Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 493/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 € (tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 295,74 € (slovom dvestodeväťdesiatpäť

eur a sedemdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

493/2015 11 zo 6. októbra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3649/2015 doručeným ústavnému súdu 9. novembra 2015,

v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:

„... K namietaným prieťahom v súvislosti s nesprávnym doručovaním rozsudku

a z toho vyplývajúce nesprávne vyznačenie právoplatnosti na prvopise rozsudku považujem

za potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca ako sťažovateľ v uvedenom období

nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu, ktorou by zisťoval stav namietaného konania a domáhal

sa tak odstránenia namietajúcich prieťahov v konaní. Uvedené síce nezbavuje súd

zodpovednosti za prípadné sťažovateľom tvrdené porušenie jeho práv, avšak poukazuje

na nižšiu intenzitu následkov sťažovateľom tvrdeného porušovania jeho práv.

Tvrdenie sťažovateľa, že súd v období od 12.04.2014 do 15.01.2015 nevytýčil vo veci

žiaden termín pojednávania je nepravdivé. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že

v predmetnom období súd po vrátení spisu z Krajského súdu v Bratislave (06.08.2014)

nariadil termín pojednávania na deň 04.12.2014, pričom predvolanie bolo odporcovi

doručené na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností a táto zásielka sa

súdu vrátila s poznámkou, že si ju odporca v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol. Rovnako

je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom doručovaní zrušujúceho uznesenia

Krajského súdu v Bratislave, č. k. . Uvedené uznesenie bolo odporcovi

doručované na adresu, ktorú oznámil súdu na doručovanie písomností. Z uvedenej adresy

bola zásielka súdu vrátená opätovne s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej

lehote. Ako vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne, o skutočnosti, že odporca bol v čase,

keď sa mu doručovalo uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo väzbe, sa súd dozvedel až

z podania odporcu doručeného súdu dňa 21.01.2015, na základe ktorého mu obratom

opätovne uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručoval. Je povinnosťou účastníka

konania informovať súd o adrese, na ktorú mu majú byť doručované písomnosti, a teda

uvedenú skutočnosť nemožno považovať za prieťah spôsobený konajúcim súdom.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že k sťažovateľom namietanému

predĺženiu súdneho konania prispel svojím správaním aj samotný sťažovateľ. Z uvedeného

dôvodu si Ústavný súd Slovenskej republiky dovoľujem požiadať, aby v prípade, ak dospeje

k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené, vzal vyššie uvedené skutočnosti do úvahy, a aby sťažovateľovi ním uplatnené

finančné zadosťučinenie v plnom rozsahu nepriznal...“

Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných

úkonov, v ktorej sa uvádza:

„... 17.11.2000 doručená žaloba

23.11.2000 vydaný platobný rozkaz

08.01.2001 pokyn na opätovné doručenie platobného rozkazu

21.02.2001 pokyn na opätovné doručenie platobného rozkazu

05.03.2001 doručený odpor odporcu

08.03.2001 uznesenie, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za odpor

03.09.2001 výzva navrhovateľovi na vyjadrenie k odporu

17.09.2001 doručenie vyjadrenia navrhovateľa

04.02.2005 výzva navrhovateľovi, aby súdu oznámil, na ktorú novovzniknutú

spoločnosť v dôsledku rozdelenia štátneho podniku prešla pohľadávka, ktorá tvorí predmet

sporu

29.03.2005 doručené oznámenie navrhovateľa k výzve súdu

26.09.2005 termín pojednávania odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu

a potreby výsluchu svedka.

