Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 398/09
PDF · 188.05 KB
No categories available
III. ÚS 398/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2010 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06 a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť A. B. trovy konania v sume
444,03 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a tri centy) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., H.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 398/09-12 zo 16. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr. 3990/09 z 8. januára 2010 doručeným ústavnému súdu 14. januára 2010, v ktorom
okrem iného uviedol:
«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania
návrhu na začatie konania dosiaľ):
Dňa 24. 02. 2006 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci
navrhovateľa: T. Š., proti odporcovi: A. B. Dňa 14. 03. 2006 výzva adresovaná
navrhovateľovi. Dňa 14. 03. 2006 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 03. 04. 2006 navrhovateľ doručil súdu žiadaný rozvodový rozsudok. Dňa 04. 04. 2006
záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 05. 06. 2006 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril
k návrhu na začatie konania. Dňa 13. 07. 2006 súd nariadil termín pojednávania na deň 28.
november 2006. Dňa 07. 11. 2006 doučené podanie - doplnenie návrhu právneho zástupcu
navrhovateľa. Dňa 22. 11. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 doručené
ospravedlnenie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 faxom doručené lekárske potvrdenie odporcu.
Dňa 28. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že
termín pojednávania sa odročuje na deň 09. január 2007. Dňa 09. 01. 2007 sa uskutočnilo
pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na
deň 06. február 2007. Dňa 18. 01. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa
06. 02. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín
pojednávania sa odročuje na deň 20. apríl 2007, nakoľko odporca bude mimo územia
Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky bude prítomný odo dňa 15. 04. 2007.
Dňa 09. 02. 2007 súd uznesením č. k. 11 C 25/2006-4 nariadil znalecké dokazovanie. Dňa
28. 02. 2007 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 15. 03. 2007 vytýčený termín
pojednávania na deň 20. 04. 2007. Dňa 10. 04. 2007 doručené podanie právneho zástupcu
navrhovateľa. Dňa 11. 04. 2007 doručil súdu právny zástupca odporcu žiadosť o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Dňa 20. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie,
ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude vo veci nariadené znalecké dokazovanie.
Dňa 20. 04. 2007 pokyn na zaslanie spisu znalcovi. Dňa 20. 06. 2007 doručený znalecký
posudok. Dňa 19. 07. 2007 pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom. Dňa 17.
08. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 22. 08. 2007 doručené
vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 03. 2008 žiadosť právneho zástupcu
odporcu o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 05. 06. 2008 súd zaslal kópiu podania
právneho zástupcu navrhovateľa na vyjadrenie súdnemu znalcovi. Dňa 05. 06. 2008 bol
vytýčený termín pojednávania na deň 22. 09 .2008. Dňa 08. 09. 2008 doručené podanie
súdneho znalca. Dňa 22. 09. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené
uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 21. november 2008. Dňa 22. 09.
2008 výzva adresovaná Daňovému úradu B. Dňa 07. 10. 2008 výzva adresovaná Daňovému
úradu B. Dňa 09. 10. 2008 doručené podanie Daňového úradu B. Dňa 21. 11. 2008 sa
uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa
odročuje na deň 09. február 2009. Dňa 15. 12. 2008 výzva súdu adresovaná súdnemu
znalcovi. Dňa 09. 02. 2009 doručené ospravedlnenie odporcu - neúčasť na pojednávaní z
dôvodu predloženia dohody navrhovateľom dňa 06. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2008 faxom
doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie termínu pojednávania,
doplnené originálom dňa 09. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na
ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito. Dňa 18.
02. 2009 doručený znalecký posudok. Dňa 02. 04. 2009 bol predmetný spis pridelený
novému zákonnému sudcovi. Dňa 29. 07. 2009 súd uznesením, č. k. 11 C 25/2006-293
priznal súdnemu znalcovi znalečné. Dňa 29. 07. 2009 súd vyzval účastníkov konania na
vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 24. 08. 2009 doručené vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu.
V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.
§ 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Tunajší súd v danej veci odo dňa 19. 07. 2007 do 05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009
do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa nevykonal žiadny procesný úkon, čo
možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým
vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj
nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.
Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „11 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených
vecí v oddelení 11 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych
úradníkov predĺžili.
V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane
navrhovateľa. Avšak možno konštatovať, že prieťahy boli spôsobené tak zo strany súdu ako
aj zo strany účastníka konania na strane odporcu, a to neúčasťou na niektorých termínoch
pojednávania.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal
som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných
sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi
avšak objektívneho charakteru.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol
čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a
nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.»
Obdobné procesné úkony, ktoré označil okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj
ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.
Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním
z 19. januára 2010, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS
59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.
Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu
„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).
Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v
súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú síce
svojou povahou náročnejšie na dokazovanie, pretože treba zistiť okruh veci patriacich do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu
zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka,
najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva, ale na
druhej strane však ide o konanie, ktoré nie je právne zložité. Uplatňovanie tejto úpravy je
stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú
metodiku postupu a prerokovania takých majetkových sporov. Okresný súd vo svojom
vyjadrení tiež neuviedol, že by v danom prípade bol doterajší priebeh konania ovplyvnený
zložitosťou tejto veci.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní
o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zistil, že
sťažovateľ bol v konaní veľmi aktívny, žiadal okresný súd, aby vo veci konal, a podal
i sťažnosť na prieťahy v konaní.
Zo spisu okresného súdu síce vyplýva, že sťažovateľ podal aj návrh na mimosúdne
urovnanie sporu 9. januára 2007 a že okresný súd musel odročiť na žiadosť účastníkov aj
pojednávanie určené na 9. február 2009, ale tieto skutočnosti nemali podľa ústavného súdu
výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Obdobne nemala na priebeh konania vplyv
jedna neúčasť sťažovateľa na pojednávaní 28. novembra 2006 (ospravedlnil sa z dôvodu, že
bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení). Okresný súd vo svojom vyjadrení síce
uviedol, že vznik prieťahov bol čiastočne spôsobený sťažovateľom - jeho neprítomnosťou
na pojednávaniach, avšak tieto neúčasti vôbec nekonkretizoval, preto jeho námietku ústavný
súd po preskúmaní spisu neakceptoval.
3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní
poukazuje ústavný súd na to, že i keď okresný súd nariadil viaceré pojednávania a tiež
znalecké dokazovanie, sám však vo svojom vyjadrení priznal, že „od 19. 07. 2007 do
05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009 do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa
nevykonal žiadny procesný úkon“. Toto obdobie spolu 22 mesiacov preto ústavný súd
vyhodnotil ako obdobie nečinnosti okresného súdu, ktoré malo nepriaznivý vplyv na
doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.
Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou
(napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná
prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v
súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. 11 C 25/06, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ
domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
6 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „nečinnosť
okresného súdu a prieťahy v konaní okrem podstatnej miery právnej neistoty“ mu
„spôsobujú ujmu nemožnosti disponovať so svojím vlastníctvom“.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod
sp. zn. 11 C 25/06 (takmer štyri roky), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj
skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred
ústavným súdom advokátom JUDr. J. Č. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania za tri úkony
právnej pomoci v sume 444,03 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda
neodporuje vyhláške, a preto sťažovateľovi priznal požadovanú sumu 444,03 €.
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. januára 2010