Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 327/2010
PDF · 194.74 KB
No categories available
IV. ÚS 327/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98, sp. zn. 7 C 526/01 a sp. zn.
5 C 858/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010
doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98, sp. zn. 7 C 526/01 a sp. zn.
5 C 858/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«Okresnému súdu v Trenčíne som predložil návrh na obnovu právneho stavu hranice
bývalej parcely č. 165/8 v k. ú. D. a určenie vlastníckeho práva podľa zamerania
z 18. 10. 1952.
Návrh bol súdu doručený dňa 14. 01. 1998 a je vedený pod sp. zn.: 7 C 38/98.
Uznesením zo 17. 02. 1998 sp. zn.: 7 C 38/98-33 súd konanie zastavil a vec postúpil
Okresnému úradu Trenčín s tým, že podľa § 48 až 51 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s účinnosťou
od 01. 01. 1998 rozhodujú spory o určenie priebehu hranice pozemkov katastrálne úrady.
Okresný úrad v Trenčíne, kat. odbor dňa 02. 04. 2001 vrátil vec OS v Trenčíne
dôvodiac, že nie je daná jeho právomoc v predmetnej veci konať.
Z dôvodu vzniku kompetenčného konfliktu medzi okr. súdom a okr. úradom bol spis
predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý uznesením sp. zn.: Rks 4/01 zo dňa 26. 04. 2001
rozhodol, že vo veci je daná právomoc súdu.
Z dôvodu nečinnosti a prieťahov v konaní v danej veci som opakovane vyčerpal
aj prostriedky nápravy tým, že na prieťahy v konaní som podával sťažnosti na prieťahy
konania a neefektívne konanie vo veci.
V danom prípade od pôvodného podania návrhu žaloby na súd s návrhom na obnovu
pôvodného stavu hranice bývalej parcely č. 165/8 v k. ú. D. a určenie vlastníckeho práva
podľa zamerania z 18. 10. 1952, ktorý návrh žaloby na súd bol doručený dňa 14. 01. 1998
uplynula lehota 12 rokov a viac ako 5 mesiacov, konanie na súde stále nie je ukončené...
V období konania okresný súd nevykazuje nielen nečinnosť, ale aj neefektívnu
činnosť, čo je preukázané okrem iného aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: Rks 4/01 zo dňa 26. 04. 2001, ďalej uznesením sp. zn.: 7 C 526/01-70 zo dňa
24. 06. 2002 konanie vo veci zastavil a dňa 04. 10. 2003, t. j. po uplynutí viac ako
15 mesiacov, toto uznesenie v časti „poučenie“ doplnil ďalším uznesením sp. zn.:
7 C 526/2001-76. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že súd viedol 3 konania – pod
sp. zn.: 7 C 38/98, 7 C 526/01, 5 C 858/00 a nakoniec aj štvrté konanie sp. zn.:
18 C/261/2005, napriek tomu, že uvedené 4 konania sa týkajú tej istej veci a tých istých
účastníkov a na vhodnosť spojenia bol upozornený i uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn.: 4 Co 550/01 zo dňa 28. 01. 2002.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn.: 7 C 38/98,
7 C 526/01, 5 C 858/00 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a efektívne konanie vo veci, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 eur, ktoré mu je
Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.
3. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.
4. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
a efektívne.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 29/03, III. ÚS 224/2010).
1. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98 a sp. zn. 7 C 526/01, ústavný
súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 526/01 bolo
pôvodne vedené pod sp. zn. 7 C 38/98 a išlo o konanie o žalobe sťažovateľa doručenej
okresnému súdu 14. januára 1998, ktorou sa sťažovateľ domáhal „obnovenia právneho
stavu hranice pozemku“.
Podľa zistenia ústavného súdu uznesením okresného súdu č. k. 7 C 526/01-70
z 24. júna 2002 v spojení s doplňujúcim uznesením č. k. 7 C 526/01-76 zo 4. októbra 2003
a opravným uznesením č. k. 7 C 526/01-79 z 23. októbra 2003 bolo konanie v predmetnej
veci zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom, ktorý nebol
zaplatený ani po výzve okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania
bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 19 Co 253/03 z 23. marca 2004, pričom
rozhodnutie okresného súdu v spojení s označeným rozhodnutím krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť 26. apríla 2004.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti po predbežnom prerokovaní
odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd ďalej navyše zistil, že o namietanom porušení sťažovateľom
označených práv postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98
a sp. zn. 7 C 526/01 už rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 65/09 z 12. februára 2009, keď
sťažnosť vo vzťahu k uvedeným konaniam ako oneskorenú odmietol.
Ústavný súd k uvedenému poukazujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru dodáva,
že oneskorenosť podania sťažnosti nemožno dodatočne odstrániť, a preto neprichádza
do úvahy, aby meritórne skúmal opodstatnenosť námietok sťažovateľa uvedených v tejto
časti sťažnosti (m. m. IV. ÚS 164/09).
2. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 858/00, ústavný súd zistil, že v predmetnej veci naposledy rozhodol nálezom sp. zn.
II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009, v ktorom vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa
a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (ešte predtým nálezmi sp. zn.
III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005).
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné preskúmať namietané konanie iba v období
po náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009. Ústavný súd konštatuje, že
okresný súd od uvedeného dátumu až do predbežného prerokovania sťažnosti realizoval
viaceré procesné úkony spojené s ustanovovaním súdnych znalcov poverených
vypracovaním znaleckého posudku. Súdny znalec ustanovený uznesením okresného súdu
z 9. júna 2009 oznámil, že znalecký posudok nemôže vypracovať zo zdravotných dôvodov,
a následne ďalší ustanovený súdny znalec nemohol vypracovať znalecký posudok, pretože
bol zo zoznamu znalcov medzičasom vyčiarknutý. Vypracovanie znaleckého posudku
potrebného pre rozhodnutie vo veci realizoval až znalec ustanovený uznesením okresného
súdu zo 14. októbra 2009, ktorý dvakrát požiadal o predĺženie lehoty na jeho vypracovanie,
s čím okresný súd súhlasil.
Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť
zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených
základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide
o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd
(IV. ÚS 57/09). Ústavný súd konštatuje, že aj keď namietaný postup okresného súdu
v posudzovanom období nebol z hľadiska plynulosti konania optimálny, zásah takejto
intenzity do sťažovateľom označených základných práv však v tomto štádiu namietaného
konania nesignalizuje.
Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej predchádzajúcej judikatúre už tiež uviedol, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. III. ÚS 59/05), a zároveň tiež vyslovil, že ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Na základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu stratilo
opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania, resp. jeho
neefektívna činnosť v právnej veci sťažovateľa by mohla spôsobiť porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
čo nevylučuje, aby v takomto prípade podal ústavnému súdu novú sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010