Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 391/2015
PDF · 424.71 KB
No categories available
III. ÚS 391/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2015
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a sudkyne
Jany Baricovej prerokoval sťažnosť , a
, všetkých bytom , zastúpených advokátom
, , pre namietané porušenie ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ,
a trovy konania v sume 469,83 € (slovom
štyristošesťdesiatdeväť eur a osemdesiattri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu advokáta ,
.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
391/2015 10 z 18. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, a , všetkých bytom
(ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 615/15 doručeným ústavnému súdu 30. septembra 2015,
v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:
„... Dlhšie časové odstupy medzi niektorými úkonmi súdu boli v senáte zákonnej
sudkyne spôsobené množstvom vecí jej pridelených, ktoré je však rovnaké, ako majú
pridelení ostatní sudcovia Okresného súdu Piešťany. Sudkyňa vybavuje agendu
starostlivosti o maloleté deti (agenda P), kde má priemerne pridelených okolo 130 vecí
a okrem toho vybavuje civilnoprávnu agendu (agenda C) a obchodnoprávnu (agenda Cb),
kde má spolu pridelených okolo 760 vecí, z ktorých je viac ako 480 reštančných. Uvedené
množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ale aj ostatných sudcov, neumožňuje vo všetkých
pridelených veciach konať bez dlhších časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi.
K efektívnosti procesného postupu sudkyne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že
sudca v priebehu konania vyhodnocuje priebežne na základe dovtedy vykonaného
dokazovania, aké dôkazy a v akom rozsahu potrebné pre rozhodnutie vo veci vykoná,
pričom do tohto postupu sudcu nie je možné ani zo strany vedenia súdu zasahovať. Bolo
teda na posúdení zákonnej sudkyne, či zruší nariadené znalecké dokazovanie alebo
vyhlásenie dokazovania za skončené.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,
č. k. 16 Kss 9/2013 91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby
sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci...“
Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných
úkonov, v ktorej sa uvádza:
„... návrh podaný dňa 11.11.2010
úprava zo dňa 03.02.2011 vytýčený termín pojednávania 30.03.2011 o 12.45 hod.,
vyjadrenie otca z 23.03.2011,
zápisnica z pojednávania 30.03.2011, odročené na 04.05.2011 o 8.15 hod.
za účelom oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi a doplnením dokazovania,
vypovedanie plnomocenstva matkou z 31.03.2011,
predloženie listinných dôkazov z 08.04.2011,
žiadosť matky z 15.04.2011 o prešetrenie majetkového stavu odporcu,
zápisnica z 04.05.2011, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania znalcom z odboru ekonómia na zistenie majetku otca,
doručenie otázok na znalca matkou 16.5.2011,
spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi 2.6.2011 za účelom vypracovania
konceptu uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,
27.6.2011 koncept uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,
uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z 08.09.2011,
vyjadrenie otca k uzneseniu zo dňa 29.09.2011,
žiadosť znaleckého ústavu z 26.10.2011 o zaslanie spisu,
žiadosť znaleckého ústavu z 10.02.2012,
spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup z 28.05.2012,
uznesenie o odvolaní ustanoveného znalca z 09.08.2012,
upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti z 13.12.2012,
úprava zo dňa 16.01.2013 vytýčený termín pojednávania na 13.02.2013 o 8.45 hod.
zápisnica z pojednávania 13.02.2012, odročené na 17.04.2013,
doklady zaslané matkou,
zápisnica z 17.04.2013, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 06.05.2013
o 14.30 hod., úradný záznam z 06.05.2013, ktorým bolo oznámené účastníkom konania, že
vyhlásenie rozsudku bude odročené za účelom ďalšieho dokazovania, úprava z 16.05.2013
termín vytýčený na 10.07.2013,
plnomocenstvo matky na zastupovanie v konaní
z 18.06.2013,
zápisnica z 10.07.2013, pojednávanie odročené na 26.08.2013 o 12.45 hod.
za účelom predloženia dokladov, predloženie dokladov matkou z 12.07.2013,
zápisnica z pojednávania 26.08.2013, odročené na 07.10.2013 o 10.00 hod.