20.01.2006 termín pojednávania odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti

štatutárneho zástupcu odporcu

(zákonný sudca JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová)

04.12.2006 termín pojednávania zrušený pre PN zákonnej sudkyne

(zákonný sudca Mgr. Nina Kollárova)

12.06.2008 termín pojednávania odročený za účelom doplnenia dokazovania

17.07.2008 dopyt Krajskému súdu Bratislava na zapožičanie spisu

(zákonný sudca JUDr. Mária Ondriašová vec pridelená dna 15.03.2010)

21.06.2010 termín pojednávania nedostavil sa odporca pre PN, odročené

11.10.2010 termín pojednávania nedostavil sa odporca pre PN, odročené

na neurčito z dôvodu zisťovania predpokladanej dĺžky PN konateľa odporcu

25.10.2001 dopyt na oznámenie predpokladanej dĺžky PN

konateľa odporcu

26.11.2010 doručené oznámenie ošetrujúceho lekára, že nedoporučuje ukončiť

pracovnú neschopnosť

16.02.2011 uznesenie o prerušení konania, právoplatné dňa 22.03.2011

04.11.2011 dopyt ošetrujúcemu lekárovi na oznámenie predpokladanej dĺžky PN

konateľa odporcu

28.11.2011 oznámenie ošetrujúceho lekára o ukončení PN konateľa odporcu

05.03.2012 termín pojednávania vyhlásený rozsudok

03.05.2013 výzva odporcu na doručenie právoplatného rozsudku na správnu

adresu

28.08.2013 odvolanie odporcu voči rozsudku 25.09.2013 výzva navrhovateľovi

na vyjadrenie k odvolaniu

25.09.2013 uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

30.06.2014 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. ,

ktorým rozsudok zo dňa 05.03.2012 zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie (doručené

Okresnému súdu 06.08.2014)

04.12.2014 termín pojednávania odročené pre neprítomnosť účastníkov

22.01.2015 termín pojednávania odročené odporca nemal vykázané doručenie

predvolania

27.02.2015 návrh odporcu na vydanie opravného uznesenia

05.03.2015 termín pojednávania odročené na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania

16.03.2015 žiadosť Okresnému súdu Bratislava IV na zapožičanie trestného spisu

19.03.2015 žiadosť Krajskému súdu v Bratislave na zapožičanie spisu

01.04.2015 predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave za účelom vypracovania

opravného uznesenia

13.04.2015 opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave

26.11.2015 vytýčený termín pojednávania...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo

sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval

za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že

by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania prispeli aj

okolnosti na strane sťažovateľky. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané prieťahy súvisiace s

doručovaním predvolania na pojednávanie a zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré

neboli doručované do ústavu na výkon väzby, ale na adresu, ktorú sťažovateľka uviedla na

doručovanie písomností, nesprávne doručovanie bolo spôsobené tým, že sťažovateľka

neoznámila súdu zmenu adresy na doručovanie písomností. Tento prieťah ide na vrub

sťažovateľky. Taktiež práceneschopnosť konateľa sťažovateľky od pojednávania nariadeného

na 21. jún 2010 do 28. novembra 2011 prispela k predĺženiu konania a túto dobu nemožno

pričítať na ťarchu okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v dĺžke 15 rokov, z toho na okresnom

súde takmer 14 rokov je už samo osebe neprimerané.

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že

aj bez toho, aby bližšie určoval obdobia nečinnosti okresného súdu, už samotná dĺžka

predmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Okresný súd v konaní postupoval

neefektívne, o čom svedčí skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. z 30. júna 2014 bol prvostupňový rozsudok

zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedený postup okresného

súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v

, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ), došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS

35/03, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa a podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) berúc

do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a skutočnosť, že aj samotná sťažovateľka prispela

k celkovej dĺžke konania na okresnom súde (práceneschopnosť konateľa sťažovateľky

a neoznámenie správnej adresy na doručovanie písomností), považoval priznanie sumy

3 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 295,74 €, a to za dva úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie písomného

podania – ústavná sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2014 v sume 839 €. Odmena za jeden úkon právnej služby je vo výške 139,83 €. Ústavný

súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov konania za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti), ako aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon

podľa vyhlášky. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania vo výške uplatnenej

právnou zástupkyňou sťažovateľky v sume 295,74.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2015