol:
„Právo Ing. I. A. (...) a H. A. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.:
14 S 1/2008 porušené bolo.
Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 S 1/2008 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Ing. I. A. (...) a H. A. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
6.000,- € (slovom: šesťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Okrem uvedeného sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov
konania v sume 455,25 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov
smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod
sp. zn. 14 S 1/2008.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená.
Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza
z posúdenia doterajšieho priebehu konania pred krajským súdom potom, keď mu Okresný
súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 27 S/2/2007 zo 6. novembra 2007
ako súdu vecne a miestne príslušnému postúpil právnu vec sťažovateľov (žaloba bola
podaná 29. októbra 2007). Spis bol doručený krajskému súdu 3. januára 2008.
Ďalší priebeh namietaného konania je opísaný v odpovedi krajského súdu
zo 16. februára 2009 na sťažnosť sťažovateľov, v ktorej sa okrem iného uvádza:
„Dňa 21. 1. 2009 bola vyzvaná žalovaná Správa katastra T., aby sa k žalobe
vyjadrila a predložila súdu originál spisového materiálu vo veci rozhodnutia
č. V-5142/2007 vydaného dňa 17. 10. 2007. Napriek výzve súdu žalovaná strana
do dnešného dňa požadovaný materiál nepredložila, ani sa k veci nevyjadrila.
Zároveň tunajší súd uznesením zo dňa 21. 1. 2009 pribral ako účastníka do konania
i Č., a. s., (...) v SR so sídlom v B., ktoré uznesenie Vám bolo dňa 2. 2. 2009 doručené
a súčasne bol z Vašej strany podaný návrh na zámenu účastníkov, o ktorom zatiaľ nebolo
rozhodnuté.“
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu
judikatúru konštatujúc, že konanie na krajskom súde prebieha od 3. januára 2008, pričom
sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru bola ústavnému súdu doručená 27. marca 2009. Ústavný súd zastáva názor,
že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach prípadu nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľov.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zistil, že krajský súd po postúpení spisu od okresného súdu, ktorý mu
bol doručený 3. januára 2008, prvý nasledujúci úkon vo veci vykonal až 21. januára 2009,
t. j. po viac ako roku, avšak napriek tomu podľa názoru ústavného súdu sťažovateľmi
namietaná nečinnosť krajského súdu sama osebe nedosahuje takú intenzitu, ktorá by
zakladala možnosť, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
dospel k záveru, že doba konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 14 S 1/2008
(presahujúca jeden rok) zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,
samotnú podstatu a účel práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru takým závažným spôsobom, aby sťažnosť mohla byť prijatá na ďalšie konanie
(m. m. II. ÚS 93/03).
Pri uvedenom hodnotení ústavný súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že krajský súd
21. januára 2009, t. j. bezprostredne pred podaním sťažnosti na prieťahy v konaní
predsedníčke krajského súdu, realizoval dva procesné úkony.
Podľa vyjadrenia predsedníčky krajského súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy
v konaní krajský súd v súčasnosti (t. j. po podaní uvedenej sťažnosti) posudzuje návrh
sťažovateľov na zámenu účastníkov konania. Zároveň boli 3. apríla 2009 účastníci vyzvaní,
aby sa vyjadrili, či súhlasia s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania.
V súvislosti s tým, že predsedníčka krajského súdu v odpovedi zo 16. februára 2009
na sťažnosť sťažovateľov uznala existenciu prieťahov a ospravedlnila sa za ne, ústavný súd
vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu
uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti
na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona
o ústavnom súde), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry
považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení
s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov
na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,
ak krajský súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,
sťažovatelia zvážili možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2009