Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 385/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., zastúpeného obchodnou spoločnosťou m., s. r. o.,

M., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Z., B., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Nsa 5/02 a sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2009 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. Nsa 5/02 a sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Bytové družstvo so sídlom v... /ďalej BD/ ma neustále šikanuje rôznymi súdnymi

spormi na Okresnom súde v Trnave.

Podstata týchto súdnych sporov je v tom, že BD si neplní svoje základné zákonné

povinnosti pri namontovaní samostatných fakturačných meradiel na vstupe do družstevného

domu na ulici...

Pri účtovaní dodávok služieb za teplo, teplú úžitkovú vodu a studenú vodu účtuje BD

neprimerane vysoké spotreby za dodávky týchto služieb zvyšované o rôzne neprimerane

vysoké korekčné koeficienty.

Keď sa bránim platiť za to, čo som nespotreboval, tak BD ma šikanuje týmito

súdnymi spormi: , , 11 C 108/ 0 3 , 19 C 5 2 /01, ,

13 , 3 1 C / 1 3 , / 2 0 0 5 , a tak sa snaží donucovať

ma platiť aj za také dodávky služieb, ktoré som nespotreboval, ktoré boli aj nehospodárne

spotrebované v celom kolose mestských bytov a mestských domov s ktorými máme spoločné

fakturačné meradlá.

Takýmto nečestným spôsobom vykonštruovalo BD aj súdny spor č.k.: 18 C/280/2000.

Z obavy, aby mi nenarastali poplatky z omeškania, ktoré uplatnil navrhovateľ BD

aj v spore č.k.:18 C/280/2000 vo výške 17,5 % ročný úrok, podal som dňa 8. 10. 2002

na súd žiadosť o umožnenie splatenia jednorázového poplatku do súdneho depozitu

v celkovej sume 46.696,50 Sk.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

«Súd vo veci vydania sumy 46.696, 5 0 Sk zo súdneho depozitu neefektívne koná,

vo veci robí zbytočné súdne prieťahy aj napriek mojim žiadostiam o vydanie zloženej sumy

do súdneho depozitu.

Po osobnej urgencii na súde som podal dňa 04. 0 5 . 2006 na súd „Žiadosť

o rozhodnutie súdom v zmysle “, v ktorej súd nekonal. Z uvedeného dôvodu som

podal na súd dňa 4. 7. 2006 „Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie

vo veci sp. zn.: Nsa 5/02“. Okrem horeuvedenej „Žiadosti...“ som pred ňou podal na súd

„Žiadosť o vydanie zloženej sumy do súdneho depozitu... zo dňa 29. 03. 2006“, ktorá v ten

deň bola osobne doručená súdu.

V náväznosti na moju sťažnosť podpredsedníčka súdu mi odpovedala listom

Spr 2 5 2 1 /06 zo dňa 3 1 . 7. 2006.

Keď súd vo veci znova nekonal, tak podaním zo dňa 2 5 . 9. 2006 som podal do rúk

predsedu súdu „Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.:

Nsa 5/02“.

Podpredsedníčka súdu mi listom zo dna 9. 10. 2006, číslo: Spr 25 2 1 /06 okrem iného

oznámila, že moju sťažnosť považuje za čiastočne dôvodnú.

Z dôvodu, že súd vo veci znova nekonal, tak podaním zo dňa 07. 02. 2 0 0 7 som

doručil súdu: Ďalšiu urgenciu na vybavenie sťažnosti na zbytočné súdne prieťahy vo veci

sp. zn.: Nsa 5/02.

Na horeuvedenú urgenciu odpovedala podpredsedníčka súdu liatom zo dňa

28. 02. 2007 Spr 25 2 1/06.»

Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že „Proti uzneseniu súdu č. k.: Nsa 5/02-18 zo

dňa 27. 02. 2007 som podal odvolanie zo dňa 01. 0 3 . 2007 osobne doručené súdu

12. 03. 2007.

Okresný súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: -84 rozhodol, že návrh sa

zamieta a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 5 .331.- Sk.

Proti horeuvedenému rozsudku som podal odvolanie zo dna 24. 11. 2008 osobne

doručené súdu 01. 12. 2008.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 08. 09. 2009 rozhodol, že napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa mení, čo sa týka výšky zaplatenia trov odvolacieho konania.

Toto uznesenie mi bolo doručené 21. 0 9 . 2009.

Na horeuvedené uznesenie KS som oznámil listom zo dňa 22. 9. 2009, že pôvodný

súdny poplatok som musel zaplatiť a preto žiadam súd o vrátenie preplatku.“

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave protiprávne prijal sumu 46.696,50 Sk

do súdneho depozitu a tak zároveň robí vo veci vydania uvedenej sumy zo súdneho depozitu

zbytočné súdne prieťahy, neefektívne koná vo veci, čo trvá od protiprávneho prijatia sumy

do súdneho depozitu dňa 14. 11. 2002 takmer 7 rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav

právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej

trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby

objektívne podmieňoval takéto protiprávne konanie a takú dlhú dobu na prípravu

spravodlivého rozhodnutia.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave a následne Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn.

