Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 97/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. B. a M. B., obaja bytom P., zastúpených advokátom

JUDr. K. V., P., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. B. a M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2009

doručená sťažnosť Ing. I. B. a M. B., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. K. V., P., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa

a (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , .

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia vystupovali ako žalobcovia v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a v konaní vedenom na krajskom súde

pod sp. zn. , . Pretože sa s vlastníkom nehnuteľnosti nedohodli

na kúpnej cene, domáhali sa žalobou podanou okresnému súdu 17. januára 2003

proti P., a. s., so sídlom P. (ďalej len „žalovaný“), aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom

uloží žalovanému povinnosť uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o odpredaji bytu

s príslušenstvom, pretože ten si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prvostupňový

súd ich žalobu zamietol s odôvodnením, že „skutkové zistenia súdu nie sú v zhode

s obsahom kúpnej zmluvy, ku ktorej žiadali žalobcovia nahradenie vôle žalovanej strany“.

Krajský súd ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v súlade s . Podľa sťažovateľov súdy nekonali

a nerozhodovali zákonným spôsobom, čím porušili ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1

. Okresný súd prekročil svoju právomoc, keď sám z vlastnej iniciatívy požiadal

stavebný úrad o vydanie rozhodnutia v stavebnom konaní a protiprávne vykonštruoval

neexistujúcu právnu domnienku. Motívom takéhoto konania bola snaha vytvoriť dôkaz o

tom, že časť suterénu bytového domu je stavebne určená ako stavba garáže a potom vlastník

bytového domu má právo túto časť bytového domu odpredať sťažovateľom ako stavbu

garáže za tržnú cenu 150 000 Sk. Tiež nesprávne posúdil pozemky v okolí nehnuteľnosti

ako tzv. priľahlé pozemky. Skutkový stav, ktorý okresný súd zistil, nezodpovedá podľa

sťažovateľov vykonaným dôkazom a objektívnej pravde. Zistený skutkový stav sa podľa

nich opieral o klamlivé výpovede súdneho znalca a zamestnanca stavebného úradu

a skutková podstata bola deformovaná aj nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu.

Ďalej okresný súd nezákonne konal, keď hrubo porušil „základné aplikačné pravidlo pri

rozhodovaní podľa “, keď „špekulatívne aplikoval

v platnom znení tak, že na jeho špekulatívny výklad prispôsobil vyhodnotenie skutkových

okolností“ pri posúdení otázky, či časť obytného domu je nebytovým priestorom – garážou,

alebo príslušenstvom, resp. súčasťou bytu. Porušil podľa nich tiež:

„... 2. Hmotné právo podľa osobitného predpisu, zák. č. 182/93 Z. z. najmä vo vzťahu

k § 2, 5 a § 29 tohto zákona, zák. č. 50/76 Zb. v platnom znení (stavebný zákon),

zák. č. 116/90 Zb. (zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov), .

3. Špeciálnu kontraktačnú povinnosť na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva bytu podľa špeciálneho zákona.

. Procesné právo pri nesprávnej aplikácii ust. vo vzťahu k

ods. 2 , ako i vo vzťahu k

5. Procesné pochybenie vo vzťahu k v spojení s a platného

zákona o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

6. Súdy svojimi rozhodnutím porušil i platný katastrálny zákon, zákon o dani

z nehnuteľnosti, , , a v konečnom dôsledku

SR.“

Súdy oboch stupňov konali a rozhodovali neúmerne dlho, viac ako 6 rokov. Tieto

prieťahy podľa sťažovateľov deformovali skutkový stav tak, že protistrane sa protiprávne

vytváral priestor na to, aby nemala povinnosť podľa odpredať byt

sťažovateľom i napriek tomu, že títo spĺňali všetky zákonné predpoklady vrátane

predkupného práva ako nájomcovia bytu v bytovom dome.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, by ústavný súd prijal tento nález:

„1. Právoplatným rozsudkom -410 zo dňa 27. 11. 2007 Okresného súdu

v Prešove v znení rozsudku , zo dňa 12. 11. 2008 Krajského

súdu v Prešove, bolo porušené základné právo Ing. I. B. a M. B., obaja bytom v P., na

súdnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 .

2. Rozsudok -410 zo dňa 27. 11. 2007 Okresného súdu v Prešove v znení

rozsudku , zo dňa 12. 11. 2008 Krajského súdu v Prešove

zrušuje sa a vracia sa vec Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Základné právo Ing. I. B. a M. B., obaja bytom P., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR, v konaní vedenom na Okresnom súde

v Prešove pod sp. zn. , bolo porušené.

4. Okresnému súdu v Prešove prikazuje sa, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

5. Ing. I. B. a M. B., obaja bytom P., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

12.000 € (slovom: dvanásťtisíceur), ktoré je súd povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

6. Priznáva trovy konania právneho zastúpenia vo výške 431,14 € (slovom:

štyristotridsaťjeden eur a štrnásť centov), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. K. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podstata námietok sťažovateľov týkajúca sa porušenia spočíva

v ich nespokojnosti so zamietnutím žaloby, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti

uzavrieť zmluvu určitého obsahu, ktorý sa podľa zistenia okresného súdu nezhodoval

so skutkovým stavom. Postup okresného súdu pri posúdení skutkových okolností je podľa

ich názoru arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný. Sťažovatelia namietali

predovšetkým skutkové zistenia všeobecných súdov a v podstate žiadali, aby ústavný súd

posúdil vecnú správnosť vykonaného dokazovania uvedeného v napadnutých rozhodnutiach

okresného súdu a krajského súdu.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov a ústavného

súdu v Slovenskej republike (porovnaj , a )

vyplýva, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci patrí predovšetkým

do právomoci všeobecných súdov.

