Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 264/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť G. L., t. č. vo výkone trestu

odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. L. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014

doručená sťažnosť G. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným

okresnému súdu 2. mája 2013 domáhal povolenia obnovy konania v jeho trestnej veci

pôvodne vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd nariadil termín

verejného zasadnutia o návrhu na obnovu konania na 30. október 2013, na ktorom

uznesením návrh na obnovu konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ

hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorej doplnenie doručil okresnému súdu 5. novembra

2013. Následne bola vec sťažovateľa 4. februára 2014 predložená Krajskému súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd bol vo veci jeho návrhu nečinný, v dôsledku

čoho bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa dohovoru.

Podľa slov sťažovateľa „OS-Galanta porušil právo na urýchlené konanie, pretože

nerozhodol o obnove konania do 3 mesiacov, ale až po vyše 5 mesiacoch odo dňa podania

a tým porušil čl. 5 ods. 4 dohovoru.

... odvolanie, ktoré som podal priamo na OS-Galanta voči rozhodnutiu, obdržal

Krajský súd – Trnava dňa 4. 2. 2014 a aj to až po mojej výzve predsedu OS-Galanta.“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo zaručené a práva zaručené

čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Sťažovateľ ďalej požadoval, aby mu ústavný súd priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia

v konaní pre ústavným súdom. Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

Z prípisu okresného súdu z 11. apríla 2014, ktorý bol doručený ústavnému súdu

22. apríla 2014, vyplýva, že na základe sťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd

uznesením sp. zn. z 20. februára 2014 zrušil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 30. októbra 2013 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Spis

bol vrátený okresnému súdu 8. apríla 2014.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu vo veci

jeho návrhu na povolenie obnovy konania vedenej pod sp. zn. bolo porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

a práva zaručené v a dohovoru.

1. K namietanému porušeniu a dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (obdobne

aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. ). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého

výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho

účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodovania o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote – pozri napr. Sablon v. Belgicko, 2004),

pretože nejde o rozhodovanie o hmotnom práve a o odstránenie stavu právnej neistoty

v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (mutatis mutandis ).

Takéto rozhodnutie týkajúce sa práva sťažovateľa bolo totiž už vydané v pôvodnom

konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a v zmysle § 393 Trestného

poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten

istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota

sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. októbra 2008. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, odpadne len

za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď

by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

, , , ).

S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v napadnutom konaní bez ďalšieho kvalifikoval ako porušenie základného práva

sťažovateľa garantovaného a práva garantovaného

dohovoru, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

2. K namietanému porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že právo podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru sa týka ochrany pred nezákonným pozbavením slobody zatknutím alebo iným

spôsobom (podľa nášho právneho poriadku napr. zadržaním), t. j. ochrany, ktorú musia

zmluvné strany dohovoru zabezpečiť fyzickým osobám patriacim pod ich jurisdikciu ešte

pred právoplatným rozhodnutím súdu o ich vine a treste, t. j. aj pred prípadným uložením

trestu odňatia slobody (). V danom prípade bol sťažovateľ už odsúdený a na

základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 7. októbra 2008 vykonáva uložený trest odňatia slobody, a preto okresný súd nemohol

namietaným postupom zasiahnuť do jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Sťažnosť je

preto aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014