Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., T., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005 takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Kancelária Ústavného súdu

Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanovenému právnemu zástupcovi

JUDr. M. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS

65/09-21 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. decembra

2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáha obnovenia

„právneho stavu hranice pozemku“. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd, aj napriek

skutočnosti, že ústavný súd už opakovane (dvakrát) skonštatoval, že v predmetnom konaní

došlo postupom okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, prikázal okresnému súdu konať, aj naďalej postupuje v jeho

veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje

právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„V danom prípade od pôvodného podania návrhu žaloby na súd s návrhom na

obnovu pôvodného stavu hranice (...), ktorý návrh žaloby bol súdu doručený dňa

14. 01. 1993 uplynula lehota 10 rokov a konanie na súde stále nie je ukončené aj napriek

tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal nálezmi a -27

vo veci konať bez zbytočných prieťahov. (...)

Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne o mojom návrhu nerozhodol, hoci od podania

prvého návrhu uplynulo 10 rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý

pretrváva počas celého tohto obdobia, napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov

nápravy. (...)

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej rozhodovacej

činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky svojimi nálezmi -59 a

27 prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol týmto

nálezom:

„1. Okresný súd v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn.: porušil

základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.

2 Slovenskej republiky, ako ej jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 350.000.- Sk, ktoré

mu je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.

4. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr 273/09 z 11. marca 2009

a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu listom z 3. apríla 2009.

2.1 Podpredseda okresného súdu okrem popisu procesných úkonov okresného súdu

v skúmanom konaní vo svojom vyjadrení uviedol:

„Z uvedeného postupu sťažovateľa, keď sa vytýčeného pojednávania nezúčastní

a v priebehu konania podstatným spôsobom mení svoj návrh (v priebehu dvoch mesiacov

dva krát), vyplýva, že zo strany konajúceho súdu v rozhodovaní nedošlo k prieťahom

v konaní. (...)

Súhlasíme, aby ústavný súd vec prejednal bez ústneho pojednávania.“

2.2 Ustanovený právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

«Sťažovateľ nepovažuje dôvody uvádzané vo vyjadrení Okresného súdu Trenčín za

spôsobilé ospravedlniť neúmernú dĺžku jeho súdneho konania a prieťahy, ktoré v tomto

konaní vznikli. Sťažovateľ vo svojej žalobe vo veci vedenej pred Okresným súdom Trenčín

pod sp. zn. jasne a zrozumiteľne uviedol proti komu jeho návrh smeruje, čoho sa

v merite veci chce domáhať, na základe akých skutkových okolností a čo od súdu očakáva.

Je síce pravdou, že sťažovateľ nie je práva znalá osoba a jeho návrhy nemusia úplne

korešpondovať s hmotným a procesným právom, avšak táto skutočnosť, nemôže byť sama

osobe dôvodom na nekonanie vo veci a oddiaľovanie rozhodnutia vo veci samej. (...)

Je preukázané, že sťažovateľ spolupracoval s Okresným súdom Trenčín a na každú

jeho výzvu alebo žiadosť bez meškania reagoval. Je preto nepochybné, že sťažovateľ,

v rámci svojich možností, vyvinul maximálne úsilie o ochranu svojich práv, ktorú ochranu

mu Okresný súd Trenčín oddiaľovaním meritórneho prejednania veci a nevykonaní

navrhovaného alebo pre rozhodnutie potrebného dokazovania neposkytol. Okrem samotnej

dĺžky konania je teda potrebné zvážiť tiež tú skutočnosť, či postup súdu v sťažovateľovej

veci bol efektívny a primeraný, a nie len formálny, teda či úkony súdu vo vzťahu ku

sťažovateľovi viedli a mohli viesť k rýchlejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu veci, a tým

odstráneniu právnej neistoty v jeho právnych vzťahoch. Je vecou súdu aký postup pre

prejednanie veci zvolí, avšak v tomto smere je sťažovateľ toho názoru, že aj postup zvolený

Okresným súdom Trenčín spôsobil v konaní zbytočné prieťahy ho neúmerne predĺžili. (...)

Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Trenčín má povinnosť konať bez prieťahov

aj o žalobách „nie právne perfektných“ tak, aby právna neistota vo vzťahoch ich účastníkov

(v danom prípade najmä sťažovateľa) bola čím skôr odstránená a o týchto vzťahoch bolo

právne záväzným spôsobom rozhodnuté.

