Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 635/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S. a. s., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. T., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -288 z 18.

júna 2012 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -296 z 27. februára

2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S. a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -288 z 18. júna 2012 a uznesením Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -296 z 27. februára 2013.

Sťažovateľ uvádza, že je účastníkom konania na strane odporcu v konaní o určenie

neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa a neplatnosti výpovede, ktoré je okresným súdom

vedené pod sp. zn. . Podaním z 10. marca 2005 navrhovateľ rozšíril svoj návrh

o mzdové nároky  náhradu mzdy za obdobie od 1. januára 2004 do 30. septembra 2004,

ktoré vyčíslil podaním z 21. apríla 2006 na sumu 428 040 Sk a úroky z omeškania 10 %

ročne od 1. júna 2003 do zaplatenia.

Okresný súd rozhodol o pripustení zmeny petitu uznesením z 12. mája 2006, ktorého

výrok znie: „Súd pripúšťa zmenu žalobného petitu, ktorý po zmene znie nasledovne:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie deviatich

mesiacov od 01. 01. 2004 do 30. 09. 2004 vo výške 428.040,- Sk, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 10% ročne z 428.040,- Sk od 01. 06. 2004 do zaplatenia.“

Sťažovateľ vo vyjadrení z 22. októbra 2010 uviedol, že podľa výroku uznesenia sú

predmetom konania mzdové nároky navrhovateľa, nie však určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, o čom sa podľa jeho názoru už v tejto veci nekoná. Zároveň poukázal

na to, že nie sú splnené podmienky na vydanie opravného uznesenia. V nadväznosti na

vyjadrenie sťažovateľa navrhovateľ požiadal podaním z 21. júla 2011 o opravu uznesenia

o pripustení zmeny žalobného petitu. Okresný súd vydal 18. júna 2012 opravné uznesenie,

ktorým takto rozhodol: „Súd opravuje výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k.

-107 zo dňa 12. 5. 2006, tak, že správne má znieť:

Súd pripúšťa zmenu žalobného petitu, ktorý po zmene znie nasledovne:

Súd určuje, že odvolanie z funkcie riaditeľa dané rozhodnutím odporcu zo dňa

29. 7. 2003 zn. je neplatné.

Súd určuje, že výpoveď daná rozhodnutím odporcu zo dňa 26. 8. 2003 zn.

v zmysle je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie deviatich

mesiacov od 01. 01. 2004 do 30. 09 .2004 vo výške 428.040,- Sk brutto spolu s úrokom

z omeškania vo výške 10% ročne od 01. 06. 2004 do zaplatenia.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi náhradu trov a na účet právneho

zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri vyhotovení uznesenia

o pripustení zmeny žalobného petitu došlo k zrejmej nesprávnosti, keď opomenul uviesť

pôvodný žalobný petit, a preto bol dôvod na opravu uznesenia podľa § 164 v spojení s § 167

ods. 2 (ďalej aj „OSP“). Sťažovateľka podala proti tomuto

uzneseniu odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. -296

z 27. februára 2013 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia

krajský súd uviedol, že zo spisu mal preukázané, že navrhovateľ chcel iba rozšíriť svoj

pôvodný žalobný petit, z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že ide

o rozšírenie návrhu, navrhovateľ nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k späťvzatiu

návrhu v časti určenia neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa a neplatnosti výpovede,

a preto je toho názoru, že súd prvého stupňa sa dopustil len chyby v písaní, a opravné

uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľ namieta, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

tým, že „prvostupňový súd vydal uznesenie v rozpore so zákonom a odvolací súd toto

nezákonné rozhodnutie potvrdil bez toho, aby sa vysporiadal s podstatnými argumentmi

Sťažovateľa uvádzanými v odvolaní a tiež s ustálenou judikatúrou, na ktorú v rámci svojej

argumentácie poukazoval Sťažovateľ“.

