Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 177/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H.,

B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S. a M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Ing. D. Ď. – S. a M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému

v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. – S. a M. T.

trovy právneho zastúpenia v sume 468,95 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur

a deväťdesiatpäť centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. H., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -32 zo 7. júla

2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a M. T., B. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou námietok sťažovateľov v rozsahu, ktorý bol prijatý na ďalšie konanie, boli

tvrdenia o porušení označených práv z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní okresného

súdu pod sp. zn. , predmetom ktorého je žaloba o určenie neplatnosti kúpnych

zmlúv. Podľa vyjadrení sťažovateľov je konanie okresného súdu zdĺhavé, pričom trvá

už takmer 9 rokov a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci určený žiadny

termín pojednávania.

Na základe toho sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal im primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume 30 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

468,95 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3380/09 z 21. mája

2009 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou. Súčasťou vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom podrobne

uviedla prehľad vo veci vykonaných úkonov. Okrem toho z vyjadrenia vyplynulo aj toto:

„Navrhovatelia v predmetnej sťažnosti namietajú zbytočné výzvy súdu na zaslanie

listinného dokladu, a to rozsudku KS BA č. zo dňa 11. 1. 2001, ktorú im tunajší

súd mal doručiť minimálne dvakrát aj napriek tomu, že tento rozsudok zaslali súdu dňa

27. 3. 2001 a 17. 5. 2002. Zo spisového materiálu vyplýva, že tunajší súd vyzval

navrhovateľov na zaslanie rozsudku v uvedenej veci, ako i listu vlastníctva dňa 23. 1. 2007

z dôvodu, že rozsudok zaslaný navrhovateľmi nebol právoplatný, jednalo sa o rozhodnutie,

ktorým nebolo v merite veci rozhodnuté. Práve z tohto dôvodu vyzýval súd navrhovateľov

na zaslanie uvedeného rozhodnutia vo veci č. , nie však rozsudku zo dňa 11. 1.

2001.

Čo sa týka námietok navrhovateľov na prieťahy v konaní spôsobené tým, že súd

nekonal vo veci vytýčením pojednávaní aj napriek súbežným návrhom na vydanie

predbežných opatrení, kedy bolo možné vo veci pojednávať vzhľadom k tomu, že predbežné

opatrenie nie je takým rozhodnutím, ktoré by bránilo súdu vo veci samej konať. K tomuto

uvádzam, že na posúdenie dôvodnosti predbežného opatrenia je potrebné, aby sa súd

(odvolací) oboznámil s celým spisovým materiálom. V konkrétnej veci z dôvodu odvolania

resp. odvolaní podaných navrhovateľmi proti uzneseniam o predbežných opatreniach bolo

potrebné odvolaciemu súdu za účelom posúdenia odvolaní zaslať celý spisový materiál,

v dôsledku čoho bolo nemožné súčasne bez spisu postupovať vo veci a vykonávať úkony

vo veci samej prvostupňovým súdom.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, prieťah v konaní bol tunajším súdom spôsobený

od 27. 3. 2001 do 4. 3. 2002, ktorý však bol spôsobený veľkým počtom vecí v oddelení mňa

ako konajúcej sudkyne. V neposlednom rade je však potrebné poukázať na množstvo

nejasných a bezdôvodných podaní navrhovateľov od podania návrhu, ktoré vady

a nejasnosti bolo a je potrebné súdom odstraňovať a o nich rozhodovať.“

Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. Spr. 3380/09 z 24. júla 2009 uviedol,

že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 3. augusta 2009 uviedol, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ku dňu prerokovania veci na ústavnom súde vec nie je právoplatne skončená.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ale hlavne

z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že 3. mája

2000 bola na okresnom súde podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv

a o určenie vlastníckeho práva. Dňa 25. mája 2000 bola vec postúpená Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu vecnej príslušnosti, o ktorej napokon

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

Ndob 868/2000 z 20. septembra 2000 tak, že vecne príslušným súdom na prerokovanie veci

je okresný súd. Vec bola okresnému súdu vrátená 30. januára 2001.

Po určení vecnej príslušnosti okresný súd 19. marca 2001 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov na odstránenie nedostatkov petitu a zaslanie ohodnotenia nehnuteľností

pre účel vyrubenia súdneho poplatku, na základe čoho sťažovatelia podaním z 27. marca

2001 zmenili svoj žalobný návrh.

Dňa 11. apríla 2002 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu sťažovateľov

na zaslanie ocenenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, pričom na túto výzvu

reagoval právny zástupca sťažovateľov 25. apríla 2002. Dňa 9. mája 2002 okresný súd

opätovne vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na úpravu žalobného petitu, na čo právny

zástupca sťažovateľov reagoval 17. mája 2002. Následne 26. júna 2002 okresný súd nariadil

predbežné opatrenie, proti nariadeniu ktorého sa 2. augusta 2002 odvolal žalovaný v 2. rade.