Na námietku Okresného súdu Trenčín, týkajúcu sa zmien žaloby zo strany

sťažovateľa, sťažovateľ uvádza, že tieto zmeny sa diali na základe postupu (výziev) súdu a

od posledného ústneho pojednávania aj na základe skutočností zistených z vykonaného

dokazovania na tomto pojednávaní. Od počiatku však sťažovateľ tvrdil rovnaký skutkový

stav a domáhal sa v zásade rovnakých nárokov v merite veci. Uskutočnené zmeny žaloby

preto nikdy neboli takého rozsahu a charakteru, ktorý by vyžadoval, oproti predošlému

zneniu žaloby, hlbšie naštudovanie veci, či zadováženie iných (sťažovateľom neoznačených)

dokladov. Keďže dokazovanie pred zmenami žaloby zo strany sťažovateľa v podstate

vykonané nebolo, neboli ani z tohto podhľadu zmeny žaloby dôvodom na oddiaľovanie

nariadenia ústneho pojednávania, či samotného rozhodnutia v merite veci. O prípustnosti

týchto zmien mohol Okresný súd Trenčín rozhodnúť bezodkladne a neboli dôvodom na

prieťahy, ktoré v súdnom konaní pred Okresným súdom Trenčín vznikli. (...)

Zároveň sťažovateľ súhlasí s tým, aby v konám o jeho sťažnosti Ústavný súd SR

upustil o ústneho pojednávania (...).»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn.

z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005:

- 12. júl 2005 – okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade

(Obecný úrad v D.),

- 15. august 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu s tým, že žalovaného v 2. rade

nesprávne označil, a súčasne toto označenie opravil,

- 17. august 2005 – okresný súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľa ako oneskorene

podané,

- 22. september 2005 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu zo 17. augusta 2005

a súčasne navrhol, aby do konania ako nový žalovaný vstúpila Obec D. (ďalej len „obec“),

- 27. september 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“),

- 31. október 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu,

- 7. december 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 3. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. február 2006 a súčasne vyzval

príslušný katastrálny úrad na identifikáciu sporných parciel a zaslanie príslušných LV,

- 7. február 2006 – katastrálny úrad zaslal požadované listiny,

- 9. február 2006 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných

dôvodov a súčasne sa vyjadril k sporu a upresnil žalobný petit,

- 13. február 2006 – zákonná sudkyňa dala pokyn na zrušenie nariadeného termínu

pojednávania z dôvodu nutnosti jej oboznámenia sa so spisom sp. zn. , ktorý bol

pripojený k sp. zn. na spoločné konanie,

- 20. február 2006 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby opravil, resp. upresnil

žalobu v smere naznačenom okresným súdom,

- 15. marec 2006 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 16. marec 2006 – okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na 19. apríl 2006 a súčasne

vyzval obec na poskytnutie nevyhnutných informácií,

- 18. apríl 2006 – okresný súd urgoval obec, aby odpovedala na jeho výzvu,

- 19. apríl 2006 – okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa a súčasne žiadal

súvisiace informácie od katastrálneho úradu, ako aj od obvodného úradu pre cestnú

dopravu,

- 21. apríl 2006 – obec reagovala na výzvu okresného súdu,

- 3. máj 2006 – sťažovateľ sa vyjadril k sporu,

- 12. máj 2006 – obvodný úrad pre cestnú dopravu oznámil okresnému súdu, že vec

postupuje na vybavenie príslušnej správe ciest,

- 22. máj 2006 – správa ciest poskytla okresnému súdu žiadané informácie,

- 23. máj 2006 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 31. máj 2006 – katastrálny úrad zaslal požadované listiny,

- 26. november 2007 – okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa na

19. december 2007,

- 19. december 2007 – uskutočnil sa informatívny výsluch sťažovateľa,

- 31. január 2008 – okresný súd vyzval katastrálny úrad na predloženie listín,

- 27. marec 2008 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 21. máj 2008 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 30. máj 2008 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 17. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. október 2008,

- 2. október 2008 – žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,

- 8. október 2008 – po vypočutí sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 14. november

