Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 381/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“) z 12. septembra 2010 označená

ako „Návrh na konanie o ústavnej sťažnosti“, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len ,a“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Vediem tento dôležitý súdny spor o “strechu nad hlavou“, v ktorom naše všeobecné

súdy od samého počiatku veľmi lavírovali a až okate intrigovali s cieľavedomým zámerom

mojej žalobe o bezplatný prevod družstevného bytu na mňa do vlastníctva fyzickej osoby

nevyhovieť.»

Sťažovateľ ďalej uvádza, že vzniesol proti konajúcej sudkyni námietku zaujatosti

,,... lenže to nepomohlo, pretože bardejovský súd sa do dnešného dňa s touto mojou

námietkou ani po takmer 4-och rokoch vôbec nevysporiadal a nepredložil vec

nadriadenému súdu na jej rozhodnutie.

Zákon stanovuje, že povinnosťou súdu je bez meškania predložiť námietku zaujatosti

sudcu /do 10 dní/ a za taký istý čas je povinný o nej rozhodnúť nadriadený súd, a to so

všetkým čo s tým súvisí. Bol porušený zákon, i Dohovor.“.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a aby

nálezom takto rozhodol:

,,1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu v Bardejove vo veci

vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni, zo dňa 13. 11. 2006 a súdnom konaní vedenom

u neho pod č. k. p o r u š e n é b o l i.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 EUR

/slovom dvetisíc eur/, ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť najneskôr do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3. Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania,

a to v lehote najneskôr do 15 –tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Súčasťou sťažnosti sťažovateľa je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd lustráciou konaní v registri zistil, že 12. marca 2010 mu bola doručená

sťažnosť sťažovateľa z 9. marca 2010, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. . Predmetná sťažnosť bola podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) a v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu

odmietnutá uznesením č. k. -8 z 22. apríla 2010 (ďalej aj „uznesenie

ústavného súdu z 22. apríla 2010“) ako neprípustná z dôvodu nepodania sťažnosti podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v namietanom konaní.

Predmetné uznesenie ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 1. júna 2010. Sťažovateľ

si preto musel byť vedomý toho, že opakované doručenie sťažnosti ústavnému súdu

s obdobným nedostatkom bude mať za následok odmietnutie jeho sťažnosti. V danom

prípade preto ústavný súd konštatuje, že ide o zbytočné zaťažovanie ústavného súdu

podaním, ktorým sťažovateľ, vedomý si jeho nedostatku, nemá šancu byť úspešný

v uplatňovaní ochrany svojich práv.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od 1. apríla 2005

sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce v petite sťažnosti uviedol porušenie

svojho základného práva podľa , avšak z kontextu a obsahu sťažnosti

vyplýva, že ide o zrejmú chybu v písaní a že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou opätovne

domáha vyslovenia porušenia a dohovoru, a to

v namietanom konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. , v ktorom

vystupuje ako navrhovateľ.

Ústavný súd po vykonanom zisťovaní na okresnom súde (11. októbra 2010) zistil, že

od rozhodnutia o jeho skoršej sťažnosti (o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením

z 22. apríla 2010 a ktorej dôvodom odmietnutia bolo nepodanie sťažnosti podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch predsedovi okresného súdu, pozn.) sťažovateľ dosiaľ nepodal predsedovi

okresného súdu sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch ako iný právny prostriedok na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd, ktorý mu zákon účinne poskytuje a na ktorý je

sťažovateľ podľa uvedeného osobitného predpisu oprávnený.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ tento právny prostriedok nevyužil, nevyčerpal

dostupné právne prostriedky podľa , a preto ústavný súd

odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010