Podľa sťažovateľa niet iného súdu, ktorý by chránil jeho základné právo, a preto

navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„i) Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo Sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa SR Uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 27. 02. 2013, v konaní vedenom pod sp. zn.: a Uznesením Okresného

súdu Bratislava II, zo dňa 18. 06. 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

porušené bolo.

ii) Ústavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 02. 2013. sp. zn.:

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

iii) Ústavný súd priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 331,15 €, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátke JUDr. M. T., č. účtu..., do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

1. K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením z 18. júna 2012 podľa § 164 v spojení

s o oprave uznesenia z 12. mája 2006 s odôvodnením, že pri vyhotovení

uznesenia o pripustení zmeny petitu došlo k zrejmej nesprávnosti. Proti tomuto uzneseniu

bolo prípustné odvolanie.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania uznesenia

súdu prvého stupňa podaním riadneho opravného prostriedku, o ktorom bol príslušný

rozhodnúť krajský súd, je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu

Podstatou sťažnosti v tejto časti je námietka sťažovateľa o nesprávnej aplikácii § 164

v spojení s , keďže podľa neho „by v predloženej veci mohlo ísť

o opomenutie rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania... a vo veci malo byť vydané

doplňujúce a nie opravné uznesenie“.

Krajský súd na tento argument sťažovateľa výslovne neodpovedal, čo však

neznamená, že sa ním nezaoberal, vzhľadom na to, že v odôvodnení uviedol podstatnú časť

argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v odvolaní. S názorom sťažovateľa sa však

nestotožnil. Naopak, posúdil ako vecne správne rozhodnutie okresného súdu a stotožnil sa

s jeho názorom, že pri vyhotovení uznesenia okresného súdu z 12. mája 2006 došlo k chybe

v písaní, ktorú je potrebné opraviť postupom podľa v spojení s .

Nie je úlohou ústavného súdu argumentačne dopĺňať sťažnosťou napadnuté

rozhodnutie, ale jeho úlohou v rámci predbežného prerokovania sťažnosti je posúdiť, či

napadnuté uznesenie svojimi účinkami mohlo zasiahnuť do základného práva, ktoré označil

sťažovateľ.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol

konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby

().

Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že základné právo na súdnu ochranu „je

výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

). Takéto posúdenie vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002) vo vzťahu k čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Úlohou ústavného súdu nie je totiž náprava prípadných pochybení všeobecných

súdov v neskočených (prebiehajúcich) konaniach, ale ústavný súd je zásadne povolaný

posudzovať až z komplexných hľadísk po právoplatnom skončení veci, či konanie ako celok

a jeho výsledok sú ústavne udržateľné ().

Pre posúdenie tejto časti sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania je

podstatné, že opravné uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu sa

týkalo uznesenia okresného súdu o pripustení zmeny žalobného petitu. Proti uzneseniu,

ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné odvolanie [§ 202

ods. 3 písm. f) ].

Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že ak

vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutí o vedení konania, nie je daný žiaden

opodstatnený dôvod pripustiť, aby sa ich preskúmanie, resp. preskúmanie s nimi

súvisiaceho postupu všeobecného súdu mohlo bez ďalšieho uskutočniť v rámci konania

o sťažnosti podľa (). Tento právny názor možno rozšíriť

aj na iné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, procesné rozhodnutie

uvedené v , uznesenie, ktorým sa pripustila alebo nepripustila

zmena návrhu.

Vo svojej podstate z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že pripisuje uzneseniu

o zmene návrhu z 12. mája 2006 iné účinky, aké v skutočnosti malo vzhľadom na predmet

tohto rozhodnutia. Okresný súd posúdil procesný úkon navrhovateľa z 10. marca 2005

v spojení s podaním z 21. apríla 2006 ako zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95

ods. 1 a v rozsahu vymedzenom navrhovateľom, ktorému patrí dispozícia s návrhom

na začatie konania aj posúdil, či možno podľa navrhovanú zmenu pripustiť.

Sťažovateľ však tomuto rozhodnutiu pripisoval účinky rozhodnutia o späťvzatí (pôvodného)

návrhu na začatie konania, čo však nebolo predmetom daného rozhodnutia, keďže okresný

súd posúdil návrh z 10. marca 2005 ako zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1

, nie ako späťvzatie návrhu podľa . Okresný súd riešil danú situáciu

vydaním opravného uznesenia, ktorým doplnil výrok uznesenia o pripustení zmeny návrhu

o znenie pôvodného návrhu, a krajský súd nepovažoval tento postup za rozporný

so zákonom. Podľa názoru sťažovateľa tým v rozpore s podmienkami podľa

v spojení s došlo k zmene rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu na

začatie konania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je jeho úlohou v danom štádiu konania vyjadrovať

sa k opodstatnenosti tejto námietky, pretože ju sťažovateľ v tom zmysle, ako ju on chápe

a prezentuje v sťažnosti, môže predniesť v závislosti na výsledku konania vo veci samej

v riadnom opravnom prostriedku ako inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci [ ]. Posúdenie tejto odvolacej námietky patrí

odvolaciemu súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013