Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 284/09
PDF · 156.78 KB
No categories available
III. ÚS 284/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
17 CoE 328/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2009 doručená sťažnosť V. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.
D. S., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 328/2008.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:
„Dňa 4. 5. 2007 navrhovateľ, ako oprávnený, doručil súdnemu exekútorovi
JUDr. J. K., H., návrh na začatie exekučného konania proti povinnému: S. ... pre zaplatenie
394.435,- Sk s prísl. Exekútor vedie túto exekučnú vec pod sp. zn. Ex 1237/2007. Proti
Upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky zo dňa 16. 10. 2007. K námietkam
sa oprávnený (navrhovateľ) vyjadril listom zo dňa 23. 10. 2007, doručeným exekútorovi dňa
25. 10. 2007. Exekútor námietky povinného spolu s vyjadrením oprávneného odstúpil
Okresnému súdu Bratislava I, dňa 29. 10. 2007... OS Bratislava I o námietkach povinného
rozhodol až Uznesením č. k. 3 Er 651/2007-59 zo dňa 28. 8. 2008, ktoré bolo
navrhovateľovi doručené dňa 11. 9. 2008. Týmto uznesením súd námietkam povinného
vyhovel.
Proti uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie zo dňa 25. 9. 2008. O odvolaní rozhoduje
odporca, ktorý vo veci doteraz nerozhodol napriek tomu, že od podania odvolania uplynulo
už viac ako 10 mesiacov.
Odporcovi je zo spisu zrejme, že k prieťahom došlo už i na prvostupňovom súde.
Odporca vedie vec pod sp. zn. 17 CoE 328/2008.
Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre prieťahy zo dňa 9. 10. 2008 na odporcu
OS Bratislava I. Ústavný súd Uznesením č. k. III ÚS 74/09-7 zo dňa 10. 3. 2009 sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal vydať tento nález:
„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd; postupom odporcu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 17 CoE 328/2008
oprávneného: V. K., H., proti povinnému: S., so sídlom v B., pobočka H., pre vymoženie
uloženej povinnosti, o námietkach povinného proti Upovedomeniu o začatí exekúcie,
porušené bolo.
2. Prikazuje sa odporcovi Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov.
3. Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- EUR, ktoré
mu je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 245,70 EUR
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet navrhovateľovho právneho
zástupcu (advokáta).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že v danom prípade sťažovateľ namietal prieťahy v postupe
krajského súdu rozhodujúceho o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 Er 651/2007-59 z 28. augusta 2008, ktorým bolo vyhovené
námietkam povinného (S., pobočka H.) proti exekúcii. Proti tomuto uzneseniu okresného
súdu podal sťažovateľ 25. septembra 2008 odvolanie, na základe čoho okresný súd
16. októbra 2008 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie. Keďže sťažovateľ prejavil
nespokojnosť s postupom krajského súdu, 24. júla 2009 adresoval jeho predsedníčke
sťažnosť na prieťahy v konaní. Na sťažnosť reagovala predsedníčka tamojšieho súdu
podaním z 31. júla 2009, v ktorom sťažnosť sťažovateľa uznala za dôvodnú. Toho istého
dňa, teda 31. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. 17 CoE 328/2008-69 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil a 25. augusta 2009 vrátil spis okresnému súdu.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 a násl. zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedníčke krajského súdu 24. júla
2009, teda vo veľmi krátkom časovom období pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,
ktorému bola táto sťažnosť doručená 10. augusta 2009.
Okrem toho je potrebné poukázať na to, že po podaní sťažnosti predsedníčke
odvolacieho súdu, ktorá danú sťažnosť uznala za dôvodnú, krajský súd v priebehu
niekoľkých dní o opravnom prostriedku rozhodol, čo znamená, že sťažnosť bola napokon
efektívne uplatnená, a vo veci konajúci súd podnikol okamžité kroky k ochrane základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Svedčí o tom rozhodnutie krajského súdu č. k. 17 CoE 328/2008-69 z 31. júla 2009,
ako aj vrátenie spisu okresnému súdu, k čomu došlo 25. augusta 2009.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že
orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho
k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie
(§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej
stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový
priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,
Keďže sťažnosť sťažovateľa adresovaná krajskému súdu splnila svoj účel
a jeho základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
poskytol účinnú ochranu, ústavný súd považoval zásah v danej veci za irelevantný,
a to aj s prihliadnutím na to, že dĺžka odvolacieho konania v trvaní 10 a pol mesiaca
nesignalizovala reálnu možnosť porušenia uvedených práv.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 224/07). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),
nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 82/07).
Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu prijatý na predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o tom, že sťažnosť je potrebné
odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2009