Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 162/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009

doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (ďalej

len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Na základe písomného predvolania Okresného súdu v Bardejove pod č. k.

, zo dňa 30. I. 2009, v súdnom spore proti Okresnému stavebnému bytovému

družstvu v Bardejove v právnej veci prevodu družstevného bytu na mňa a moju rodinu

a o nahradenie prejavu vôle k tomu, bolo ním vytýčené súdne pojednávanie na deň

18. III. 2009 o 8,30 hod., ktorého ja, ako navrhovateľ, na rozdiel od odporcu, som sa riadne

a včas zúčastnil, a to v nádeji, že po tak dlhých rokoch a v tak závažnej veci sa už konečne

dočkám vyhlásenia spravodlivého rozsudku, zvlášť, keď som už bol spolu s odporcom

podrobne na súde o tejto záležitosti vypočutý, a to najmä dňa 18. XII. 08, kedy mi

bardejovský súd odoprel vydať kópiu súdnej zápisnice z tohto pojednávania. Ale neide iba

o toto pojednávanie, ale aj o moje najmä písomné stanoviská k veci, ktoré som zaujímal

na písomné podnety, či výzvy súdu alebo jeho medzitymné rozhodnutia, hlavne procesnej

povahy. Žiaľ, keď som po vyvolaní súdneho pojednávania v deň 18. III. 09 o 9,52 hod., teda

s viac ako 20-minútovým omeškaním zo strany odpojednávajúceho sudcu zistil, že bez toho,

aby mi dal slovo, chce toto pojednávanie ihneď ukončiť jeho odročením, sám som sa ozval

a apeloval na neho, že aj napriek neúčasti druhej spornej strany si želám, aby toto súdne

pojednávanie pokračovalo a aby som bol k veci samej vypočutý, keď to ešte bolo potrebné

a dopovedať tak aj na položené otázky súdu, dôvodiac tým, že ide jak po vecnej, tak

aj formálnej stránke o banálnu záležitosť a iba o splnenie zákonnej povinnosti žalovaného

uloženej mu súdom, bol som ohriaknutý a bolo mi v neurčitku povedané, aby som takto

nerozprával, čím som vycítil, že sudca je na strane odporcu a lavírovaním i obštrukciami

chce za každú cenu toto súdne pojednávanie ukončiť a zmariť, čo sa mu aj s viacerými

procesnými nedostatkami podarilo a proti čomu som bol bezmocný a nemal žiadnej obrany.

Bez toho, aby bolo čosi z toho, čo som stačil povedať do súdnej zápisnice zaprotokolované,

sudca vyhlásil uznesenie, že sa pojednávanie odročuje na deň 20. V. 09 o 10,30 hod.,

pričom ho nijako a nie to ešte kvalifikovane neodôvodnil a nepoučil ma ani o možnosti

použitia opravného prostriedku. Nakoniec, keď som žiadal odpis tejto zápisnice, spočiatku

mi ju nechcel ani vydať a urobil tak až na moju intervenciu odvolávajúc sa na predsedu

súdu a na moju písomnú žiadosť v tejto veci mu adresovanú, zo dňa 8. III. 09 a súdu

doručenú 9. III. 09. A keďže takéto počínanie súdu je neobvyklé a podľa môjho úsudku

odporuje nielen Ústave SR, ale aj súdnej praxi a konštantnej judikatúre a samozrejmé, že

aj Európskemu Dohovoru, preto podávam túto ústavnú sťažnosť.“

Za porušenie svojich označených práv považuje sťažovateľ najmä to, že zákonný

sudca napriek jeho osobnej prítomnosti a žiadosti o vypočutie pojednávanie nariadené

na 18. marec 2009 vzápätí po jeho otvorení odročil na 20. máj 2009, a to, že uznesenie

o odročení pojednávania považuje za nekvalifikované, čím mu ešte aj v spojitosti

s nepoučením o opravnom prostriedku bolo podľa jeho názoru „bránené v prístupe

k reálnemu súdu“.

Sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1/, čl. 46 a ods. 2/,

SR i ods. 1/, Dohovoru postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní

vedenom u neho pod č. k. a verejnom pojednávaní v deň 18. III. 2009 porušené

boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie za porušenie jeho

základných a ľudských práv vo výške 1 000.- EUR /slovom jedentisíc eur a žiadny cent/,

ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ okrem uvedeného žiada aj o priznanie trov konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu predložil sťažovateľom napadnutý

spis a vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 366/09 z 24. apríla 2009 okrem iného

uviedol:

„Vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní a písomného vyjadrenia sudcu

JUDr. K. K., ktorý je zákonným sudcom v označenej právnej veci, tvrdím, že na pojednávaní

dňa 18. marca 2009 nedošlo k takým skutočnostiam, ktorými by mohlo dôjsť k porušeniu

základných práv sťažovateľa I. K. K., a preto navrhujem jeho sťažnosť ako zrejme

neopodstatnenú odmietnuť.“

Vzhľadom na to, že stručné vyjadrenie okresného súdu neobsahovalo žiadnu novú

argumentáciu alebo skutočnosti, ktoré by neboli zrejmé z vyžiadaného spisového materiálu,

považoval ústavný súd za nadbytočné, aby toto vyjadrenie zasielal na zaujatie stanoviska

sťažovateľovi.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa čl. 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd

príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa (ďalej aj „OSP“) pojednávanie sa

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa

upravuje vedenie konania.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že v zápisnici z pojednávania uskutočneného

18. marca 2009, ktorej kópia bola sťažovateľovi na jeho žiadosť vydaná, je okrem iného

uvedené, že „Po vyvolaní veci sa zisťuje, že na dnešné pojednávanie sa nedostavil odporca,

ktorý podaním zo dňa 12. 3. 2009 ospravedlnil neúčasť z dôvodu práceneschopnosti jeho

zástupcu“.

Okresný súd následne vyhlásil toto uznesenie: „Súd dnešné pojednávanie odročuje

na deň 20. 5. 2009 o 10.30 hod. na č. dv. 6/prízemie za účelom opätovného predvolania

odporcu s tým, že navrhovateľ berie termín pojednávania na vedomie, volaný nebude.“

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľom vznesené námietky proti postupu okresného

súdu (odročenie pojednávania bez uvedenia dôvodu, „nekvalifikované“ uznesenie

o odročení pojednávania) nemajú oporu v obsahu spisu. Žiadnu ústavnoprávnu relevanciu

nemožno pripísať ani namietanému nepoučeniu o možnosti podať opravný prostriedok proti

uzneseniu o odročení pojednávania, pretože ide o rozhodnutie o vedení konania, proti

ktorému zákon opravný prostriedok nepripúšťa a ani namietaný postup okresného súdu

nemohol na tejto skutočnosti nič zmeniť. Dôvody k prelomeniu všeobecných zásad

prípustnosti odvolania spočívajú v kvalitatívne založenom úsudku o nižšej významnosti

rozhodnutí, keď uplatnenie opravného prostriedku nie je považované za efektívne.

Ak vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutí o vedení konania,

nie je daný žiaden opodstatnený dôvod pripustiť, aby sa ich preskúmanie, resp. preskúmanie

s nimi súvisiaceho postupu všeobecného súdu mohlo bez ďalšieho uskutočniť v rámci

konania o sťažnosti podľa .

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide

o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd

(). Ústavný súd konštatuje, že namietaný postup okresného súdu zásah takejto

intenzity do sťažovateľom označených základných práv nesignalizuje.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť je dôvodom, ktorý

nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009