Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 55/05
PDF · 136.79 KB
No categories available
I. ÚS 55/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Pavla Legíňa - STAVOMONT, bytom Z., zastúpeného
advokátom JUDr. V. M., Advokátska kancelária, Z., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 35 C 294/97 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Pavla Legíňa – STAVOMONT o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2005
doručená sťažnosť Pavla Legíňa - STAVOMONT, bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 35 C 294/97.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že: „Žalobou zo dňa 6. 10. 1997 sa
domáham proti žalovanému V. F., bytom Z., zaplatenia 63.666.- Sk s príslušenstvom,
pričom svoje nároky opieram o hodnoverné a teda nespochybniteľné dôkazy.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18. 11. 2003 pod sp. zn. 35 C 294/97-
151 mojej žalobe len čiastočne vyhovel, keď odporcu zaviazal na zaplatenie 12.250.- Sk
spolu s 18 %-ným úrokom z omeškania od 28. 9. 1996 do zaplatenia. Konanie v časti
zaplatenia príslušenstva pohľadávky za dobu od 1. 12. 1993 do 27. 9. 1996 zastavil.
V ostatných častiach súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...)
dňa 31. 3. 2004 odvolanie. (...) Výzvou zo dňa 26. 4. 2004 pod sp. zn. 35 C 294/97 ma
Okresný súd Bratislava III vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.546.- Sk. Dňa
14. 5. 2004 som podal prostredníctvom môjho právneho zástupcu žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, do ktorej som sa dostal bez
svojho zavinenia. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 8. 9. 2004 pod
sp. zn. 35 C 294/97-180 mi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto
uzneseniu som prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 27. 9. 2004 odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 11. 2004 pod sp. zn. 2 Co 347/04-188
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. (...)
Z dôvodov porušovania mojich ústavných práv žiadam poskytnúť primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol toto
rozhodnutie:
1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 294/97-180 porušil
právo Pavla Legíňa – STAVOMONT, bytom Z., aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných
prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.
2. Pavlovi Legíňovi – STAVOMONT priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 50.000.- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd
Bratislava III, povinné vyplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným
súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri
napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 23. marca
2005, namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 294/97. Z obsahu
sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené
porušovanie označeného základného práva sťažovateľa na okresnom súde netrvalo.
Sťažovateľ uviedol, že 18. novembra 2003 bol vo veci vynesený rozsudok. „Proti tomuto
rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...) dňa 31. 3. 2004
odvolanie.“ Konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo už skončené
najneskôr 18. novembra 2003.
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať
(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa), bol základom pre záver ústavného súdu, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho
žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania
nerozhodol, lebo ich poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36
ods. 2 zákona o ústavnom súde) viazané na vyhovenie sťažnosti.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2005