Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 138/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti L. V., S., zastúpenej advokátkou E. H., S., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Skalica v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. D 573/99, , ) a v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo L. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Skalica v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. D 573/99, , ) a v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý uhradiť L. V. trovy konania v sume

223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky E. H., S.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 14. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť L. V., S. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. D 573/99, , ) a v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V označenom dedičskom konaní vystupuje sťažovateľka ako účastníčka konania

spolu so svojím maloletým synom. Konanie sa začalo uznesením okresného súdu sp. zn.

D 573/1999 zo 7. decembra 1999.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval 22. mája 2009 predsedu okresného súdu,

aby sa k sťažnosti vyjadril, aby zaslal predmetný súdny spis a aby oznámil, či súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu okresnému súdu spolu

s vyžiadaným súdnym spisom bolo ústavnému súdu doručené 10. augusta 2009.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol stručný prehľad úkonov

vo veci:

„Konanie v dedičskej veci po neb. A. V., zomrelom dňa... sa začalo uznesením

Okresného súdu Skalica zo dňa 7. 12. 1999 pod sp. zn. D 573/1999. Dňa 7. 12. 1999 bol

na prejednanie dedičstva určený súdny komisár JUDr. J. K., Notársky úrad S. Súdny

komisár dňa 7. 1. 2000 vykonal predbežné vyšetrenie v dedičskej veci a po zadovážení

ďalších potrebných dokladov prejednal dedičstvo dňa 12. 7. 2000, 6. 9. 2000 a 16. 11.

2000.

Dňa 21. 11. 2000 súdny komisár podal na Okresný súd Skalica návrh na schválenie

úkonu opatrovníka maloletého E. V. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. -38

zo dňa 4. 3. 2003 neschválil právny úkon opatrovníka.

Ďalšie konanie vo veci prejednania dedičstva bolo u súdneho komisára dňa 29. 7.

2003, dňa 28. 6. 2004 a 25. 2. 2005.

Dňa 25. 4. 2006 súdny komisár vzniesol vo veci námietku zaujatosti vzhľadom

na skutočnosť, že bol zo strany dedičky L. V. v médiách osočovaný. Okresný súd Senica dňa

11. 1. 2007 rozhodol že JUDr. J. K. je vylúčený z úkonov súdneho komisára v dedičskej veci

D 573/1999, D not

Dňa 22. 3. 2007 Okresný súd Senica vec náhodným výberom pridelil na konanie

súdnemu komisárovi JUDr. J. M. Po zabezpečení dokladov od Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v S. súvisiacich s ustálením pohľadávky štátu – peňažného príspevku na motorové

vozidlo, u súdnej komisárky sa uskutočnilo konanie dňa 4. 12. 2007.

Dňa 19. 12. 2007 dedička L. V. podala na súd žiadosť, aby spis bol pridelený

na prejednávanie JUDr. J. K. Žiadosti nebolo vyhovené nakoľko bolo rozhodnuté

o zaujatosti JUDr. J. K.

Dňa 6. 10. 2008 súdny komisár vrátil spis Okresnému súdu Skalica, spis bol

pridelený náhodným výberom zákonnej sudkyni JUDr. B. a súdnej komisárke JUDr. V. K.

JUDr. K. vo veci vykonala prejednanie dedičstva dňa 11. 12. 2008, 27. 1. 2009 a 19. 2.

2009.

Dňa 17. 6. 2009 Okresný súd Skalica vydal uznesenie č. k. -149, ktorým

určil všeobecnú hodnotu dedičstva a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,

ktoré zaniklo smrťou poručiteľa. Po právoplatnosti uznesenia bude súdny komisár konať

ohľadom vyporiadania dedičstva.“

Predseda okresného súdu s poukazom na už citovanú chronológiu úkonov súdu

i účastníkov konania uviedol, že v danom prípade ide o „právne zložitý prípad z dôvodu

vzniknutej pohľadávky Okresného úradu v S. v sume 148.500 Sk na zakúpenie motorového

vozidla patriaceho do dedičstva“. Vo vzťahu k aktivite sťažovateľky v danom konaní

predseda okresného súdu vyslovil názor, podľa ktorého sťažovateľka nespôsobila prekážky

v konaní. V závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas na konanie o podanej sťažnosti

bez ústneho pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky reagovala na základe výzvy zo 17. augusta 2009

na vyjadrenie predsedu okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 10. septembra

2009, v ktorom vyjadrila súhlas s vyjadrením predsedu okresného súdu v celom rozsahu,

pričom zdôraznila, že v danej veci sa podľa názoru sťažovateľky „rozhodne jedná o veľké

prieťahy zo strany jednak súdneho komisára, jednak zo strany súdu, ktoré vznikli

nečinnosťou trvajúcou 10 rokov...“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania (sťažovateľka vyjadrila súhlas

s konaním o podanej sťažnosti bez nariadenia pojednávania už v samotnej sťažnosti, pozn.)

