Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 55/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Pavla Legíňa - STAVOMONT, bytom Z., zastúpeného

advokátom JUDr. V. M., Advokátska kancelária, Z., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Pavla Legíňa – STAVOMONT o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2005

doručená sťažnosť Pavla Legíňa - STAVOMONT, bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že: „Žalobou zo dňa 6. 10. 1997 sa

domáham proti žalovanému V. F., bytom Z., zaplatenia 63.666.- Sk s príslušenstvom,

pričom svoje nároky opieram o hodnoverné a teda nespochybniteľné dôkazy.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18. 11. 2003 pod sp. zn. 35 C 294/97-

151 mojej žalobe len čiastočne vyhovel, keď odporcu zaviazal na zaplatenie 12.250.- Sk

spolu s 18 %-ným úrokom z omeškania od 28. 9. 1996 do zaplatenia. Konanie v časti

zaplatenia príslušenstva pohľadávky za dobu od 1. 12. 1993 do 27. 9. 1996 zastavil.

V ostatných častiach súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...)

dňa 31. 3. 2004 odvolanie. (...) Výzvou zo dňa 26. 4. 2004 pod sp. zn. ma

Okresný súd Bratislava III vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.546.- Sk. Dňa

14. 5. 2004 som podal prostredníctvom môjho právneho zástupcu žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, do ktorej som sa dostal bez

svojho zavinenia. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 8. 9. 2004 pod

sp. zn. -180 mi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto

uzneseniu som prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 27. 9. 2004 odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 11. 2004 pod sp. zn. -188

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. (...)

Z dôvodov porušovania mojich ústavných práv žiadam poskytnúť primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk.

Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol toto

rozhodnutie:

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. -180 porušil

právo Pavla Legíňa – STAVOMONT, bytom Z., aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných

prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2, .

2. Pavlovi Legíňovi – STAVOMONT priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 50.000.- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd

Bratislava III, povinné vyplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa (a teda aj podľa dohovoru)

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným

súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pri tom z toho, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri

napr. , , ).

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 23. marca

2005, namietal porušenie jeho základného práva podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. . Z obsahu

sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené

porušovanie označeného základného práva sťažovateľa na okresnom súde netrvalo.

Sťažovateľ uviedol, že 18. novembra 2003 bol vo veci vynesený rozsudok. „Proti tomuto

rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...) dňa 31. 3. 2004

odvolanie.“ Konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo už skončené

najneskôr 18. novembra 2003.

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať

(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa), bol základom pre záver ústavného súdu, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho

žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania

nerozhodol, lebo ich poskytnutie je v zmysle (resp. a

ods. 2 ) viazané na vyhovenie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005