Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 555/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. zo 7. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2011 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra

2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„1./ Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné, neústavné

a nezmyselné, ale bolo prijaté jednomyseľne a ja mám právo vedieť, že v tak dôležitej veci

kým, keď z neho sa dá vyčítať, že touto vecou sa zaoberala iba jedna sudkyňa, a preto už tu

nie je čosi v poriadku, keďže tu neide iba o právnické finty procesné, ale aj o ťažké dôsledky

vo veci samej a hmotnoprávnej.

2./ Som toho presvedčenia, že pokiaľ odvolací súd zrušuje rozsudok súdu

prvostupňového, keďže je nezákonný, nemôže jedným dychom celé konanie aj súčasne

zmárniť, že ho právoplatne zastaví, lebo mi je tým automaticky odnímaná možnosť ďalej

konať pred súdom a súčasne aj právo na riadny opravný prostriedok!!!

3./ Ja som spĺňal všetky podmienky na bezplatný prevod bytu na moju osobu podľa

zák. č. 42/92 Zb. a pre mňa v tomto čase nebol aktuálny zákon č. 182/93 Z. z., ktorý ešte ani

neexistoval a ja som v r. 1994 už nebol povinný byť členom O. v B., lebo on zo zákona

v tomto čase už nemal ani právne, ani fakticky existovať!...

4./ Odôvodnenie uznesenia je samá lož, najmä to, že ja som znenie zmluvy o prevode

bytu na mňa nedoručil! Doručil!!! Neide tu ani o res iudicata, ani o res litispendencia!

5./ Ďalej namietam, že toto konanie trvá veľmi dlho!“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že boli porušené jeho základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru

„postupom najmä Krajského súdu v Prešove v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

v Bardejove pod č. k. a vyjadrenom v jeho konečnom uznesení zo dňa

7. IX. 2001 pod sp. zn. “, aby uvedené rozhodnutie krajského súdu zrušil

a všeobecným súdom prikázal vo veci znovu konať. Taktiež žiadal priznať finančné

zadosťučinenie a náhradu trov súdneho konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2011 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu

podľa , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Sťažovateľ uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné, neústavné

a nezmyselné a zároveň namieta, že súdne konanie trvá veľmi dlho.

Ústavný súd poznamenáva, že už viackrát rozhodoval o sťažnostiach sťažovateľa,

ktorými namietal porušenie svojich základných práv a slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Bardejov pod sp. zn. (, , ,

, ), ktoré skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia

krajského súdu sp. zn. zo 7. septembra 2011, ktoré bolo napadnuté

predmetnou sťažnosťou.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Vychádzajúc zo sťažnosti sa preto ústavný súd v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti zaoberal otázkou, či obsah napadnutého uznesenia krajského súdu opodstatňuje

možnosť prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a či účinky výkonu právomoci krajského súdu

sú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označeného základného

práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol:

„Odvolací súd v zmysle zásad ustanovených v preskúmal napadnutý

rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. a zistil, že v prejednávanej veci ide o to

isté, o čo išlo v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu, pričom právoplatné rozhodnutie

tvorí prekážku rei iudicatae ( ).

Podľa ust. , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Za neodstrániteľný nedostatok je potrebné považovať prekážku rozsúdenej veci

( ), na ktorú súd musí prihliadať v každom období konania z úradnej

povinnosti.

Podľa ust. veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 06. 02. 2007. č.

k. - 104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 04. 2008,

č. k. - 143 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu voči O. B., ktorou sa

žalobca domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného tak. že. ako predávajúci uzatvára

zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru so žalovaným ako kupujúcim

v znení, ako bola predložená žalobcom (išlo o prevod vlastníctva k 2,5-izbovému bytu v B.).

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 15. 07. 2009, č. k. - 153

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2010, č. k.

-189 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu voči žalovanému O. v B., ktorou sa

žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému vydať mu bezplatne do vlastníctva byt v B.,

uzavrieť s ním písomne zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu a zároveň s ním uzavrieť

zmluvu o podmienkach užívania tohto bytu a o správe bytu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybné, že vyššie citované právoplatné

rozhodnutia tvoria prekážku rei iudicitae, lebo v predmetnom konaní ide o to isté, čo sa

prejednalo v predchádzajúcom konaní. Ide o totožnosť osôb, aj o totožnosť predmetu

konania.

Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a konanie podľa ust. a ust. veta prvá zastavil.“

Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu uvedené v napadnutom rozhodnutí

nemožno v tomto prípade kvalifikovať ako zjavne nepodložené, arbitrárne alebo

nezlučiteľné s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou úpravou, hoci sťažovateľ má na

vec iný názor.

zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

i právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru neznamená právo

na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho

naplnením je vyhovenie všetkým procesným návrhom účastníka konania (napr. ,

).

Ústavný súd v okolnostiach danej veci nezistil, že by postup krajského súdu, resp.

jeho uznesenie sp. zn. zo 7. septembra 2011 signalizovali príčinnú súvislosť

s možným porušením základného práva sťažovateľa podľa a práva

podľa dohovoru, preto sťažnosť podľa

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z rovnakého dôvodu odmietol aj sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom krajského súdu v posudzovanom konaní. Sťažovateľ pri uplatnení tejto námietky

ani nezdôvodnil, v akých obdobiach sa mal krajský súd dopustiť prieťahov v konaní.

Ústavný súd zistil, že odvolacie konanie trvalo od 21. marca 2011, keď predmetná

vec napadla krajskému súdu, do 7. septembra 2011, keď krajský súd rozhodol, t. j. šesť

mesiacov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011