Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 391/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a sudkyne

Jany Baricovej prerokoval sťažnosť , a

, všetkých bytom , zastúpených advokátom

, , pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 469,83 € (slovom

štyristošesťdesiatdeväť eur a osemdesiattri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu advokáta ,

.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

391/2015 10 z 18. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, a , všetkých bytom

(ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 615/15 doručeným ústavnému súdu 30. septembra 2015,

v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:

„... Dlhšie časové odstupy medzi niektorými úkonmi súdu boli v senáte zákonnej

sudkyne spôsobené množstvom vecí jej pridelených, ktoré je však rovnaké, ako majú

pridelení ostatní sudcovia Okresného súdu Piešťany. Sudkyňa vybavuje agendu

starostlivosti o maloleté deti (agenda P), kde má priemerne pridelených okolo 130 vecí

a okrem toho vybavuje civilnoprávnu agendu (agenda C) a obchodnoprávnu (agenda Cb),

kde má spolu pridelených okolo 760 vecí, z ktorých je viac ako 480 reštančných. Uvedené

množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ale aj ostatných sudcov, neumožňuje vo všetkých

pridelených veciach konať bez dlhších časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi.

K efektívnosti procesného postupu sudkyne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že

sudca v priebehu konania vyhodnocuje priebežne na základe dovtedy vykonaného

dokazovania, aké dôkazy a v akom rozsahu potrebné pre rozhodnutie vo veci vykoná,

pričom do tohto postupu sudcu nie je možné ani zo strany vedenia súdu zasahovať. Bolo

teda na posúdení zákonnej sudkyne, či zruší nariadené znalecké dokazovanie alebo

vyhlásenie dokazovania za skončené.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,

č. k. z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci...“

Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných

úkonov, v ktorej sa uvádza:

„... návrh podaný dňa 11.11.2010

úprava zo dňa 03.02.2011 vytýčený termín pojednávania 30.03.2011 o 12.45 hod.,

vyjadrenie otca z 23.03.2011,

zápisnica z pojednávania 30.03.2011, odročené na 04.05.2011 o 8.15 hod.

za účelom oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi a doplnením dokazovania,

vypovedanie plnomocenstva matkou z 31.03.2011,

predloženie listinných dôkazov z 08.04.2011,

žiadosť matky z 15.04.2011 o prešetrenie majetkového stavu odporcu,

zápisnica z 04.05.2011, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania znalcom z odboru ekonómia na zistenie majetku otca,

doručenie otázok na znalca matkou 16.5.2011,

spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi 2.6.2011 za účelom vypracovania

konceptu uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,

27.6.2011 koncept uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,

uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z 08.09.2011,

vyjadrenie otca k uzneseniu zo dňa 29.09.2011,

žiadosť znaleckého ústavu z 26.10.2011 o zaslanie spisu,

žiadosť znaleckého ústavu z 10.02.2012,

spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup z 28.05.2012,

uznesenie o odvolaní ustanoveného znalca z 09.08.2012,

upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti z 13.12.2012,

úprava zo dňa 16.01.2013 vytýčený termín pojednávania na 13.02.2013 o 8.45 hod.

zápisnica z pojednávania 13.02.2012, odročené na 17.04.2013,

doklady zaslané matkou,

zápisnica z 17.04.2013, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 06.05.2013

o 14.30 hod., úradný záznam z 06.05.2013, ktorým bolo oznámené účastníkom konania, že

vyhlásenie rozsudku bude odročené za účelom ďalšieho dokazovania, úprava z 16.05.2013

termín vytýčený na 10.07.2013,

plnomocenstvo matky na zastupovanie v konaní

z 18.06.2013,

zápisnica z 10.07.2013, pojednávanie odročené na 26.08.2013 o 12.45 hod.

za účelom predloženia dokladov, predloženie dokladov matkou z 12.07.2013,

zápisnica z pojednávania 26.08.2013, odročené na 07.10.2013 o 10.00 hod.