Ústavný súd môže posudzovať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

Okresný súd dospel v rozsudku sp. zn. z 27. novembra 2007 k záveru,

že „garáž, ktorá sa nachádza v priestore suterénu je stavebne garážou, pretože takto bola

aj naprojektovaná v projektovej dokumentácii, na základe ktorej bolo vydané stavebné

povolenie, a takto bola aj skolaudovaná, ako to vyplynulo aj z výsluchu zástupcu Mestského

úradu, Stavebného úradu v P. M. M. Takýto istý záver vyslovil aj znalec Ing. M. M.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že ide o súčasť veci, t. j. obytného domu v zmysle

. Potom hodnota garáže nespadá do ocenenia v zmysle

zákona 182/1993, a teda nemôže byť ani správna cena tejto garáže č. 2 v suteréne bytového

domu, ako to žalobcovia žiadajú vo svojom návrhu 32.185,- Sk ale podlieha režimu trhovej

ceny. V návrhu žalobcov nie sú súčasťou kúpnej zmluvy pozemky 4688/46 a 4688/50,

2

pričom súd zistil, že pokiaľ ide o parcelu 4688/46 o výmere 193 m, táto sa nachádza pred

domom. Ide o vyasfaltovanú plochu, ktorá slúži výlučne k prístupu nájomcov do svojich

bytov a na parkovanie vozidiel. Nachádza sa na nej vstupné schodište do hlavného vchodu,

a teda podľa názoru súdu má charakter priľahlého pozemku tak, ako to aj vyslovil znalec

Ing. M. Pokiaľ ide o pozemok 4688/50, tento sa nachádza z východnej, južnej a západnej

strany bytového domu. Nachádza sa na ňom z východnej strany plynová prípojka a z južnej

strany slúži ako záhradka a zo západnej strany takisto túto plochu výlučne užívajú len

nájomcovia bytu a je zo strany východnej i južnej oplotená, oddelená od ostatných parciel.

Zo západnej strany od vedľajšieho pozemku ju oddeľuje rigol. Vzhľadom na výmeru tejto

2

plochy 627 mby sa javilo vhodné vyčleniť len nevyhnutnú časť parcely, ktorá vytvorila

priľahlý pozemok.

Vzhľadom na to, že návrh žalobcov nesprávne určuje cenu garáže a nepojal priľahlé

pozemky, súd má za to, že nie je možné takémuto návrhu vyhovieť, nie je možné, aby v rámci

eventuálneho alebo alternatívneho petitu súd posudzoval, či garáž je nebytovým priestorom

alebo príslušenstvom bytu a o takomto návrhu rozhodol v rámci konania o nahradenie vôle.

Súd tento návrh žalobcov posúdil ako neurčitý a nejasný. Žalobcovia musia presne

uviesť, čoho sa domáhajú. Súd nemôže ísť nad rámec ich návrhu ani nad rámec zákona

, lebo je viazaný len žalobným návrhom a nemôže ho modifikovať ani meniť.

O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvou určitého obsahu

uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo

ho zamietne, sám nemôže modifikovať obsah zmluvy, a preto ani rozhodovať na základe

eventuálneho petitu ako žiadali žalobcovia.

Skutkové zistenia súdu nie sú v zhode s obsahom kúpnej zmluvy, ku ktorej žiadali

žalobcovia nahradenie vôle žalovanej strany a aj preto tento návrh bol zamietnutý.“.

Krajský súd v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne a odvolanie sťažovateľov posúdil ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

podľa . Toto už citované ustanovenie limituje hranice právomoci

ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestných

veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde

možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ().

Ústavný súd nezistil, že by závery krajského súdu boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne. V oboch rozhodnutiach sú uvedené skutkové okolnosti veci a odôvodnené závery

týkajúce sa právneho posúdenia veci. Sťažovatelia vyhodnocovali dôkazy vykonané v rámci

súdneho konania zo svojho pohľadu a spochybňovali správnosť vyhodnotenia skutkových

zistení všeobecnými súdmi. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva,

že sa zaoberal zákonnosťou vykonania dokazovania, správnosťou vyhodnotenia dôkazov

a zisteného skutkového stavu a v konečnom dôsledku aj správnosťou a zákonnosťou

konečného rozhodnutia v danej veci sťažovateľov v rámci konania pred okresným súdom

ako súdom prvostupňovým.

Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom okresného súdu a krajského súdu

nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého postupu a rozhodnutí všeobecných súdov a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť ich právny názor svojím vlastným.

Úloha ústavného súdu je obmedzená na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie

a aplikácie jednoduchého práva s , prípadne s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, ).

Pri výkone skúmania zlučiteľnosti rozhodnutia krajského súdu s

a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach ústavný súd nezistil takú interpretáciu,

ktorá by vyvolala nutnosť jeho zásahu.

2. Sťažovatelia namietali tiež porušenie v konaní už právoplatne

ukončenom, pretože trvalo podľa nich neprimerane dlhú dobu. Podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu (napr. , , , , ,

) sa ochrana základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským

súdom) ešte trvalo. Ak v čase posudzovania sťažnosti ústavným súdom už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, konanie okresného súdu sp. zn.

bolo v spojení s rozhodnutím krajského súdu skončené 8. januára 2009 a sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 9. marca 2009, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej

moci (pozri napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009