podľa upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

Ústavný súd zistil, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti nie je konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. právoplatne skončené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ,

, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup okresného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (). Predmetné konanie vedené

okresným súdom, v rámci ktorého sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, možno hodnotiť

ako konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité. Ide o dedičské konanie, ktorého cieľom

je vyporiadanie dedičstva po nebohom A. V. Zložitosť predmetného dedičského konania

zvyšuje jedine uplatnená pohľadávka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. pôvodne

v konaní uplatnená Okresným úradom v S. (ďalej len „okresný úrad“) v sume 148 500 Sk

z titulu poskytnutia finančného príspevku na kúpu motorového vozidla, ktoré sa po smrti

poručiteľa stalo predmetom dedičstva. Objasňovanie skutočného stavu veci však nemôže

podľa názoru ústavného súdu pri vhodnej voľbe dôkazných prostriedkov spôsobiť v konaní

tohto druhu komplikácie, ktoré budú mať za následok trvanie konania v dĺžke takmer

10 rokov.

Pri posudzovaní druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky,

resp. jej právnych zástupcov v žiadnom prípade neprispelo k celkovej dĺžke konania.

Sťažovateľka i jej právni zástupcovia poskytovali súdnemu komisárovi, ako aj okresnému

súdu v priebehu konania požadovanú súčinnosť, na výzvy reagovali riadne a včas.

Postup okresného súdu a ním povereného súdneho komisára ako tretie kritérium

na posúdenie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil

ústavný súd ako postup, ktorý vykazoval zbytočné prieťahy.

Ústavný súd za postup ústavne neakceptovateľný z hľadiska rešpektovania

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov považuje obdobie

od zrušenia rozsudku okresného súdu č. k. -16 zo 16. februára 2001 uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. -27 z 18. apríla 2001 do 4. marca 2003 (takmer

2 roky). Vymedzené obdobie sa vyznačovalo súvislým obdobím nečinnosti okresného súdu,

ako aj súdneho komisára.

Dňa 4. marca 2003 uskutočnil okresný súd vo veci pojednávanie, na ktorom rozhodol

rozsudkom č. k. -38 o návrhu súdneho komisára na schválenie dedičskej dohody

z 21. novembra 2000. Uvedeným rozsudkom okresný súd neschválil v časti dedičskej

dohody úkon opatrovníka maloletého syna sťažovateľky, keďže opatrovníkom bol okresný

úrad, ktorý bol v konaní zároveň veriteľom z uplatnenej pohľadávky.

Po ustanovení nového opatrovníka maloletému synovi sťažovateľky uskutočnil

súdny komisár vo veci pojednávanie 29. júla 2003. Následne, súdny komisár 1. októbra

2003 vyzval právneho zástupcu okresného úradu na doplnenie dokladov a vyjadrenie

k námietkam sťažovateľky voči uplatnenej pohľadávke. Právny zástupca okresného úradu

na výzvu nereagoval, v dôsledku čoho mu bola súdnym komisárom zaslaná 28. januára

2004 (teda po uplynutí 3 mesiacov) urgencia k predošlej výzve. Vyjadrenie právneho

zástupcu okresného úradu bolo doručené súdnemu komisárovi až 25. júna 2004.

Pojednávanie nariadené súdnym komisárom na 28. jún 2004 bolo z dôvodu neúčasti

právneho zástupcu okresného úradu odročené až na 25. február 2005 (nečinnosť

8 mesiacov). Na tomto pojednávaní bol vykonaný súpis majetku poručiteľa patriaceho

do dedičstva a následne súdny komisár predložil okresnému súdu návrh uznesenia.

Dňa 8. marca 2006 (po nečinnosti trvajúcej viac ako 1 rok) okresný súd vrátil spis súdnemu

komisárovi z dôvodu nesprávneho postupu v konaní. Podaním doručeným okresnému súdu

24. apríla 2006 vzniesol súdny komisár námietku vlastnej zaujatosti.

O námietke rozhodol Okresný súd Senica, ktorý sa stal príslušným vo veci konať

a rozhodnúť na základe o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov (v znení a č. ) v znení neskorších

predpisov s účinnosťou od 1. januára 2005, až 11. januára 2007 (nečinnosť 8 mesiacov)

a následne bol spis pridelený súdnej komisárke notárke JUDr. J. M.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj takou

činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania

vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (). To znamená, že aj nesprávna činnosť

štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva podľa ,

ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (,

). Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je teda organizovať procesný postup

v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť

je konkretizovaná jednak v

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

jednak v , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon

v , podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné

rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Nerešpektovanie týchto ustanovení

môže v okolnostiach konkrétneho súdneho konania

znamenať neefektívny a nesústredený postup konajúceho súdu, a tým aj porušenie čl. 48

ods. 2 .

V postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval aj obdobia charakterizované

jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou. Išlo predovšetkým o obdobie od 22. marca

2007 do 4. decembra 2007, keď sa činnosť súdneho komisára obmedzila iba na vyzývanie

Obvodného úradu S. na vyjadrenie sa k návrhom sťažovateľky. O neefektivite týchto

úkonov svedčí najmä skutočnosť, že právnym nástupcom k 1. januáru 2004 zaniknutého

okresného úradu sa pre oblasť sociálnych vecí stal podľa

o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v S. Súdny komisár teda opakovane vyzýval k súčinnosti

nepríslušný orgán.

Ako neefektívny a nesústredený hodnotí ústavný súd tiež postup súdneho komisára

a okresného súdu v období medzi 29. aprílom 2008 a 24. októbrom 2008. Uvedené obdobie

bolo poznačené sporom medzi súdnym komisárom a okresným súdom o príslušnosť

na poverenie notárky činnosťou súdneho komisára. Ako ústavný súd zo súdneho spisu zistil,

dôvodom tohto sporu bola skutočnosť opätovného zriadenia okresného súdu zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

s účinnosťou od 1. januára 2008. Poverenie notárky JUDr. J. M. na prerokovanie dedičstva

bolo totiž vydané Okresným súdom Senica, ktorý v danom čase vo veci konal a v územnom

obvode ktorého má poverená notárka sídlo. Po prechode výkonu súdnictva

na novovzniknutý okresný súd, ktorý sa týkal aj predmetného konania, poverená notárka

namietala svoju nepríslušnosť konať ako súdny komisár v tejto veci. Tento spor bol

ukončený až 24. októbra 2004 poverením notárky JUDr. V. K. ako súdnej komisárky

okresným súdom, teda po uplynutí 6 mesiacov, počas ktorých sa vo veci meritórne

nekonalo.

Ústavný súd tak zistil, že na celkovej dĺžke konania takmer 10 rokov sa okresný súd

neodôvodnenou nečinnosťou či svojím neefektívnym a nesústredeným postupom podieľal

v rozsahu 5 rokov a 9 mesiacov, pričom ústavný súd ako postup súdu hodnotil aj postup

súdom poverených súdnych komisárov. Táto skutočnosť vyplýva z konštantnej judikatúry

ústavného súdu, ktorý už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti konštatoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

Uvedený záver napokon jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého môže súd poveriť notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia úkony notára

(podľa odseku 1) sa považujú za úkony súdu. Zodpovednosť všeobecného súdu za efektívny

postup súdneho komisára v dedičskom konaní vyplýva aj z ustanovenia ,

podľa ktorého súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu

upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi

v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

Pokiaľ ide o opakovaný prechod výkonu súdnictva, v tejto veci nie je táto okolnosť

pre ústavný súd relevantná na posúdenie, či došlo v konaní k zbytočným prieťahom, keďže

organizačné zmeny týkajúce sa súdov nemôžu byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu

práv účastníka konania (napr. , , ).

Konanie v predmetnej veci ústavný súd kvalifikuje ako konanie vykazujúce zbytočné

prieťahy relevantné z hľadiska aj dohovoru. Z predmetného

súdneho spisu vyplýva, že na vzniku a pretrvávaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu

týkajúceho sa dĺžky konania vo veci vedenej okresným súdom majú rozhodujúci podiel

viaceré nedostatky v činnosti tohto súdu, resp. ním poverovaných súdnych komisárov,

tak ako boli uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. To viedlo k zbytočným prieťahom

v konaní.

V okolnostiach posudzovaného prípadu ústavný súd taktiež konštatuje, že otázky

množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné

pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní ().

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

i práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

tak, ako je to uvedené v 1. bode výroku tohto nálezu.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla takéto rozhodnutie, preto ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov v konaní, ktoré okresný

súd po opätovnom vzniku vedie pod sp. zn. (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky

garantovaného jej a práva podľa dohovoru, zaoberal

sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 450 000 Sk, v prepočte

14 937,26 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie

počas predmetného konania a aj skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie

označených práv.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu berúc do úvahy už uvedené

kritériá považuje za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

3 500 € (bod 3 výroku nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou,

že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka žiadala uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 18 680 Sk,

v prepočte 620,02 €, ktoré jej vznikli z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou E. H.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola

19 056 Sk, a úhradu trov konania priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to v sume 105,42 € (3 176 Sk) za jeden úkon právnej služby a 2 x 6,31 € (190 Sk) režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 10. septembra

2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia nových skutočností

a ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto

odmenu zaň nepriznal.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume

223,46 € (4. bod výroku nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009