Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 164/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. R., R., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 28. augusta 2008

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 21. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009

doručená sťažnosť M. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. augusta 2008 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. januára 2009 (ďalej

aj „rozsudok krajského súdu“), a to pre „nevykonanie dôkazov a nesprávnym úradným

postupom /Ústava SR čl. 48 ods. 2/“.

Zo sťažnosti a z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom krajského

súdu z 21. januára 2009 bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 28. augusta 2008

vo výroku o výživnom pre M. R. – syna sťažovateľa, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom.

Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. februára 2009, keď bol sťažovateľovi

doručený potvrdzujúci rozsudok krajského súdu.

Sťažovateľ tvrdí, že mu v jeho právnej veci pred súdom prvého stupňa „nebolo

umožnené vyjadrovať sa k návrhu svojho syna“, pretože on – sťažovateľ „právom

uplatňoval nárok, aby na výsluch k súdnemu konaniu bola predvolaná navrhovateľova

matka A. R. ..., nech o rozvode manželstva povie skrytú pravdu“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že „nemá vôbec možnosť prispievať

na synovu výživu a to z dôvodov, že jeho jediným terajším zdrojom príjmu sú dávky

v hmotnej núdzi... Okrem vyživovacej povinnosti na žalobcu má... ešte vyživovaciu

povinnosť na ďalšie maloleté deti... Pokiaľ by... mal uhrádzať výživné tak, ako bol

zaviazaný súdmi, zo svojho príjmu, nezostali by mu žiadne prostriedky pre vlastnú potrebu

a tieto nestačia ani na pokrytie výživného.“.

Sťažovateľ nesúhlasí s rozsudkom krajského súdu, ktorý potvrdil prvostupňový

rozsudok, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna „702 Sk mesačne od 16. januára

2008 s tým, že povolil mu splátky splácať na zaostalé výživné spolu s bežným výživným

vo výške 200 Sk mesačne“, a zastáva názor, že rozhodnutiami okresného súdu i krajského

súdu bolo porušené jeho označené základné právo.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým „pozastaví

účinnosť napadnutých rozhodnutí“, zruší napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vráti

súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie, a ďalej, aby ústavný súd „na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozsudku, sám podľa SR poškodeného

odkázal s uplatneným nárokom náhrady škody na samostatné konanie, s určením dikcie

zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci...“.

Zároveň sťažovateľ s poukazom na stav materiálnej núdze požiadal ústavný súd

o pridelenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. augusta 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa .

Skôr, než môže ústavný súd pristúpiť k predbežnému prerokovaniu sťažnosti

a následnému meritórnemu rozhodnutiu, musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne

podmienky ustanovené pre sťažnosť podľa .

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Zo sťažnosti, z obsahu spisu, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý

rozsudok okresného súdu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 2. februára 2009. Sťažovateľ podal sťažnosť osobne do podateľne ústavného

súdu 24. apríla 2009, čo je zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa , a to z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Pretože oneskorenosť podania sťažnosti nemožno odstrániť, ústavný súd sa

meritórnym preskúmaním opodstatnenosti námietok sťažovateľa uvedených v sťažnosti už

zaoberať nemohol a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už taktiež do úvahy

rozhodovať o jeho ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie

vo veci samej (napr. ustanovenie advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009