za účelom doplnenia dokazovania,

zápisnica z 07.10.2013, pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

na 28.10.2013 o 15.15 hod.,

zápisnica z vyhlásenia rozsudku z 28.10.2013 o 15.15 hod.,

rozsudok z 28.10.2013,

odvolanie proti rozsudku z 18.11.2013,

úprava k odvolaniu z 13.12.2013, realizovaná 17.12.2013,

vyjadrenie k odvolaniu otca z 27.12.2013,

predkladacia správa z 08.01.2014,

vrátenie veci z 22.01.2014 z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol vo vzťahu

ku o celom predmete konania ani o náhrade trov konania,

spis dňa 03.02.2014 predložený zákonnej sudkyni,

úprava z 06.02.2014 termín vyhlásenia rozsudku vytýčený na 10.03.2014,

zápisnica z 10.03.2014,

žiadosť o predĺženie lehoty z 19.03.2014,

dopĺňací rozsudok z 10.03.2014,

úradný záznam z 30.04.2014 o nazretí do spisu,

úprava reklamácia pošty z 17.06.2014,

odpoveď pošty z 03.04.2014,

spis dňa 21.07.2014 predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie

o trovách konania,

uznesenie z 24.07.2014 o trovách konania, právoplatné 14.10.2014,

úprava na predloženie spisu na Krajský súd Trnava z 23.10.2014,

predkladacia správa z 18.11.2014

uznesenie Krajského súdu v Trnave z 13.01.2015, ktorým bol rozsudok prvého

stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie,

21.01.2015 rozhodnutie KS Trnava doručované účastníkom konania,

24.02.2015 spis predložený sudkyni na ďalšie konanie,

úprava z 18.05.2015, termín pojednávania 04.06.2015 o 9.00 hod.,

zápisnica z pojednávania z 04.06.2015, odročené na 09.07.2015 o 9.00 hod.

za účelom doplnenia dokazovania,

splnomocnenie matkou na nahliadnutie do spisu z 15.06.2015,

úradný záznam o nazretí do spisu z 18.06.2015,

zápisnica z 09.07.2015, odročené na 24.09.2015 o 14.15 hod...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, III. ÚS

111/02, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o zvýšenie výživného tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd

z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne

neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že dĺžka konania, a to 4 roky a 11 mesiacov, z toho 4 roky a 8 mesiacov

na okresnom súde, je už sama osebe neprimeraná.

Dňa 11. novembra 2010 bol na okresnom súde podaný návrh na začatie konania.

Dňa 28. októbra 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok. Dňa 18. novembra 2013 bolo proti

rozsudku okresného súdu podané odvolanie. Dňa 22. januára 2014 Krajský súd v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) vrátil vec okresnému súdu z dôvodu, že nerozhodol vo vzťahu

k maloletej o celom predmete konania ani o náhrade trov konania. Dňa 10. marca

2014 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok. Dňa 13. januára 2015 krajský súd uznesením

zrušil v celom rozsahu rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 27. októbra 2011, keď

znalecký ústav požiadal o zaslanie spisu, do 9. augusta 2012, keď okresný súd rozhodol

o odvolaní ustanoveného znalca (prieťah v trvaní 9 mesiacov). Do dnešného dňa nie je vec

právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že aj samotná dĺžka predmetného

konania na okresnom súde je neprimeraná. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský

súd 22. januára 2014 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, keďže

okresný súd nerozhodol vo vzťahu k maloletej o celom predmete konania a ani

o náhrade trov konania. Dňa 13. januára 2015 krajský súd v celom rozsahu zrušil rozsudok

okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec bola vrátená súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS

35/03, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 4 000 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a najmä to,

že ide o konanie vo veciach maloletých, považoval priznanie sumy 2 000 € každému

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov trovy konania vyčíslil sumou 704,79 €, a to za tri úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie –

sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie troch sťažovateľov (podľa

§ 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 419,49 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov aj nárok

na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania,

ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 469,83 €.

Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľov náhradu za tretí úkon

právnej služby – stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu doručené ústavnému

súdu 12. októbra 2015 z dôvodu, že išlo o úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov zaslané na

vedomie.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015