Nsa 5/02, porušili základné práva V. S. na spravodlivé rozhodnutie vo veci,

bez zbytočných prieťahov, zaručené v , ako aj jeho

právo na prerokovanie veci spravodlivo v zmysle zákonných ustanovení a v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje vo veci konať bez zbytočných súdnych prieťahov jak

na Krajskom súde v Trnave taktiež aj na Okresnom súde v Trnave.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 Eur, ktoré mu je

Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto

nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu a krajského súdu, ktorým boli podľa neho

spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. Nsa 5/02 a krajským súdom pod sp. zn.

.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25

a dospel k záveru, že je zjavne neopodstatnená. Právny názor

ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z posúdenia doterajšieho

priebehu oboch napadnutých konaní.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. začalo 4. mája 2006

doručením podania označeného ako „Žiadosť o rozhodnutie súdu v zmysle “,

ktorým sťažovateľ žiadal, aby okresný súd rozhodol, „že príjemca je povinný súhlasiť

s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi“.

Ďalší priebeh konania bol takýto:

- okresný súd uznesením z 19. februára 2007 vyzval sťažovateľa na doplnenie

podania o požadované náležitosti a výzvou zo 4. mája 2007 na uhradenie súdneho poplatku,

- v období od 9. mája 2007 do 17. júla 2007 sťažovateľ nepreberal zásielky súdu ani

prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru,

- sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 20. júla 2007 požiadal o spojenie

s vecou vedenou okresným súdom pod sp. zn. z dôvodu hospodárnosti,

- sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 6. augusta 2007 požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov a opätovne aj o spojenie s konaním vedeným pod

sp. zn. ,

- okresný súd uznesením z 13. novembra 2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- sťažovateľ sa podaním doručeným okresnému súdu 17. januára 2008 odvolal proti

uzneseniu z 13. novembra 2007,

- spis sp. zn. bol 7. mája 2008 spolu s odvolaním predložený

krajskému súdu,

- krajský súd uznesením z 27. mája 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu

z 13. novembra 2007,

- z výpisu z účtu z 23. júla 2008 vyplýva, že sťažovateľ súdny poplatok zaplatil,

- okresný súd 14. augusta 2008 nariadil termín pojednávania na 29. september 2008,

- okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 29. septembra 2008 rozsudkom zamietol

návrh sťažovateľa zo 4. mája 2006,

- sťažovateľ po doručení rozsudku okresného súdu z 29. septembra 2008 podal

vo veci 1. decembra 2008 odvolanie,

- uznesením okresného súdu z 3. decembra 2008 bol sťažovateľ vyzvaný

na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 5. januára 2009 požiadal

o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie,

- zákonná sudkyňa dala 15. januára 2009 pokyn na predloženie veci krajskému súdu.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(, , , , , ,

).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa

spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. ).

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. Nsa 5/02

Podľa (ďalej aj „OSP“) pokiaľ

súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

i bez návrhu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje,

že prerušenie konania podľa možno považovať za prekážku

konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným

v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov, a tým

aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu

v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (m. m. , , ).

Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisového materiálu zistil, že uznesením

okresného súdu z 27. februára 2007 bolo konanie vedené pod sp. zn. Nsa 5/02 prerušené

do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

pričom uznesenie o prerušení konania bolo v odvolacom konaní potvrdené uznesením

krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28. decembra 2007.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Ústavný súd posudzoval sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo zapožičaného súvisiaceho súdneho spisu zistil, že napadnuté konanie začalo

na okresnom súde podaním návrhu sťažovateľa 4. mája 2006, ktorým sa domáhal, aby

okresný súd rozhodol, že „príjemca je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy

žiadateľovi“. Priebeh napadnutého konania ústavný súd hodnotí ako plynulý s primeraným

odstupom medzi jednotlivými procesnými úkonmi, pričom určitú mieru spomalenia konania

vyvolal sám sťažovateľ tým, že sa neúspešne domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov.

V priebehu konania bol spis dvakrát predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. V prvom prípade sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu okresného súdu

z 13. novembra 2007, ktorý mu nepriznal uvedené oslobodenie od súdnych poplatkov. Spis

spolu s odvolaním bol krajskému súdu predložený 7. mája 2008, pričom krajský súd (v tom

istom mesiaci, ako mu bol spis predložený) uznesením prvostupňové uznesenie okresného

súdu potvrdil.

Druhýkrát bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu 19. januára 2009

v súvislosti s podaným odvolaním sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

z 29. septembra 2008, ktorým bol návrh sťažovateľa zo 4. mája 2006 zamietnutý.

V súčasnosti vo veci prebieha na krajskom súde odvolacie konanie vedené pod sp. zn.

. Doba 9 mesiacov od predloženia spisu krajskému súdu zatiaľ podľa názoru

ústavného súdu neumožňuje prijatie záveru o porušení označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu poukazuje aj na to,

že v čase, keď sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu (25. septembra 2009), okresný

súd vo veci už nekonal, pretože v súvislosti s podaným odvolaním vec predložil 19. januára

2009 krajskému súdu na rozhodnutie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že aj túto časť sťažnosti bolo potrebné

v súlade s odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009