Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 282/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., t. č. vo výkone trestu B., vo veci namietaného

porušenia , , , 2 a 4 a Slovenskej

republiky, porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a v Listiny základných práv a slobôd a práv

zaručených v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní o obnove konania pôvodne vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 12. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009

doručená (doplnená podaniami doručenými 13. augusta 2009 a 3. septembra 2009) sťažnosť

M. J., t. č. vo výkone trestu B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 1

ods. 1 a 2, , , 2 a 4 a

(ďalej len „ústava“), porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a a v Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práv zaručených v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní o obnove konania pôvodne vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 12. mája 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému

súdu 14. apríla 2008 domáhal obnovy konania v jeho trestnej veci pôvodne vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. , pričom podľa jeho názoru okresný súd o jeho

návrhu koná so zbytočnými prieťahmi, čím ho vystavuje dlhodobej právnej neistote.

Rýchlemu postupu okresného súdu vo veci rozhodovania o jeho návrhu bránia podľa

tvrdenia sťažovateľa aj neodôvodnené namietania zaujatosti sudcami okresného súdu, o

ktorých následne rozhodoval krajský súd, ktorý sa rovnako mal svojím postupom dopustiť

zbytočných prieťahov. Od porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ( a listiny), resp. od porušenia práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) odvodzuje sťažovateľ aj

porušenie ďalších ním označených článkov .

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po

prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že okresný súd svojím postupom

v konaní (vedenom pod sp. zn. ) o obnove konania pôvodne vedenom okresným

súdom pod sp. zn. a krajský súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nto

9/2009 a uznesením z 12. mája 2009 porušili ním označené základné práva zaručené

a listinou a právo zaručené dohovorom.

Sťažovateľ ďalej požadoval, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 12. mája 2009, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov

a „spravodlivo“ a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pre ústavným súdom. Zároveň požiadal o

ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 13. augusta 2009 sťažovateľ

predložil ústavnému súdu „vyjadrenie zo dňa 16. júla 2009 Nadácie Charty 77“ na podporu

svojho tvrdenia o porušení jeho základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v označených konaniach všeobecných súdov.

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 3. septembra 2009 sťažovateľ opätovne

žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ predovšetkým tvrdí, že všeobecné súdy vo veci jeho návrhu na obnovu

konania pôvodne vedenej okresným súdom pod sp. zn. konajú so zbytočnými

prieťahmi, resp. v neprimeranej lehote, čím porušujú jeho základné právo zaručené v čl. 48

ods. 2 a listiny a právo zaručené v dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila v tom, že

základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(a obdobne aj v dohovoru) je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Podľa ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti

určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo

právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok

pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do právoplatného rozhodovania o

povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie

je aplikovateľný (resp. listiny) v časti týkajúcej sa práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1

dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote – pozri

napr. Sablon v. Belgicko, 2004), pretože nejde o rozhodovanie o trestnom obvinení alebo

hmotnom práve a o odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným

rozhodnutím vo veci (mutatis mutandis , , ).

Takéto rozhodnutie týkajúce sa práv sťažovateľa bolo už totiž vydané v pôvodnom

konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. a toto rozhodnutie predstavuje

prekážku veci rozhodnutej, ktorú nemožno prerokovať znova. Právna neistota sťažovateľa v

tomto konaní bola odstránená uvedeným právoplatným rozhodnutím.

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec

znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o trestnom obvinení a

odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu

na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a prichádzala by teda do úvahy aj

aplikovateľnosť (a listiny) v časti týkajúcej sa práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri obnove konania aj podľa ( a

nasl.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení

obnovy konania (mutatis mutandis ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu a krajského

súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bez ďalšieho

kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2

, listiny a práva garantovaného dohovoru, a preto sťažnosť v

tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

( ), príp. práva na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru) tým,

že krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 12. mája 2009 o vylúčení sudkyne

okresného súdu z vykonávania úkonov trestného konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (konanie o povolenie obnovy konania v trestnej veci sťažovateľa

vedenej pod sp. zn. ) bez toho, aby na to bol dôvod, ústavný súd uvádza, že

podľa svojej judikatúry nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , , I. ÚS

4/00, ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a

neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I.

ÚS 13/00, mutatis mutandis , , , ).

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. -80 z 12. mája 2009

okrem iného vyplýva:

«Uvedená trestná vec bola na základe rozvrhu práce na Okresnom súde Čadca

pridelená sudkyni JUDr. A. H. a je vedená pod sp. zn. (...)

Sudkyňa Judr. A. H. v zmysle ust. oznámila svoju zaujatosť a

požiadala krajský súd o vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodov § 31

ods. 1 Svoju žiadosť odôvodnila tým, že poškodenú E. K. ako advokátka, resp. ako

splnomocnená zástupkyňa v pôvodnom konaní nezastupovala. Poukázala však na to, že do

mája 2003, dokedy pracovala ako advokátka, poškodenej poskytovala rôznu právnu pomoc

a porady, ktoré jej vzťah k menovanej dostali do pozície, kedy nemožno hovoriť iba o

pracovnom vzťahu a preto pi prejednávaní predmetnej veci by nemohla postupovať s

profesionálnym nadhľadom a absolútnou nezaujatosťou.

