Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 327/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010

doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Okresnému súdu v Trenčíne som predložil návrh na obnovu právneho stavu hranice

bývalej parcely č. 165/8 v k. ú. D. a určenie vlastníckeho práva podľa zamerania

z 18. 10. 1952.

Návrh bol súdu doručený dňa 14. 01. 1998 a je vedený pod sp. zn.: .

Uznesením zo 17. 02. 1998 sp. zn.: -33 súd konanie zastavil a vec postúpil

Okresnému úradu Trenčín s tým, že podľa až 51 o katastri

nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s účinnosťou

od 01. 01. 1998 rozhodujú spory o určenie priebehu hranice pozemkov katastrálne úrady.

Okresný úrad v Trenčíne, kat. odbor dňa 02. 04. 2001 vrátil vec OS v Trenčíne

dôvodiac, že nie je daná jeho právomoc v predmetnej veci konať.

Z dôvodu vzniku kompetenčného konfliktu medzi okr. súdom a okr. úradom bol spis

predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý uznesením sp. zn.: Rks 4/01 zo dňa 26. 04. 2001

rozhodol, že vo veci je daná právomoc súdu.

Z dôvodu nečinnosti a prieťahov v konaní v danej veci som opakovane vyčerpal

aj prostriedky nápravy tým, že na prieťahy v konaní som podával sťažnosti na prieťahy

konania a neefektívne konanie vo veci.

V danom prípade od pôvodného podania návrhu žaloby na súd s návrhom na obnovu

pôvodného stavu hranice bývalej parcely č. 165/8 v k. ú. D. a určenie vlastníckeho práva

podľa zamerania z 18. 10. 1952, ktorý návrh žaloby na súd bol doručený dňa 14. 01. 1998

uplynula lehota 12 rokov a viac ako 5 mesiacov, konanie na súde stále nie je ukončené...

V období konania okresný súd nevykazuje nielen nečinnosť, ale aj neefektívnu

činnosť, čo je preukázané okrem iného aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn.: Rks 4/01 zo dňa 26. 04. 2001, ďalej uznesením sp. zn.: -70 zo dňa

24. 06. 2002 konanie vo veci zastavil a dňa 04. 10. 2003, t. j. po uplynutí viac ako

15 mesiacov, toto uznesenie v časti „poučenie“ doplnil ďalším uznesením sp. zn.:

-76. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že súd viedol 3 konania – pod

sp. zn.: , , a nakoniec aj štvrté konanie sp. zn.:

, napriek tomu, že uvedené 4 konania sa týkajú tej istej veci a tých istých

účastníkov a na vhodnosť spojenia bol upozornený i uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn.: zo dňa 28. 01. 2002.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn.: ,

, porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a efektívne konanie vo veci, zaručené v ,

ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 eur, ktoré mu je

Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.

4. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a efektívne.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

1. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ústavný

súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že konanie vedené pod sp. zn. bolo

pôvodne vedené pod sp. zn. a išlo o konanie o žalobe sťažovateľa doručenej

okresnému súdu 14. januára 1998, ktorou sa sťažovateľ domáhal „obnovenia právneho

stavu hranice pozemku“.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením okresného súdu č. k. -70

z 24. júna 2002 v spojení s doplňujúcim uznesením č. k. -76 zo 4. októbra 2003

a opravným uznesením č. k. -79 z 23. októbra 2003 bolo konanie v predmetnej

veci zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom, ktorý nebol

zaplatený ani po výzve okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania

bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. marca 2004, pričom

rozhodnutie okresného súdu v spojení s označeným rozhodnutím krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 26. apríla 2004.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti po predbežnom prerokovaní

odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s .

Ústavný súd ďalej navyše zistil, že o namietanom porušení sťažovateľom

označených práv postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. už rozhodol uznesením sp. zn. z 12. februára 2009, keď

sťažnosť vo vzťahu k uvedeným konaniam ako oneskorenú odmietol.

Ústavný súd k uvedenému poukazujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru dodáva,

že oneskorenosť podania sťažnosti nemožno dodatočne odstrániť, a preto neprichádza

do úvahy, aby meritórne skúmal opodstatnenosť námietok sťažovateľa uvedených v tejto

časti sťažnosti (m. m. ).

2. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ústavný súd zistil, že v predmetnej veci naposledy rozhodol nálezom sp. zn.

z 9. apríla 2009, v ktorom vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa

a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (ešte predtým nálezmi sp. zn.

z 8. decembra 2004 a sp. zn. zo 14. januára 2005).

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné preskúmať namietané konanie iba v období

po náleze ústavného súdu sp. zn. z 9. apríla 2009. Ústavný súd konštatuje, že

okresný súd od uvedeného dátumu až do predbežného prerokovania sťažnosti realizoval

viaceré procesné úkony spojené s ustanovovaním súdnych znalcov poverených

vypracovaním znaleckého posudku. Súdny znalec ustanovený uznesením okresného súdu

z 9. júna 2009 oznámil, že znalecký posudok nemôže vypracovať zo zdravotných dôvodov,

a následne ďalší ustanovený súdny znalec nemohol vypracovať znalecký posudok, pretože

bol zo zoznamu znalcov medzičasom vyčiarknutý. Vypracovanie znaleckého posudku

potrebného pre rozhodnutie vo veci realizoval až znalec ustanovený uznesením okresného

súdu zo 14. októbra 2009, ktorý dvakrát požiadal o predĺženie lehoty na jeho vypracovanie,

s čím okresný súd súhlasil.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide

o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd

(). Ústavný súd konštatuje, že aj keď namietaný postup okresného súdu

v posudzovanom období nebol z hľadiska plynulosti konania optimálny, zásah takejto

intenzity do sťažovateľom označených základných práv však v tomto štádiu namietaného

konania nesignalizuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej predchádzajúcej judikatúre už tiež uviedol, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ), a zároveň tiež vyslovil, že ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (, ).

Na základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu stratilo

opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania, resp. jeho

neefektívna činnosť v právnej veci sťažovateľa by mohla spôsobiť porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

čo nevylučuje, aby v takomto prípade podal ústavnému súdu novú sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010