Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 493/2015
PDF · 412.19 KB
No categories available
III. ÚS 493/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb/130/2001 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. Rob/2329/2000) a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb/130/2001 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. Rob/2329/2000) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb/130/2001
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 3 500 € (tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
, trovy konania v sume 295,74 € (slovom dvestodeväťdesiatpäť
eur a sedemdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
493/2015 11 zo 6. októbra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti
(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 29 Cb/130/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob/2329/2000).
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3649/2015 doručeným ústavnému súdu 9. novembra 2015,
v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:
„... K namietaným prieťahom v súvislosti s nesprávnym doručovaním rozsudku
a z toho vyplývajúce nesprávne vyznačenie právoplatnosti na prvopise rozsudku považujem
za potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca ako sťažovateľ v uvedenom období
nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu, ktorou by zisťoval stav namietaného konania a domáhal
sa tak odstránenia namietajúcich prieťahov v konaní. Uvedené síce nezbavuje súd
zodpovednosti za prípadné sťažovateľom tvrdené porušenie jeho práv, avšak poukazuje
na nižšiu intenzitu následkov sťažovateľom tvrdeného porušovania jeho práv.
Tvrdenie sťažovateľa, že súd v období od 12.04.2014 do 15.01.2015 nevytýčil vo veci
žiaden termín pojednávania je nepravdivé. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
v predmetnom období súd po vrátení spisu z Krajského súdu v Bratislave (06.08.2014)
nariadil termín pojednávania na deň 04.12.2014, pričom predvolanie bolo odporcovi
doručené na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností a táto zásielka sa
súdu vrátila s poznámkou, že si ju odporca v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol. Rovnako
je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom doručovaní zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob/6/2014 118. Uvedené uznesenie bolo odporcovi
doručované na adresu, ktorú oznámil súdu na doručovanie písomností. Z uvedenej adresy
bola zásielka súdu vrátená opätovne s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej
lehote. Ako vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne, o skutočnosti, že odporca bol v čase,
keď sa mu doručovalo uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo väzbe, sa súd dozvedel až
z podania odporcu doručeného súdu dňa 21.01.2015, na základe ktorého mu obratom
opätovne uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručoval. Je povinnosťou účastníka
konania informovať súd o adrese, na ktorú mu majú byť doručované písomnosti, a teda
uvedenú skutočnosť nemožno považovať za prieťah spôsobený konajúcim súdom.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že k sťažovateľom namietanému
predĺženiu súdneho konania prispel svojím správaním aj samotný sťažovateľ. Z uvedeného
dôvodu si Ústavný súd Slovenskej republiky dovoľujem požiadať, aby v prípade, ak dospeje
k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo
porušené, vzal vyššie uvedené skutočnosti do úvahy, a aby sťažovateľovi ním uplatnené
finančné zadosťučinenie v plnom rozsahu nepriznal...“
Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných
úkonov, v ktorej sa uvádza:
„... 17.11.2000 doručená žaloba
23.11.2000 vydaný platobný rozkaz
08.01.2001 pokyn na opätovné doručenie platobného rozkazu
21.02.2001 pokyn na opätovné doručenie platobného rozkazu
05.03.2001 doručený odpor odporcu
08.03.2001 uznesenie, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za odpor
03.09.2001 výzva navrhovateľovi na vyjadrenie k odporu
17.09.2001 doručenie vyjadrenia navrhovateľa
04.02.2005 výzva navrhovateľovi, aby súdu oznámil, na ktorú novovzniknutú
spoločnosť v dôsledku rozdelenia štátneho podniku prešla pohľadávka, ktorá tvorí predmet
sporu
29.03.2005 doručené oznámenie navrhovateľa k výzve súdu
26.09.2005 termín pojednávania odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu
a potreby výsluchu svedka.