Po zaplatení súdneho poplatku za podanie odvolania a po zabezpečení potrebných vyjadrení

k odvolaniu okresný súd 15. októbra 2002 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Uznesením zo 16. januára 2003 krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu

prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh na vydanie

predbežného opatrenia zamietol a 28. januára 2003 spis vrátil okresnému súdu.

Dňa 28. marca 2003 okresný súd požiadal správcu konkurznej podstaty žalovaného

v 1. rade o vyjadrenie, či žiada pokračovať v súdnom konaní podľa

o konkurze a vyrovnaní, na čo správca konkurznej podstaty reagoval 21. mája 2003.

Dňa 12. februára 2004 okresný súd požiadal krajský súd o oznámenie, či právna vec

vedená pod sp. zn. je právoplatne skončená, zároveň požiadal o zapožičanie

spisu. Na žiadosť okresného súdu reagoval krajský súd listom z 19. februára 2004, v ktorom

mu oznámil, že požadovaný spis sa nachádza na najvyššom súde z dôvodu podaného

odvolania.

Dňa 23. apríla 2004 podal správca konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade návrh

na zastavenie konania.

Dňa 26. apríla 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov

na doplatenie súdneho poplatku, proti čomu právny zástupca sťažovateľov namietal,

že došlo k preklúzii jeho vymáhania. Následne okresný súd 25. júna 2004 uznesením

rozhodol o povinnosti sťažovateľov doplatiť súdny poplatok v sume 3 500 Sk, pričom proti

tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia 12. júla 2004 odvolanie, na základe čoho bol

30. augusta 2004 spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie. O odvolaní rozhodol

krajský súd uznesením až 30. apríla 2007 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

a 31. mája 2007 spis vrátil okresnému súdu. Po rozhodnutí odvolacieho súdu o povinnosti

doplatiť súdny poplatok sťažovatelia tento v stanovenej sume 3. júla 2007 uhradili.

V období od 23. júla 2007 do 24. októbra 2007 okresný súd spracoval výzvy

krajskému súdu, príslušnej správe katastra, ako aj účastníkom konania na zaslanie listinných

dôkazov, ako aj na vyjadrenie ku konkrétnym skutočnostiam, pričom v priebehu uvedeného

obdobia príslušné orgány, ako aj účastníci konania na výzvy okresného súdu reagovali.

Ešte predtým 20. septembra 2007 právny zástupca sťažovateľov navrhol pribratie

ďalšieho účastníka do konania – žalovaného v 3. rade H., s. r. o., a zároveň žiadal

o nariadenie predbežného opatrenia. Následne okresný súd 24. októbra 2007 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľov na zaslanie dokladov a na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sťažovatelia zaplatili 31. októbra 2007.

Dňa 18. januára 2008 okresný súd pripustil vstup spoločnosti H., s. r. o., do konania

na strane žalovaných a 23. januára 2008 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na zaslanie

dokladov, ktoré právny zástupca okresnému súdu predložil 30. januára 2008, pričom

ho zároveň požiadal o nariadenie predbežného opatrenia. Následne 21. februára 2008

okresný súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia proti žalovanému v 3. rade.

Dňa 18. apríla 2008 podal právny zástupca sťažovateľov návrh na zmenu účastníka

na strane žalovaného v 3. rade – H. (S.), a. s., a návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 21. apríla 2008 okresný súd pripustil vstup spoločnosti H. (S.), a. s., do konania

na strane žalovaných, 23. apríla 2008 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu

listinné dôkazy a 25. apríla 2008 navrhol zmenu žalobného petitu.

Dňa 30. júla 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie a 21. augusta 2008 zamietol

návrh sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. augusta 2008 okresný súd požiadal príslušnú správu katastra a príslušný

dopravný inšpektorát o oznámenie údajov, ktoré boli okresnému súdu poskytnuté

25. a 26. septembra 2008.

Dňa 16. septembra 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie a 19. septembra 2008

podali sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na základe čoho

ich potom okresný súd 22. októbra 2008 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie, pričom zároveň vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.

Súdny poplatok sťažovatelia zaplatili 18. novembra 2008 a po vyjadrení správcu konkurznej

podstaty žalovaného v 1. rade k odvolaniu okresný súd 22. decembra 2008 predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie. O odvolaní rozhodol krajský súd 23. januára 2009 tak,

že prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia

potvrdil a 18. februára 2009 vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 16. apríla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov,

aby upresnil svoje podanie z 23. apríla 2008, na čo právny zástupca sťažovateľov reagoval

5. mája 2009.

