Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 142/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., Z., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti G., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti G. s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti G., s. r. o., trovy konania

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet

advokáta JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 30. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti G., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľka mala 29. septembra 2006

podať na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy

115 240,50 Sk s prísl. Okresný súd 5. októbra 2006 vydal platobný rozkaz, ktorý odporca

napadol včas podaným odporom. Ďalej sťažovateľka uvádza, že okresný súd nariadil prvé

pojednávanie až 16. júna 2008 a neskôr 24. septembra 2008, ale ďalšie pojednávania a ani

iné procesné úkony vo veci neurobil. Keďže okresný súd nekonal, sťažovateľka podala

na okresnom súde sťažnosť na zbytočné prieťahy 15. októbra 2009. Sťažovateľka sa okrem

vyslovenia porušenia označeného základného práva domáha aj priznania finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia v sume 276,68 €.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“), avšak keďže vo formulácii

základných práv zakotvených v a listiny nemožno vidieť

žiadnu obsahovú odlišnosť (napr. ), ústavný súd prijal sťažnosť namietajúcu

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len podľa

. Ústavný súd poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť, ani pokiaľ ide o výklad „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ podľa a „práva na prejednanie veci v primeranej

lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(napr. ).

Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním

predsedníčky sp. zn. Spr. 2038/2010 z 19. mája 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh na vydanie platobného rozkazu sťažovateľa bol podaný na tunajší súd dňa

02.10.2006, dňa 05.10.2006 bol vo veci vydaný platobný rozkaz pod č. k.

. Proti platobnému rozkazu bol dňa 11.01.2007 odporcom podaný

odpor. Následne bol odporca v marci 2007 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za

odpor a odpor bol doručený navrhovateľovi na vyjadrenie. Vec bola dňa 06.07.2007

prevedená do registra C a vedená je pod spisovou značkou . Dňa 21.05.2008

bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 16.06.2008. Pojednávanie bolo odročené

z dôvodu ochorenia odporcu, ktorý sa telefonicky ospravedlnil. Ďalší termín pojednávania

bol nariadený na deň 24.09.2008. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu. Nový termín pojednávania bol nariadený dňa 27.04.2010 na deň

19.05.2010. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý nemal vykázané doručenie

predvolania. Termín pojednávania je určený na deň 16.06.2010.

Časový odstup od doručenia návrhu po vytýčenie termínu pojednávania

od 24.09.2008 do apríla 2010 bol spôsobený zaťaženosťou, práceneschopnosťou

a veľkosťou oddelenia sudcu Mgr. R. P., ktorý vec vybavuje.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcim sudcom. Vo veci nejde o skutkovo ani právne zložitú vec,

nezistila som skutočnosti, ktoré by bolo možno pripísať ako prieťahy na vrub sťažovateľa.

Konajúci sudca bol na potrebu konať vo veci plynule a bez prieťahov upozornený.“

Okresný súd ponecháva rozhodnutie, či právo sťažovateľa na súdnu ochranu v

konaní bolo porušené, na ústavný súd a v časti týkajúcej sa priznania finančného

odškodnenia sťažovateľke ňou požadovanú sumu odškodnenia považuje za neprimerane

vysokú, pričom ústavnému súdu navrhuje, aby v tomto smere rozhodol primerane a podľa

vlastnej úvahy.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil aj ústavný súd z

obsahu spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 25. mája 2010.

Ústavnému súdu bolo 31. mája 2010 doručené stanovisko právneho zástupcu

sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom uvádza, že na nariadenom pojednávaní

19. mája 2010, na ktoré sa sťažovateľka dostavila spolu so svojím právnym zástupcom,

okresný súd nemal ani vykázané doručenie odporcu, keďže posledný deň uloženia zásielky

mal podľa vyjadrenia konajúceho súdu uplynúť až 18. mája 2010 a pre uvedený dôvod bol

okresný súd nútený pojednávanie odročiť. Keďže okresný súd doručenie predvolania

nevykonal v dostatočnom predstihu, a tým znemožnil konanie pojednávania aj bez

prítomnosti odporcu, podľa sťažovateľky z vlastného zavinenia pokračuje v prieťahoch

napriek vedomosti o podanej sťažnosti podľa . Na základe uvedeného

sťažovateľka zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a žiada vyhovieť sťažnosti

v plnom rozsahu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o listiny) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

je zaplatenie sumy 3 825,28 € (pôvodne 115 240,50 Sk) z titulu nezaplatenia faktúry

odporcom za práce dodané sťažovateľkou. Takýto predmet konania tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej úpravy

v civilnoprávnych veciach vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov a znejúcich na plnenie

sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená

aj metodika postupu súdov. Ústavný súd z preverovaného spisu nezistil žiadnu zásadnú

okolnosť, ktorá by odôvodňovala prípadný záver o skutkovej a právnej zložitosti veci. Ani

okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal, že by išlo v tomto prípade

o zložitú vec.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky

v konaní. Na základe predloženej dokumentácie (vrátane spisu okresného súdu vedeného

vo veci) ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, resp. jej právny zástupca riadne preberali

doručované súdne zásielky, zúčastňovali sa na nariadených súdnych pojednávaniach a bez

zbytočného odkladu reagovali na výzvy súdu. Z uvedeného vyplynulo, že vo veci

postupovali podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva).

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu (napr.

, ).

Ústavný súd rozborom predloženého spisu zistil, že v danej veci nastali

predovšetkým dve dlhšie obdobia nečinnosti okresného súdu, a to obdobie 10 mesiacov

od 6. júla 2007, keď bol spis prevedený zo súdneho registra vecí v skrátenom konaní (Ro)

do registra civilných vecí (C), do 21. mája 2008, keď bol určený prvý termín pojednávania

vo veci na 16. jún 2008, a ďalej obdobie 19 mesiacov od 24. septembra 2008, keď bolo

odročené pojednávanie na neurčito, do 27. apríla 2010, keď bol určený nový termín

pojednávania na 19. máj 2010.

Okrem toho činnosť okresného súdu hodnotí ústavný súd (zhodne so sťažovateľkou)

ako neefektívny, keď pri určení termínu pojednávania na 19. máj 2010 okresný súd

nezohľadnil prípadnú úložnú lehotu doručovaného predvolania prostredníctvom pošty,

čo viedlo k následnému ďalšiemu odročeniu veci bez jej prerokovania. Do dnešného dňa

pritom nie je vec právoplatne skončená.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na zaťaženosť a veľkosť súdneho

oddelenia, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu

dobu konania (3,5 roka) a na zistené väčšie obdobia nečinnosti (spolu viac ako

29 mesiacov) dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ] preto ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), keďže stav právnej neistoty sťažovateľky dosiaľ trvá.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € poukazujúc najmä na celkovú neúmernú dĺžku súdneho konania okresného

súdu a neistotu, ktorá jej v dôsledku nerozhodnutia vo veci vzniká.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné inak

napraviť (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdom a predovšetkým

zisteného obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní 29 mesiacov, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ústavný súd

považoval finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € za primerané podľa

a .

Ústavný súd napokon rozhodoval aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. P. D.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €.

Úhradu trov konania priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu sumu 254,88 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010