Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 531/2011
PDF · 253.64 KB
No categories available
III. ÚS 531/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. januára 2012 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť V. S., T., zastúpeného advokátkou Mgr. R. P., B., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/2000 v období po vydaní
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/2000 v období po vydaní
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009
p o r u š e n é b o l o .
2. V. S. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť V. S. trovy konania v sume
261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho
advokátky Mgr. R. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2011 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním doručeným 16.
novembra 2011, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C
858/2000 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009.
Zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 5 C 858/2000 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáha
obnovenia „právneho stavu hranice“ pozemku a určenia vlastníckeho práva. Sťažovateľ
nepovažuje predmet namietaného konania za fakticky ani právne zložitý, aby objektívne
podmieňoval takú dlhú dobu na prípravu rozhodnutia vo veci. Podľa jeho názoru je okresný
súd vo veci nielen nečinný, ale vykazuje aj neefektívnu činnosť, pričom uvedené tvrdenia
sťažovateľ spája so vznikom škody na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ktorých je konanie
okresného súdu vedené.
V doplnení podania zo 14. novembra 2011 sťažovateľ uviedol, že aj „napriek
skutočnosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky už trikrát skonštatoval, že v konaní
vedenom na Okresnom súde v Trenčíne 5 C 858/2000 bolo postupom súdu porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal Okresnému súdu vo
veci konať, opätovne dochádza postupom Okresného súdu Trenčín k porušovaniu
uvedeného práva sťažovateľa, nakoľko do dnešného dňa nebolo v predmetnej veci
právoplatne rozhodnuté“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie:
„1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod spis. zn. 5 C 858/2000 v
období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. II. ÚS 65/09-40 zo
dňa 09. 04. 2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trenčín sa v konaní vedenom pod spis. zn. 5 C 858/2000 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur..., ktoré je
Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. V. S. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 261,82 Eur, ktoré je
Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie
uznesením č. k. III. ÚS 531/2011-23 z 13. decembra 2011.
Okresný súd podal k doručenej sťažnosti stanovisko vo vyjadrení sp. zn.
Spr 837/2011 z 22. septembra 2011 a v doplňujúcom vyjadrení z 9. januára 2012, v ktorých
uviedol chronológiu všetkých procesných úkonov vykonaných v sťažovateľovej veci od
podania žaloby po súčasnosť. Podľa názoru okresného súdu neboli od vydania nálezu
ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009 spôsobené žiadne prieťahy, čomu
nasvedčujú úkony vykonané od 9. júna 2009 do 7. decembra 2011. Okresný súd súčasne
poukázal na skutočnosť, že dôvodom odročenia pojednávania nariadeného na 2. november
2011 a na 7. december 2011 bolo ospravedlnenie sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu,
a teda odročenie týchto pojednávaní zavinil sám sťažovateľ.
Z vyjadrení okresného súdu vyplýva, že po 9. apríli 2009, keď bol vydaný nález
ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40, boli v sťažovateľovej veci vykonané nasledovné
úkony:
„- 9. jún 2009 - uznesenie o pribratí znalca do konania
- 29. jún 2009 - znalec oznámil, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný
vypracovať znalecký posudok
- 16. júl 2009 - uznesenie o zmene znalca
- 24. august 2009 - spis zaslaný Okresnému súdu Trnava na doručenie spisu
znalcovi
- 21. september 2009 - spis vrátený tunajšiemu súdu s tým, že znalec oznámil, že
nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov
- 14. október 2009 - uznesenie o zmene znalca
- 2. december 2009 - spis zaslaný Okresnému súdu Senica na doručenie spisu
znalcovi
- 20. január 2010 - spis bol znalcovi doručený
- 18. marca 2010 - žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku
- 29. marec 2010 - uznesením predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého
posudku do 18. mája 2010
- 19. máj 2010 - znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku
- 21. máj 2010 - uznesením predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku
do 18. júla 2010
- 23. júl 2010 - zaslaná výzva znalcovi na vrátenie spisu s vypracovaným znaleckým
posudkom
- 4. augusta 2010 - spis vrátený od znalca
- 7. septembra 2010 - priznaná odmena znalcovi za vypracovaný znalecký posudok
- 25. novembra 2010 - spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodu
podaného odvolania navrhovateľa proti uzneseniu, ktorým bola priznaná odmena
znalcovi
- 15. februára 2011 - spis vrátený z Krajského súdu v Trenčíne, uznesenie
tunajšieho súdu bolo potvrdené
- 16. februára 2011 - zaslané uznesenie Krajského súdu v Trenčíne účastníkom
konania
- 07. apríla 2011 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi bolo predložené učtárni
na preplatenie
- 02. mája 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku bolo zaslané
znalcovi na vyjadrenie
- 08. augusta 2011 - zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň
12. októbra 2011
- 14. septembra 2011 - termín pojednávania bol zrušený z dôvodu celokrajského
školenia sudcov a bol určený nový termín pojednávania na deň 02. novembra
2011...