III.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých

podstata spočíva v záruke, že každého vec, ktorú prerokováva príslušný orgán verejnej moci

(v danom prípade ide o všeobecný súd), bude prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú:

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd

pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, predmetom

ktorých boli hnuteľné veci a nehnuteľnosti, pričom takýto druh žalôb predstavuje stabilnú

agendu sporových konaní v občianskoprávnych oddeleniach všeobecných súdov

s ustálenou súdnou praxou a bohatou judikatúrou najvyššieho súdu. Ústavný súd

vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, z jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov

konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania

jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu, okrem

prípadu, keď sťažovatelia neformulovali a nevymedzili jasne žalobný návrh, na čo ich

musel okresný súd vyzývať. Je potrebné zdôrazniť, že inak boli sťažovatelia v konaní

aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení ich správania ako účastníkov súdneho konania dospel

ústavný súd k záveru, že významným spôsobom neprispeli k predĺženiu doterajšej doby

konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že v priebehu konania, ktoré sa začalo doručením žalobného návrhu

sťažovateľov okresnému súdu 3. mája 2000, bol okresný súd v dvoch obdobiach výrazne

nečinný, a to prvýkrát v období od 27. marca 2001, keď mu bol doručený zmenený žalobný

návrh, až do 11. apríla 2002, keď vyzval sťažovateľov na zaslanie listinných dôkazov

týkajúcich sa ocenenia nehnuteľností. Toto obdobie nečinnosti okresného súdu trvalo

takmer 13 mesiacov. V druhom prípade bol okresný súd nečinný v období od 21. mája

2003, keď sa správca konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade vyjadril k výzve okresného

súdu, až do 12. februára 2004, keď okresný súd dožiadal krajský súd o poskytnutie

informácií a zaslanie požadovaného spisu. Toto druhé obdobie nečinnosti okresného súdu

trvalo takmer 9 mesiacov. Aj keď od začatia konania ubehla doba viac ako 9 rokov,

za obdobie nečinnosti trvajúce od 30. augusta 2004 do 31. mája 2007 nenesie zodpovednosť

okresný súd, pretože v tomto období sa spis z dôvodu rozhodnutia o odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2004 nachádzal na krajskom

súde. V posudzovanej veci však sťažovatelia nečinnosť krajského súdu nenamietali, a preto

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania podľa

nemohol označené obdobie nečinnosti krajského súdu posúdiť a vyhodnotiť. Odhliadnuc

od uvedeného ústavný súd konštatuje, že v priebehu 6 rokov (po odrátaní 3 rokov z celkovej

doby konania 9 rokov, keď sa spis nachádzal na krajskom súde) okresný súd neurčil

ani jeden termín pojednávania, čo spolu s už spomínanou nečinnosťou zdôrazňuje zdĺhavosť

jeho postupu, a to bez toho, aby sa ústavný súd v ďalšom zaoberal efektivitou vykonaných

úkonov.

Okrem toho považuje ústavný súd za podstatné uviesť, že aj keď predmet sporu

(žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) nemožno hodnotiť ako zásadný a pre

sťažovateľov bytostne významný, keďže sa netýka ich statusovej sféry, avšak na druhej

strane žiadne okolnosti neoprávňujú okresný súd na takéto zdĺhavé konanie, výsledkom

ktorého má byť očakávané rozhodnutie vo veci samej.

Uvedené okolnosti považoval ústavný súd za dostatočné na to, aby ho oprávnili

k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd teda zastáva názor, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ani obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o vysokom nápade vecí

zákonnej sudkyne v období od 27. marca 2001 do 4. marca 2002 ústavný súd neakceptoval.

Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka častých zmien zákonných

sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy či dokonca technická

nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci osoby, ktorá sa naň obrátila. Tieto okolnosti

ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo

každého na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ,

).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume 30 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (,

).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby sťažovatelia čakali

na výsledok súdneho konania viac ako 9 rokov, z toho takmer 6 rokov konanie prebieha na

okresnom súde. U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav

právnej neistoty. Vychádzajúc z uvedeného, z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia

ochrany základného práva sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu

ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume po 2 500 € každému zo

sťažovateľov, ktoré je okresný súd povinný im zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu,

je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením ich práv (bod 3 výroku nálezu).

Zvyšnej časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,

ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a ktorých

výšku vyčíslil ich právny zástupca sumou 468,95 €.

Pri určení úhrady trov konania ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola

20 950 Sk, t. j. 695,41 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13

ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“. Úhrada za úkony právnej služby u obidvoch sťažovateľov bola v súlade

s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšená o 19 % daň z pridanej hodnoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že sťažovateľmi

uplatnená suma nie je vyššia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky, preto

v súlade s im priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v požadovanej sume 468,95 € (bod 4 výroku nálezu). Priznanú úhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009