2008 a súčasne okresný súd uznesením zastavil konanie v časti žalobného návrhu, ktorým sa

sťažovateľ domáhal náhrady škody, a v ktorej zobral sťažovateľ žalobu späť, a tiež

uznesením ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov,

- 14. november 2008 – po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním bolo pojednávanie

odročené na 6. február 2009 s tým, že právny zástupca sťažovateľa vyšpecifikuje žalobný

petit,

- 6. február 2009 – konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí právnych zástupcov

účastníkov konania a po vydaní uznesenia, ktorým okresný súd zastavil v celom rozsahu

konanie proti žalobcovi v 1. rade, bolo odročené na neurčito s tým, že právni zástupcovia

sťažovateľa a žalovaného v 2. rade predložia do 15 dní otázky na účely nariadenia

znaleckého dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

( , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ( ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa o určenie priebehu

hranice pozemku došlo v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn.

z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005 k opätovnému porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ( ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa ( , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vzal do úvahy právny

a skutkový stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Vzhľadom

na predmet konania, ktorým je určenie priebehu hranice pozemku, ako aj vzhľadom na

existujúcu právnu úpravu a skutočnosť, že ide o súčasť štandardnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, ústavný súd nepovažuje toto konanie za právne zložité. Ústavný súd

síce uznáva, že ustálenie skutkového stavu v sporových konaniach môže byť náročné, avšak

v danej veci z dosiaľ okresným súdom vykonaných procesných úkonov nevyplýva, žeby

išlo o konanie skutkovo náročné, resp. ústavný súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne

také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako osem rokov trvajúce konanie, a to

bez jediného meritórneho rozhodnutia vo veci. Okresný súd vo svojom vyjadrení rovnako

nenamietal právnu ani faktickú zložitosť konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru. Z prehľadu súdneho spisu

v skúmanom období ústavný súd síce zistil, že sťažovateľ do doby, kým mu bol v konaní

pred okresným súdom ustanovený právny zástupca, dvakrát upresňoval žalobný petit, avšak

na druhej strane okresný súd dvakrát uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa, pri

príležitosti ktorých mal okresný súd v prípade jeho pretrvávajúcich nejasností možnosť

vyjasniť si priamo so sťažovateľom, čoho sa v konaní domáha.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní, a to

v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn. z 8. decembra 2004 a sp. zn.

zo 14. januára 2005, a v tejto súvislosti zistil, že v kontexte celkovej dĺžky

skúmaného konania bol postup okresného súdu opätovne poznačený zbytočnými prieťahmi

v období od 14. januára 2005, keď ústavný súd nálezom už druhýkrát konštatoval porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal

okresnému súdu konať, do 12. júla 2005, keď okresný súd uznesením zastavil konanie proti

žalovanému v 2. rade, t. j. takmer šesť mesiacov. Nečinnosť v trvaní viac ako jeden rok

a päť mesiacov v postupe okresného súdu ústavný súd zistil v čase od 31. mája 2006, keď

boli okresnému súdu doručené vyžiadané listiny, do 26. novembra 2007, keď okresný súd

nariadil informatívny výsluch sťažovateľa.

Za obdobie neefektívnej činnosti považuje ústavný súd aj obdobie od 31. januára

2008, keď okresný súd vyžiadal od katastrálneho úradu listinné dôkazy, ktoré mu po

urgenciách okresného súdu boli doručené 30. mája 2008, do 17. septembra 2008, keď

okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd okrem urgencií katastrálneho úradu

nevykonal vo veci žiadny procesný úkon viac ako osem mesiacov.

Nie zanedbateľnou skutočnosťou je, že okresný súd od podania žaloby sťažovateľom

26. októbra 2000 v predmetnej veci dosiaľ pojednával iba trikrát, pričom prvé pojednávanie

vo veci sa uskutočnilo až po takmer 8 rokoch od podania žaloby, a to 8. októbra 2008.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo v období po vydaní nálezov

ústavného súdu sp. zn. z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo

14. januára 2005 opätovne k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

350 000 Sk (11 617,87 €).

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na nečinnosť okresného súdu, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnom konaní

už ústavný súd opakovane (dvakrát) vyslovil porušenie páv sťažovateľa okresným súdom na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal mu vo veci konať, považuje za

primerané v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je

6,95 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k stanovisku

okresného súdu) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009