- dňa 23. septembra 2011 požiadal právny zástupca navrhovateľa o odročenie
pojednávania z dôvodu vytýčeného pojednávania na Okresnom súde v Nitre
- dňa 30. septembra 2011 doručil ospravedlnenie i navrhovateľ z dôvodu kúpeľnej
liečby
- dňa 28. októbra 2011 bolo pojednávanie pôvodne určené na deň 02. novembra
2011 odročené na deň 07. decembra 2011
- dňa 05. decembra 2011 oznámil telefonicky navrhovateľ, že sa pojednávania
nemôže zúčastniť a požiadal o jeho odročenie
- dňa 06. decembra 2011 bolo do spisu doručené i písomné ospravedlnenie
navrhovateľa
- dňa 07. decembra 2011 bolo pojednávanie odročené na deň 08. februára 2012.“
Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného spisu vedeného v sťažovateľovej veci
okresným súdom zistil, že chronológia procesných úkonov uvedená vo vyjadrení okresného
súdu k sťažnosti v zásade zodpovedá skutočnosti, okrem údaju o vrátení spisu Okresným
súdom Trnava, ktorý bol okresnému súdu v skutočnosti doručený 19. októbra 2009, a nie
21. septembra 2009, ako vo svojom vyjadrení nesprávne uvádza okresný súd.
S prihliadnutím na to ústavný súd nepovažuje pre účely odôvodnenia tohto nálezu
za nevyhnutné ďalej opisovať okresným súdom vykonané procesné úkony v sťažovateľovej
veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci aj od ústneho pojednávania, pretože
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu
pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne
orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce
plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie
a stav právnej istoty.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/2000 o žalobe sťažovateľa o určenie priebehu
hranice pozemku došlo v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40
z 9. apríla 2009 k opätovnému porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada
v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).
1. Vzhľadom na predchádzajúce skúmanie ústavného súdu v sťažovateľovej veci
týkajúce sa namietaných zbytočných prieťahov v konaniach vedených ústavným súdom pod
sp. zn. II. ÚS 65/09, a predtým aj pod sp. zn. III. ÚS 2/04 a sp. zn. IV. ÚS 284/04, ako aj
vzhľadom na absenciu dôvodov svedčiacich o potrebe zmeny hodnotenia právnej a faktickej
zložitosti veci, ústavný súd sa v tomto konaní stotožňuje s názorom vysloveným v náleze
ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009, podľa ktorého konanie o určenie
priebehu hranice pozemku je súčasťou štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných
súdov a preto ústavný súd toto konanie nepovažuje za právne zložité. Ani okresný súd
vo svojom vyjadrení nenamietal právnu alebo faktickú zložitosť konania a pri jej hodnotení
poukázal len na obsah nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa názoru ústavného súdu správanie sťažovateľa v posudzovanom období
prispelo k predĺženiu ním iniciovaného súdneho konania najmä tým, že termíny
pojednávania nariadené zákonnou sudkyňou na 2. november 2011 a následne po jeho
odročení na 7. december 2011 sa neuskutočnili z dôvodov na strane sťažovateľa. V prvom
prípade z dôvodu naplánovanej kúpeľnej liečby a v druhom prípade z dôvodu kolízie
s pojednávaním v inej veci, ktorého sa mal v úmysle sťažovateľ zúčastniť. Zodpovednosť
za vznik týchto prekážok postupu konania (aj keď z objektívnych dôvodov) nemôže znášať
len konajúci okresný súd.
Ďalej bolo zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 858/2000 zistené, že
spis bol po vykonaných úkonoch znaleckého dokazovania predložený Krajskému súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu sťažovateľom podaného odvolania proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C 858/2000-298 zo 7. septembra 2010 v spojení
s opravným uznesením č. k. 5 C 858/2000-310 z 2. novembra 2010 a nachádzal sa tam
v období od 29. novembra 2010 do 15. februára 2011. O tomto odvolaní sťažovateľa
rozhodol krajský súd uznesením č. k. 4 Co 368/2010-316 z 20. januára 2011 tak, že
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Ústavný súd pri hodnotení tohto postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako
účastník konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil. Podľa ustálenej
judikatúry ústavného súdu ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania
dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale
nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03,
IV. ÚS 218/04). Zodpovednosť za predĺženie konania v období, počas ktorého sa spis
v sťažovateľovej veci nachádzal na krajskom súde z dôvodu ním podaného odvolania, však
najmä vzhľadom na krajským súdom potvrdenú vecnú správnosť uznesenia okresného súdu
č. k. 5 C 858/2000-298 zo 7. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením č. k.
5 C 858/2000-310 z 2. novembra 2010 nemožno pripísať na zodpovednosť okresnému súdu.
Tieto okolnosti týkajúce sa správania sťažovateľa ako účastníka konania boli
ústavným súdom zohľadnené pri rozhodovaní o výške sťažovateľom žiadaného finančného
zadosťučinenia.
3. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie
zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,
ústavný súd zistil, že v období od 9. apríla 2009 (t. j. po vydaní nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009) do 14. októbra 2009 neboli zistené zjavné obdobia
nečinnosti okresného súdu trvajúce dlhšiu dobu (viac ako 1-2 mesiace). Procesný postup
okresného súdu bol však čiastočne poznačený prvkami neefektívnosti v tom smere, že
znalecké dokazovanie reálne vykonal až tretí znalec z odboru geodézie a kartografie
ustanovený okresným súdom, a to pravdepodobne z dôvodu, že ustanoveniu znalca
nepredchádzala konzultácia zákonného sudcu s ním vybranými znalcami týkajúca sa
predbežného zistenia objektívnych prekážok výkonu následne nariaďovaných znaleckých
úkonov.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená
a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť
štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli
ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). Ústavný súd teda uznáva, že k predĺženiu konania prispeli aj
ťažkosti s vyhľadaním a ustanovením znalcov z príslušného odboru, ktoré však všeobecný
súd môže riešiť v súlade so zákonom a využiť všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon
poskytuje v záujme urýchlenia znaleckého dokazovania (m. m. I. ÚS 174/2011).
Postup okresného súdu v danej veci by nebolo správne považovať za optimálny taktiež
z dôvodu, že okresný súd nevykonával niektoré procesné úkony súbežne, hoci by sa
v zmysle požiadavky hospodárnosti súdneho konania javil tento prístup (predovšetkým
vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania) ako účelný. Neefektívnym sa javí postup
okresného súdu aj pri doručovaní spisu ustanovenému znalcovi prostredníctvom
dožiadaného súdu namiesto priameho zaslania spisu znalcovi.
Na druhej strane si ústavný súd všimol aj úsilie okresného súdu o vyššiu mieru efektivity
jeho konania, ktoré vidí v skutočnosti, že okresný súd vykonával úkony smerujúce
k rozhodnutiu vo veci aj v období, počas ktorého bol jeho spis zapožičaný ústavnému súdu
na nahliadnutie v rámci konania o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. IV. ÚS 327/2010, ktorá bola uznesením z 9. septembra 2010 odmietnutá
ako zjavne neopodstatnená.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/2000 došlo aj v období po vydaní
nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/09-40 z 9. apríla 2009 k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pričom pri vyslovení porušenia označených práv ústavný súd považoval za spravodlivé
zohľadniť najmä celkovú dĺžku súdneho konania, ktoré začalo 26. októbra 2000, a v čase
vydania tohto nálezu trvalo 11 rokov a 3 mesiace, a to bez toho, aby došlo k vydaniu
meritórneho rozhodnutia aspoň na prvom stupni. Zistené zbytočné prieťahy
v posudzovanom období však ústavný súd hodnotí ako podstatne menej intenzívne než tie,
ktoré boli zistené v konaní okresného súdu v období pred 9. aprílom 2009 v konaniach
vedených ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 2/04, IV. ÚS 248/04 a sp. zn. II. ÚS 65/09,
čo bolo s prihliadnutím na správanie sťažovateľa určujúce najmä pre rozhodnutie o jeho
žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia.
Aj napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou
(III. ÚS 158/07, III. ÚS 74/2010) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože
táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004, sp. zn.
IV. ÚS 248/2004 zo 14. januára 2005 aj sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Sťažovateľ žiadal priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € najmä s ohľadom na dlhoročné prieťahy a škodu, ktorá mu má vznikať na jeho
majetku (rozbíjanie okien na jeho majetku).
V danom prípade ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia
predovšetkým vychádzal zo zistení, že aj sťažovateľ sa svojím správaním podieľal
na vzniknutých prieťahoch (pozri časť II bod 2 nálezu) a tiež prihliadal na skutočnosť, že za
obdobie pred 9. aprílom 2009 mu už bolo ústavným súdom priznané finančné
zadosťučinenie v sume takmer 4 000 € (nálezom sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 mu
bola priznaná suma 10 000 Sk, nálezom sp. zn. IV. ÚS 248/2004 zo 14. januára 2005 suma
20 000 Sk a nálezom sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009 suma 3 000 €). Tieto okolnosti aj s
prihliadnutím na intenzitu porušenia označených základných práv vyhodnotenú
v II. časti odôvodnenia tohto nálezu boli rozhodujúce pre záver ústavného súdu, že samotné
vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa predstavuje v danom prípade
dostatočnú satisfakciu a priznanie ďalšieho finančného zadosťučinenia nie je dôvodné (bod
2 výrokovej časti nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uplatnil úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 261,82 € za dva
úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie
sťažnosti).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným
súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi; v ostatných prípadoch sa základná
sadzba tarifnej odmeny určí podľa § 10.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá
predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za obidva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3
a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej
služby sumu 7,41 €.
Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd, aby zaplatil ako
úhradu trov konania sumu 261,82 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľa, tak ako to
vyplýva z 3. bodu výrokovej časti nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2012