Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, Advokátska

kancelária ČOLLÁK, WEICZEN, VANKO & Partneri, Floriánska 19, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

518,67 € (slovom päťstoosemnásť eur a šesťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Jaroslava Čolláka, Advokátska

kancelária ČOLLÁK, WEICZEN, VANKO & Partneri, Floriánska 19, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

11 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„(...) Sťažovateľka vystupovala ako žalovaná v spore o zaplatenie sumy 103 000 Sk

s prísl. ktorý bol prejednávaný a rozhodovaný okresným súdom pod sp. zn. .

Právoplatné rozhodnutie v tomto konaní bolo exekučným titulom, na základe ktorého sa

uskutočňuje voči sťažovateľke exekúcia, kde konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn.

.

K pôvodnému sporovému konaniu vedenému pod sp. zn. sťažovateľka

stručne uvádza nasledovné skutočnosti:

O uvedenom občiansko právnom konaní sťažovateľka ako žalovaná nemala

vedomosti, nakoľko sa zdržiavala na inej adrese, ako bola adresa jej trvalého pobytu.

Sťažovateľka sa o prebiehajúcom konaní dozvedela až po jeho skončení od samotnej

žalobkyne, v dôsledku čoho nemohla na súde žiadať o zníženie zmluvnej pokuty z dôvodu jej

neprimeranej výšky. Zmluvu o pôžičke, ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu

sťažovateľka podpísala za veľmi nepriaznivých podmienok a vo finančnej tiesni.

V rámci exekučného konania podala sťažovateľka 16.6.2010 návrh na čiastočné

zastavenie exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky, ktorý bol zamietnutý uznesením

okresného súdu zo dňa 26.10.2010. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie

a žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že v konaní sp. zn.: boli

porušené jej práva zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k žalobe, predmetom ktorej bola

Zmluva o pôžičke s takou výškou ročnej zmluvnej pokuty, ktorá presahuje výšku istiny.

Istinu sťažovateľka postupne uhrádzala pravidelnými zrážkami zo mzdy, ale po

konečnom splatení úrok z omeškania predstavoval sumu vo výške 25.000, €, pričom výška

istiny bola 3.418,97 €. Výšku istiny a časť príslušenstva už sťažovateľka uhradila a žiadala,

aby súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky okolnosti prípadu a zastavil exekúciu

vo zvyšnej časti príslušenstva a s prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní zo dňa

1.3.2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol, že návrh

povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamieta a exekúciu zastavil.

Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na

iastočné zastavenie exekúcie zo dňa 1.3.2011 sťažovateľka doplnila podaním zo dňa

18.6.2012.

V uvedenej veci do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. Za obdobie viac

ako 4 rokov však exekútor vykonáva nepretržite zrážky zo mzdy sťažovateľky. Dňa 22.4.2014

podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť v zmysle § 62 a nasl. z. č.

o súdoch pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a žiadala predsedu okresného súdu, aby vykonal opatrenia na odstránenie

nedostatkov a vyvodil za vzniknuté nedostatky dôsledky voči zodpovedným osobám.

Listom zo dňa 21.5.2014 predseda okresného súdu podal sťažovateľke písomnú

odpoveď s tým, že sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je dôvodná, a že v konaní došlo k prieťahom. (...)

Sťažovateľka zásah do označených práv odôvodňuje tým, že nečinnosťou okresného

súdu sa už viac ako štyri roky nachádza v stave právnej neistoty ohľadom jej návrhu na

čiastočné zastavenie exekúcie, pričom táto právna neistota je spôsobená výlučne zavinením

okresného súdu. (...)

Pokiaľ ide o prvé kritérium zložitosti veci, sťažovateľka uvádza, že podľa jej názoru

predmetná vec nevykazuje žiadnu zvýšenú skutkovú alebo právnu zložitosť. Rozhodovanie

o návrhoch na zastavenie exekúcie tvorí štandardnú občiansko právnu agendu všeobecných

súdov.

Správanie sa sťažovateľky, ako druhé kritérium na ktoré prihliada ústavný súd, počas

celého konania bolo plne súčinnostné a nemožno jej pričítať žiadny podiel na dĺžke konania

o jej procesnom návrhu.

Postup súdu, ako tretie kritérium na ktoré prihliada ústavný súd, bol však v prípade

konania o právnej veci sťažovateľky taký, že zjavne nenaplnil záruky obsiahnuté v čl. 48

ods. 2 dohovoru. Je nepredstaviteľné, že rozhodovanie o návrhu na

čiastočné zastavenie exekúcie a o nadväzujúcom odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie trvá viac ako štyri roky.

(...) V súlade s sťažovateľka odôvodňuje aj návrh

na priznanie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje priznať

v sume 15 000 €. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné

zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa

(zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. ).

4

Sťažovateľka poukazuje na to, že viac než štvorročné konanie na prvostupňovom súde o

jednoduchom procesnom návrhu, ktoré je poznamenané dlhoročnou nečinnosťou okresného

súdu, viedlo k frustrácii a k strate jej dôvery v schopnosť okresného súdu rýchlo a

bezprieťahovo vyriešiť a rozhodnúť jej exekučnú vec. Sťažovateľka je bez vlastného

zavinenia, a naopak výlučne z dôvodov na strane okresného súdu viac než štyri roky

vystavená právnej neistote ohľadom jej návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže doposiaľ

trvajúce zbytočné prieťahy už dnes nemožno napraviť či odstrániť, sťažovateľka vychádzajúc

z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jej práv a zo zodpovednosti

okresného súdu za zistené zbytočné prieťahy a neprimeranú dĺžku konania požaduje priznať

primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €. (...)

