Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 398/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť A. B. trovy konania v sume

444,03 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a tri centy) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., H.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 zo 16. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 3990/09 z 8. januára 2010 doručeným ústavnému súdu 14. januára 2010, v ktorom

okrem iného uviedol:

«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania

návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 24. 02. 2006 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci

navrhovateľa: T. Š., proti odporcovi: A. B. Dňa 14. 03. 2006 výzva adresovaná

navrhovateľovi. Dňa 14. 03. 2006 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 03. 04. 2006 navrhovateľ doručil súdu žiadaný rozvodový rozsudok. Dňa 04. 04. 2006

záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 05. 06. 2006 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril

k návrhu na začatie konania. Dňa 13. 07. 2006 súd nariadil termín pojednávania na deň 28.

november 2006. Dňa 07. 11. 2006 doučené podanie - doplnenie návrhu právneho zástupcu

navrhovateľa. Dňa 22. 11. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 doručené

ospravedlnenie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 faxom doručené lekárske potvrdenie odporcu.

Dňa 28. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že

termín pojednávania sa odročuje na deň 09. január 2007. Dňa 09. 01. 2007 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na

deň 06. február 2007. Dňa 18. 01. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa

06. 02. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín

pojednávania sa odročuje na deň 20. apríl 2007, nakoľko odporca bude mimo územia

Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky bude prítomný odo dňa 15. 04. 2007.

Dňa 09. 02. 2007 súd uznesením č. k. -4 nariadil znalecké dokazovanie. Dňa

28. 02. 2007 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 15. 03. 2007 vytýčený termín

pojednávania na deň 20. 04. 2007. Dňa 10. 04. 2007 doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa. Dňa 11. 04. 2007 doručil súdu právny zástupca odporcu žiadosť o

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Dňa 20. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie,

ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 20. 04. 2007 pokyn na zaslanie spisu znalcovi. Dňa 20. 06. 2007 doručený znalecký

posudok. Dňa 19. 07. 2007 pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom. Dňa 17.

08. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 22. 08. 2007 doručené

vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 03. 2008 žiadosť právneho zástupcu

odporcu o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 05. 06. 2008 súd zaslal kópiu podania

právneho zástupcu navrhovateľa na vyjadrenie súdnemu znalcovi. Dňa 05. 06. 2008 bol

vytýčený termín pojednávania na deň 22. 09 .2008. Dňa 08. 09. 2008 doručené podanie

súdneho znalca. Dňa 22. 09. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené

uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 21. november 2008. Dňa 22. 09.

2008 výzva adresovaná Daňovému úradu B. Dňa 07. 10. 2008 výzva adresovaná Daňovému

úradu B. Dňa 09. 10. 2008 doručené podanie Daňového úradu B. Dňa 21. 11. 2008 sa

uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa

odročuje na deň 09. február 2009. Dňa 15. 12. 2008 výzva súdu adresovaná súdnemu

znalcovi. Dňa 09. 02. 2009 doručené ospravedlnenie odporcu - neúčasť na pojednávaní z

dôvodu predloženia dohody navrhovateľom dňa 06. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2008 faxom

doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie termínu pojednávania,

doplnené originálom dňa 09. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na

ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito. Dňa 18.

02. 2009 doručený znalecký posudok. Dňa 02. 04. 2009 bol predmetný spis pridelený

novému zákonnému sudcovi. Dňa 29. 07. 2009 súd uznesením, č. k. -293

priznal súdnemu znalcovi znalečné. Dňa 29. 07. 2009 súd vyzval účastníkov konania na

vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 24. 08. 2009 doručené vyjadrenie právneho

zástupcu odporcu.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Tunajší súd v danej veci odo dňa 19. 07. 2007 do 05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009

do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa nevykonal žiadny procesný úkon, čo

možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým

vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj

nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.

Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „11 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených

vecí v oddelení 11 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych

úradníkov predĺžili.

V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane

navrhovateľa. Avšak možno konštatovať, že prieťahy boli spôsobené tak zo strany súdu ako

aj zo strany účastníka konania na strane odporcu, a to neúčasťou na niektorých termínoch

pojednávania.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.»

Obdobné procesné úkony, ktoré označil okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj

ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním

z 19. januára 2010, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS

59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.

Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ). K vytvoreniu

„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v

súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú síce

svojou povahou náročnejšie na dokazovanie, pretože treba zistiť okruh veci patriacich do

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu

zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z ,

najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva, ale na

druhej strane však ide o konanie, ktoré nie je právne zložité. Uplatňovanie tejto úpravy je

stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú

metodiku postupu a prerokovania takých majetkových sporov. Okresný súd vo svojom

vyjadrení tiež neuviedol, že by v danom prípade bol doterajší priebeh konania ovplyvnený

zložitosťou tejto veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd zistil, že

sťažovateľ bol v konaní veľmi aktívny, žiadal okresný súd, aby vo veci konal, a podal

i sťažnosť na prieťahy v konaní.

Zo spisu okresného súdu síce vyplýva, že sťažovateľ podal aj návrh na mimosúdne

urovnanie sporu 9. januára 2007 a že okresný súd musel odročiť na žiadosť účastníkov aj

pojednávanie určené na 9. február 2009, ale tieto skutočnosti nemali podľa ústavného súdu

výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Obdobne nemala na priebeh konania vplyv

jedna neúčasť sťažovateľa na pojednávaní 28. novembra 2006 (ospravedlnil sa z dôvodu, že

bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení). Okresný súd vo svojom vyjadrení síce

uviedol, že vznik prieťahov bol čiastočne spôsobený sťažovateľom - jeho neprítomnosťou

na pojednávaniach, avšak tieto neúčasti vôbec nekonkretizoval, preto jeho námietku ústavný

súd po preskúmaní spisu neakceptoval.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní

poukazuje ústavný súd na to, že i keď okresný súd nariadil viaceré pojednávania a tiež

znalecké dokazovanie, sám však vo svojom vyjadrení priznal, že „od 19. 07. 2007 do

05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009 do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa

nevykonal žiadny procesný úkon“. Toto obdobie spolu 22 mesiacov preto ústavný súd

vyhodnotil ako obdobie nečinnosti okresného súdu, ktoré malo nepriaznivý vplyv na

doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v

súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ods. ods. 5 ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

6 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „nečinnosť

okresného súdu a prieťahy v konaní okrem podstatnej miery právnej neistoty“ mu

„spôsobujú ujmu nemožnosti disponovať so svojím vlastníctvom“.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod

sp. zn. (takmer štyri roky), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom JUDr. J. Č. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania za tri úkony

právnej pomoci v sume 444,03 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda

neodporuje vyhláške, a preto sťažovateľovi priznal požadovanú sumu 444,03 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2010