za účelom doplnenia dokazovania,
zápisnica z 07.10.2013, pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku
na 28.10.2013 o 15.15 hod.,
zápisnica z vyhlásenia rozsudku z 28.10.2013 o 15.15 hod.,
rozsudok z 28.10.2013,
odvolanie proti rozsudku z 18.11.2013,
úprava k odvolaniu z 13.12.2013, realizovaná 17.12.2013,
vyjadrenie k odvolaniu otca z 27.12.2013,
predkladacia správa z 08.01.2014,
vrátenie veci z 22.01.2014 z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol vo vzťahu
ku o celom predmete konania ani o náhrade trov konania,
spis dňa 03.02.2014 predložený zákonnej sudkyni,
úprava z 06.02.2014 termín vyhlásenia rozsudku vytýčený na 10.03.2014,
zápisnica z 10.03.2014,
žiadosť o predĺženie lehoty z 19.03.2014,
dopĺňací rozsudok z 10.03.2014,
úradný záznam z 30.04.2014 o nazretí do spisu,
úprava reklamácia pošty z 17.06.2014,
odpoveď pošty z 03.04.2014,
spis dňa 21.07.2014 predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie
o trovách konania,
uznesenie z 24.07.2014 o trovách konania, právoplatné 14.10.2014,
úprava na predloženie spisu na Krajský súd Trnava z 23.10.2014,
predkladacia správa z 18.11.2014
uznesenie Krajského súdu v Trnave z 13.01.2015, ktorým bol rozsudok prvého
stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie,
21.01.2015 rozhodnutie KS Trnava doručované účastníkom konania,
24.02.2015 spis predložený sudkyni na ďalšie konanie,
úprava z 18.05.2015, termín pojednávania 04.06.2015 o 9.00 hod.,
zápisnica z pojednávania z 04.06.2015, odročené na 09.07.2015 o 9.00 hod.
za účelom doplnenia dokazovania,
splnomocnenie matkou na nahliadnutie do spisu z 15.06.2015,
úradný záznam o nazretí do spisu z 18.06.2015,
zápisnica z 09.07.2015, odročené na 24.09.2015 o 14.15 hod...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 9 P/81/2010 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS
111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania
o zvýšenie výživného tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd
z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne
neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že dĺžka konania, a to 4 roky a 11 mesiacov, z toho 4 roky a 8 mesiacov
na okresnom súde, je už sama osebe neprimeraná.
Dňa 11. novembra 2010 bol na okresnom súde podaný návrh na začatie konania.
Dňa 28. októbra 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok. Dňa 18. novembra 2013 bolo proti
rozsudku okresného súdu podané odvolanie. Dňa 22. januára 2014 Krajský súd v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) vrátil vec okresnému súdu z dôvodu, že nerozhodol vo vzťahu
k maloletej o celom predmete konania ani o náhrade trov konania. Dňa 10. marca
2014 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok. Dňa 13. januára 2015 krajský súd uznesením
zrušil v celom rozsahu rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 27. októbra 2011, keď
znalecký ústav požiadal o zaslanie spisu, do 9. augusta 2012, keď okresný súd rozhodol
o odvolaní ustanoveného znalca (prieťah v trvaní 9 mesiacov). Do dnešného dňa nie je vec
právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že aj samotná dĺžka predmetného
konania na okresnom súde je neprimeraná. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský
súd 22. januára 2014 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, keďže
okresný súd nerozhodol vo vzťahu k maloletej o celom predmete konania a ani
o náhrade trov konania. Dňa 13. januára 2015 krajský súd v celom rozsahu zrušil rozsudok
okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec bola vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 9 P/81/2010, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS
35/03, I. ÚS 179/03, III. ÚS 398/09) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 4 000 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a najmä to,
že ide o konanie vo veciach maloletých, považoval priznanie sumy 2 000 € každému
zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľov trovy konania vyčíslil sumou 704,79 €, a to za tri úkony právnej služby
(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie –
sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie troch sťažovateľov (podľa
§ 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 419,49 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov aj nárok
na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania,
ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 469,83 €.
Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľov náhradu za tretí úkon
právnej služby – stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu doručené ústavnému
súdu 12. októbra 2015 z dôvodu, že išlo o úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný.
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov zaslané na
vedomie.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2015