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom rozhodol takto:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90

€ (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú je Okresný súd Košice II povinný

zaplatiť na účet JUDr. Jaroslava Čolláka do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, prípisom sp. zn.

z 20. februára 2015 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 10. marca 2015.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) S poukazom na(...) chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že

v konaní došlo v čase od podania odvolania zo strany povinnej do predloženia veci

odvolaciemu súdu k obdobiu nečinnosti, posúdenie dôvodnosti nechávam na zváženie

ústavnému súdu.

Konanie v prejednávanej veci podľa môjho názoru vykazuje znaky skutkovej

náročnosti, v konaní som nezistil prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.

.

Vo veci bola podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Sťažnosť zo dňa 22.04.2014 bola vybavená listom zo dňa 21.05.2014,

evidovaným pod Spr. 57/2014, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.

Zároveň udávam, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov netrvám na tom, aby ústavný súd

konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal priebeh konania pred

okresným súdom v zhode s tým, ako rozhodné časové súvislosti identifikovala sťažovateľka

už v podanej sťažnosti. Za rozhodujúce momenty absolútnej nečinnosti preto treba naďalej

považovať najmä obdobie od 18.6.2012, kedy bolo okresnému súdu doručené doplnenie

odvolania sťažovateľky ako povinnej do 26.5.2014, kedy bol spis predložený na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Napokon aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu je zjavné, že sám je názoru, že

konanie v exekučnej veci sťažovateľky nebolo bezprieťahové.

6

S názorom predsedu okresného súdu o skutkovej náročnosti exekučnej veci

sťažovateľky nesúhlasíme. Sťažovateľka je naopak názoru, že v jej prípade ide o bežnú

exekučnú vec a štandardnú súčasť civilnej agendy všeobecných súdov, ktorá nevykazuje

žiadnu zvýšenú skutkovú či právnu zložitosť.

Pokiaľ ide o ústavnoprávnu argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v sťažnosti,

musíme konštatovať, že predseda okresného súdu neuviedol na obranu okresného súdu

žiadnu okolnosť, ktorá by ho čo i len čiastočne zbavovala jeho zodpovednosti za porušenie

označených práv sťažovateľky. Taktiež neuviedol žiadnu okolnosť, ktorú by bolo možné

vo vzťahu k doterajšej dĺžke konania pričítať na ťarchu sťažovateľke.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností a najmä z obsahu samotnej sťažnosti

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol v súlade so sťažnostným petitom

a požadovanú náhradu trov konania navyšuje o odmenu za ďalší úkon právnej pomoci

v konaní pred ústavným súdom replika k vyjadreniu okresného súdu z 10.3.2015 vo výške

139,83 € + paušálna náhrada hotových výdavkov 8,39 € + 20 % DPH v sume 29,64 EUR,

spolu požadovaná náhrada trov konania predstavuje sumu 518,76 €.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 14. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 103 000 Sk s prísl., ako aj pre

trovy konania voči sťažovateľke. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 29. marca 2006 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi.

Dňa 13. júla 2010 súdny exekútor predložil okresnému súdu spis s podaním

sťažovateľky zo 16. júna 2010 označeným ako „námietky“.

Dňa 30. augusta 2010 súd vyzval sťažovateľku, aby preukázala svoje tvrdenia

uvedené v námietkach o uhradení „celej istiny a ostatných poplatkov“.

Dňa 7. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie zamestnávateľa,

ktorým reagoval na ostatnú výzvu súdu.

Dňa 26. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 13 návrh

sťažovateľky na čiastočné pozastavenie exekúcie zamietol.

Dňa 2. marca 2011 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu č. k.

13.

Dňa 20. júna 2012 sťažovateľka doplnila svoje uvedené odvolanie.

Dňa 26. mája 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 30. októbra 2014 krajský súd uznesením č. k. 39 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 1. decembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. februára 2015 zákonný sudca upravil kanceláriu okresného súdu, aby bolo

požiadané o opravu uvedeného uznesenia krajského súdu v časti súdneho exekútora.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

8

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.

ÚS 55/98, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť

nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej

konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor

ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy upravujúce činnosť

súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného exekučného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani

predseda okresného súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickej

alebo právnej zložitosti napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

10

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinný od 20. júna 2012 do 26. mája 2014 (23 mesiacov). Okresný súd teda takmer dva

roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka ako povinná počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr.

). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie, pričom „poukazuje na to,

že viac než štvorročné konanie na prvostupňovom súde o jednoduchom procesnom návrhu,

ktoré je poznamenané dlhoročnou nečinnosťou okresného súdu, viedlo k frustrácii a k strate

jej dôvery v schopnosť okresného súdu rýchlo a bezprieťahovo vyriešiť a rozhodnúť jej

exekučnú vec. Sťažovateľka je bez vlastného zavinenia, a naopak výlučne z dôvodov na

strane okresného súdu viac než štyri roky vystavená právnej neistote ohľadom jej návrhu na

zastavenie exekúcie. Keďže doposiaľ trvajúce zbytočné prieťahy už dnes nemožno napraviť

či odstrániť, sťažovateľka vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia

ochrany jej práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zistené zbytočné prieťahy

a neprimeranú dĺžku konania požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 €.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia jej práv považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. júna 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti z 23. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. marca

2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

12

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove

sumu 518,67 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015