Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva zaručeného a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v bližšie nešpecifikovanom konaní a postupom Okresného súdu Bardejov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009

doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva zaručeného (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v bližšie

nešpecifikovanom konaní a postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že na okresnom súde prebieha od roku

2003 konanie vedené pod sp. zn. . Podľa tvrdení sťažovateľa je okresný súd

v tomto konaní nečinným a dochádza k prieťahom v súdnom konaní.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný

súd ho „uznesením pod č. k. , zo dňa 15. III. 2004, vyzval na upresnenie

záverečného petitu mojej pôvodnej žaloby, na čo som patrične a včas reagoval svojím

písomným podaním, zo dňa 13. IV. 2004. Lenže nič to nebolo platné lebo súd svojím

uznesením pod... -14, zo dňa 23. IV. 04, konanie vo veci zastavil. Je len samozrejmé,

že v zákonnej lehote - v tomto prípade dňa 7. V. 2004 som sa odvolal, čomu odvolací

prešovský súd vyhovel a mnou napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu svojím

uznesením sp. zn. -22 dňa 8. XI. 2004 zrušil a tým sa aj skončila celá,

no bezúspešne práca bardejovského súdu za celý rok 2004.“.

Jediným úkonom súdu v roku 2005 bolo podľa sťažovateľa prijatie

nešpecifikovaného procesného rozhodnutia „na akýsi špecifický problém, ktorý

tu neexistoval“, 2. mája 2005 s následnou reakciou sťažovateľa z „27. V. 07“. Následne

prvostupňový súd podľa názoru sťažovateľa „celé toto konanie zmaril tak, že moje súdne

konanie, ktoré sa už predtým považovalo za riadnu žalobu dňa 18. VIII. 05 svojím

uznesením odmietol“.

Na základe odvolania sťažovateľa z 28. augusta 2005 rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 11. januára 2006 o zrušení rozhodnutia prvostupňového

súdu a vrátení veci na ďalšie konanie. K ďalším úkonom okresného súdu v roku 2006

patrila výzva na oznámenie, či sťažovateľ súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania z 27. júla 2006, následne predvolanie na ústne pojednávanie na 12. október

2006 s výzvou na predloženie originálov listín potrebných pre dokazovanie. Tohto

pojednávania sa sťažovateľ nezúčastnil, pričom podaním z 13. septembra 2006 udelil súhlas

na pojednávanie bez svojej prítomnosti. Okresný súd napriek tomu pojednávanie odročil

na 16. november 2006. Z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na súd vyššieho stupňa

bolo pojednávanie nariadené na 16. novembra 2006 odročené na neurčito.

V roku 2007 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 18. október 2007,

avšak predvolanie na toto pojednávanie sťažovateľovi „nebolo doručené po pošte včas,

nemohlo sa uskutočniť v mojej prítomnosti, na čom ja ovšem nenesiem žiadnu vinu“.

Ďalší úkon okresného súdu sa uskutočnil až v roku 2008, keď bol určený termín

pojednávania na 18. december 2008. Sťažovateľ sa ho osobne zúčastnil, bol vypočutý

a očakával „vynesenie rozsudku, vo veci samej, ale nestalo sa tak, aj keď sa stať tak kľudne

mohlo, pretože už žiadna vážnejšia prekážka v ceste nestála“.

Okresný súd pojednávanie odročil na 18. marec 2009, na ktoré sa sťažovateľ osobne

dostavil, avšak pre neprítomnosť odporcu bolo pojednávanie opätovne odročené na 20. máj

2009.

Porušenie svojich zaručených práv vidí sťažovateľ najmä v konaní

prvostupňového súdu, „prípadne i v spojitosti s nepružným konaním odvolacieho

súdu“, ktoré vníma ako „nepružné a neefektívne – skôr so snahou lavírovať...“. Podľa

presvedčenia sťažovateľa všeobecné súdy nedokázali právoplatne skončiť vec, ktorú sám

vníma ako jednoduchú, ani za viac ako 5 rokov, pričom nevidí žiadne záruky jej skončenia

v krátkom čase.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru bolo porušené.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2)

Slovenskej republiky a ods. 1) čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu

v Bardejove (prípadne i Krajského súdu v Prešove) v súdnom konaní vedenom pod č. k.

porušené boli.

2.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR

(slovom tritisíc eur a žiadny cent), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove (prípadne

spolu s Krajským súdom v Prešove podľa miery zavinenia a zodpovednosti určenej

ústavným súdom v pomere aký uzná za spravodlivo vhodný...) zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

3.) Ukladá Okresnému súdu v Bardejove (prípadne spolu s Krajským súdom

v Prešove v podiele aký určí ústavný súd...) uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania

na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa (pokiaľ bude v tomto konaní v kauze

vystupovať), a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ 26. marca 2009 doručil

ústavnému súdu podanie, v ktorom namietal okrem iného porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd uvedenú sťažnosť posudzoval

v konaní vedenom pod sp. zn. a pri predbežnom prerokovaní ju odmietol

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých

sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené. Keďže sťažovateľ v petite svojej sťažnosti uplatnil identický nárok na ochranu

ústavnosti aj v tomto konaní (porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. ), bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť

pre neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je týmto prostriedkom sťažnosť podľa

ustanovenia o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov,

resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,

že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

). Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch (ani sťažnosti podľa citovanej predchádzajúcej právnej úpravy)

nepreukázal, ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú aj z dôvodov podľa § 53

ods. 1 .

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijakým spôsobom nešpecifikuje, ktorým konaním,

rozhodnutím alebo postupom krajského súdu malo dôjsť k zásahu do jeho

zaručených práv.

V petite sťažnosti pomerne neurčito navrhuje vysloviť porušenie svojich práv

postupom okresného súdu, „prípadne i Krajského súdu v Prešove“.

Takto formulovaný petit sťažnosti nie je v žiadnom prípade vymedzený presne,

určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Z dikcie petitu „prípadne“ nevyplýva jednoznačnosť vôle

sťažovateľa, aby bolo porušenie jeho práv vyslovené aj vo vzťahu ku krajskému súdu.

Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je teda v kontexte obsahu sťažnosti

nezrozumiteľná a bez akejkoľvek opory v odôvodnení sťažnosti. V odôvodnení sťažnosti

sťažovateľ uvádza dva prípady rozhodovania krajského súdu, ktoré vyústili do vydania

rozhodnutí. V prvom prípade ide o uznesenie č. k. -22 z 8. novembra 2004,

ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania, a v druhom

prípade o uznesenie sp. zn. z 11. januára 2006. Ani v jednom prípade však

sťažovateľ nenamieta konkrétne nedostatky v postupe krajského súdu či v jeho

rozhodnutiach.

V danom prípade preto ide o neúplný návrh, keďže neobsahuje predpísané náležitosti

podľa .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje také nedostatky náležitostí

predpísaných a , pre ktoré bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009