20.01.2006 termín pojednávania odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti
štatutárneho zástupcu odporcu
(zákonný sudca JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová)
04.12.2006 termín pojednávania zrušený pre PN zákonnej sudkyne
(zákonný sudca Mgr. Nina Kollárova)
12.06.2008 termín pojednávania odročený za účelom doplnenia dokazovania
17.07.2008 dopyt Krajskému súdu Bratislava na zapožičanie spisu 67Cbi/41/2000
(zákonný sudca JUDr. Mária Ondriašová vec pridelená dna 15.03.2010)
21.06.2010 termín pojednávania nedostavil sa odporca pre PN, odročené
11.10.2010 termín pojednávania nedostavil sa odporca pre PN, odročené
na neurčito z dôvodu zisťovania predpokladanej dĺžky PN konateľa odporcu
25.10.2001 dopyt na oznámenie predpokladanej dĺžky PN
konateľa odporcu
26.11.2010 doručené oznámenie ošetrujúceho lekára, že nedoporučuje ukončiť
pracovnú neschopnosť
16.02.2011 uznesenie o prerušení konania, právoplatné dňa 22.03.2011
04.11.2011 dopyt ošetrujúcemu lekárovi na oznámenie predpokladanej dĺžky PN
konateľa odporcu
28.11.2011 oznámenie ošetrujúceho lekára o ukončení PN konateľa odporcu
05.03.2012 termín pojednávania vyhlásený rozsudok
03.05.2013 výzva odporcu na doručenie právoplatného rozsudku na správnu
adresu
28.08.2013 odvolanie odporcu voči rozsudku 25.09.2013 výzva navrhovateľovi
na vyjadrenie k odvolaniu
25.09.2013 uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
30.06.2014 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob/6/2014 118,
ktorým rozsudok zo dňa 05.03.2012 zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie (doručené
Okresnému súdu 06.08.2014)
04.12.2014 termín pojednávania odročené pre neprítomnosť účastníkov
22.01.2015 termín pojednávania odročené odporca nemal vykázané doručenie
predvolania
27.02.2015 návrh odporcu na vydanie opravného uznesenia
05.03.2015 termín pojednávania odročené na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania
16.03.2015 žiadosť Okresnému súdu Bratislava IV na zapožičanie trestného spisu
19.03.2015 žiadosť Krajskému súdu v Bratislave na zapožičanie spisu 3K/131/1996
01.04.2015 predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave za účelom vypracovania
opravného uznesenia
13.04.2015 opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave
26.11.2015 vytýčený termín pojednávania...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 29 Cb/130/2001
(pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob/2329/2000) ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo
sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval
za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania
o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že
by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania prispeli aj
okolnosti na strane sťažovateľky. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané prieťahy súvisiace s
doručovaním predvolania na pojednávanie a zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré
neboli doručované do ústavu na výkon väzby, ale na adresu, ktorú sťažovateľka uviedla na
doručovanie písomností, nesprávne doručovanie bolo spôsobené tým, že sťažovateľka
neoznámila súdu zmenu adresy na doručovanie písomností. Tento prieťah ide na vrub
sťažovateľky. Taktiež práceneschopnosť konateľa sťažovateľky od pojednávania nariadeného
na 21. jún 2010 do 28. novembra 2011 prispela k predĺženiu konania a túto dobu nemožno
pričítať na ťarchu okresného súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v dĺžke 15 rokov, z toho na okresnom
súde takmer 14 rokov je už samo osebe neprimerané.
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že
aj bez toho, aby bližšie určoval obdobia nečinnosti okresného súdu, už samotná dĺžka
predmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Okresný súd v konaní postupoval
neefektívne, o čom svedčí skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 3 Cob/6/2014 118 z 30. júna 2014 bol prvostupňový rozsudok
zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedený postup okresného
súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v
§ 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 29 Cb/130/2001
(pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob/2329/2000), došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS
35/03, I. ÚS 179/03, III. ÚS 398/09) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 29 Cb/130/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob/2329/2000), prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 29 Cb/130/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob/2329/2000) berúc
do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a skutočnosť, že aj samotná sťažovateľka prispela
k celkovej dĺžke konania na okresnom súde (práceneschopnosť konateľa sťažovateľky
a neoznámenie správnej adresy na doručovanie písomností), považoval priznanie sumy
3 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 295,74 €, a to za dva úkony právnej služby
(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie písomného
podania – ústavná sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2014 v sume 839 €. Odmena za jeden úkon právnej služby je vo výške 139,83 €. Ústavný
súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva
úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie sťažnosti), ako aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon
podľa vyhlášky. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania vo výške uplatnenej
právnou zástupkyňou sťažovateľky v sume 295,74.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2015