Krajský súd preskúmal dôvodnosť návrhu sudkyne v zmysle a

zistil, že tento je opodstatnený.

Podľa , veta prvá: „Ak z dôvodov uvedených v Tr.

por. oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v

senáte.“

Podľa , z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradní, vyšší

súdny úradní, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o

nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému

orgánu v tomto konaní.

Podľa súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ust.

treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa

vedie trestné stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo

jeho príbuzný, rodinný príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne

orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedia a pod. Na

pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým orgán činný v trestnom

konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom

posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré sa opiera výrok o

vzatí do väzby, ponechaní obvineného vo väzbe alebo o predĺžení lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v alebo

k inému orgánu činnému v trestnom konaní sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z

uvedených osôb, resp. k inému orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý môže vyvolať

pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v

príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľskom alebo nepriateľskom vzťahu medzi

úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v a pod.

Účelom citovaného ustanovenia je upevniť dôveru účastníkov

konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto zákon

vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán činný v trestnom konaní, u

ktorého možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie

citovanom ustanovení. Týmto procesným postupom je zabezpečené ústavné právo každého

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde tak, ako je toto právo obsiahnuté v .

Z vyjadrenia sudkyne JUDr. A. H. vyplýva, že osobne pozná poškodenú E. K., ktorá

má v uvedenej trestnej veci postavenie poškodenej strany a jej vzťah ja takej vnútornej

kvality, že menovaná sudkyňa nie je spôsobilá rozhodovať nestranne a nezávisle.

Medzi záruky nezávislosti súdu, ktorá je účelom zabezpečenia najmä jeho

nestrannosti, patria záruky psychologickej povahy, t. j. hľadisko, ako sa súd javí v očiach

strán, tzv. „zdanie nezávislosti“, založené na javovej stránke veci. Súd musí byť nielen

fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký javiť aj v očiach strán. Nestačí však len subjektívny

pocit strany, jej obava z nedostatku nezávislosti súdu musí byť objektívne odôvodnená, musí

mať konkrétny objektívny základ. Podľa názoru krajského súdu vyššie uvedené okolnosti sú

relevantným dôvodom na postup podľa , ktoré zakladajú dôvod na

vylúčenie sudkyne z rozhodovania v trestných veciach obvineného. Je totiž neodňateľným

právom obvineného, aby o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol sudca, u

ktorého nie sú žiadne pochybnosti o jeho zaujatosti.

Konanie a rozhodovanie súdu nielenže musí byť spravodlivé, objektívne a nestranné,

ale aj navonok sa takým musí javiť, a preto krajský súd vylúčil sudkyňu JUDr. A. H. z

vykonávania úkonov trestného konania, o ktoré sama požiadala, v trestnej veci odsúdeného

M. J., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. .»

Z citovanej časti odôvodnenia vyplýva, že krajský súd sa zaoberal námietkou

zaujatosti, ktorú vzniesla sudkyňa okresného súdu, náležitým spôsobom sa s ňou

vysporiadal a odôvodnil záver, ktorý ho viedol k rozhodnutiu o potrebe vylúčenia sudkyne

okresného súdu z vykonávania úkonov v konaní o obnove konania. Ústavný súd opäť

pripomína, že mu jeho zaradenie v právnom systéme Slovenskej republiky neumožňuje

skúmať, či námietka zaujatosti sudkyne okresného súdu JUDr. A. H. bola, ako to tvrdí

sťažovateľ, „vymyslená“, resp. či sa zakladá „na pravde“. To je úloha orgánu verejnej moci

(v tomto prípade krajského súdu), ktorý o námietke rozhoduje. Úloha ústavného súdu potom

spočíva v skúmaní, či sa tento nadriadený orgán ústavne konformným spôsobom v rámci

svojho rozhodovania s predmetnou otázkou zaoberal a dostatočne vysporiadal.

Podľa názoru ústavného súdu uvedený právny názor krajského súdu je zdôvodnený

dostatočne a nemožno ho považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v

prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským

súdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k napadnutému

konaniu a rozhodnutiu krajského súdu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Vo vzťahu k ostatným námietkam sťažovateľa o porušení ním označených článkov

a dohovoru (, , , 2 a 4, a ,

a dohovoru) ústavný súd poznamenáva, že tieto ostali iba v rovine

tvrdenia bez toho, aby ich akoukoľvek argumentáciou podporil a náležito odôvodnil.

Sťažnosť sťažovateľa sa preto v tejto časti javí ako neopodstatnená, a to z dôvodu absencie

akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi označenými článkami a dohovoru a

sentenciami uvádzanými sťažovateľom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení uznesenia krajského súdu, prikázaní mu

konať bez zbytočných prieťahov a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov

konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods.

2 prvá veta ), nepripadalo už do úvahy, aby ústavný súd o tejto časti sťažnosti

rozhodoval.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa aj

žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009