Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)I. ÚS 202/2010
PDF · 198.29 KB
No categories available
I. ÚS 202/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A.
C., B., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 CoE/168/2009 z 21. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája
2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 17
CoE/168/2009 z 21. decembra 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom je aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, uzavrela 17. februára 2005 s dlžníkom V. B.
(ďalej len „dlžník“) zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 45908-12101, ktorou mu poskytla za
finančnú odplatu finančné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník sa dostal so
splácaním svojho finančného záväzku voči sťažovateľke do omeškania, táto
v rozhodcovskom konaní docielila potvrdenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Následne
sťažovateľkou poverená súdna exekútorka požiadala Okresný súd Prievidza (ďalej len
„okresný súd“) o vydanie poverenia na výkon exekúcie proti dlžníkovi na istinu, sankčné
úroky a úradné poplatky. Okresný súd žiadosť súdnej exekútorky v časti, ktorú považoval
za odporujúcu dobrým mravom, uznesením sp. zn. 16 Er/1705/2009 z 1. októbra 2009
zamietol. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.
3. Sťažovateľka okrem iného uviedla, že napadnutým rozhodnutím „... Krajský
súd ... porušil právo sťažovateľa vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy tým, že v rozpore
s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy preskúmavaním zmluvy o revolvingovej pôžičke
a nesprávnou aplikáciou § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zasiahol do právoplatne
ukončenej veci. Krajský súd... týmto rozhodnutím akceptoval porušenie uvedeného zákona
už v postupe Okresného súdu..., rovnako tak akceptoval a sám sa zaoberal preskúmavaním
zmluvy bez ohľadu na to, že predmetom rozhodcovského konania boli nároky zo zmenky.
Krajský súd... konal tiež v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy a ustanoveniami
zákona o povinnosti náležite svoje rozhodnutie zdôvodniť, ktorá bola precizovaná
rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Krajský súd... ďalej svojím postupom sám porušil a tiež akceptoval porušenie
zákonnej úpravy rovnosti účastníkov a s tým spojenej dispozičnej zásady v neprospech
sťažovateľa, čím bolo právo sťažovateľa podľa článku 47 ods. 3 Ústavy porušené. “.
4. Sťažovateľka ďalej uviedla vlastnú právnu analýzu predmetnej veci, v ktorej
poukázala na rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a navrhla,
aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:
„... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. ... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17 CoE/168/2009-
47 zo dňa 21. 12. 2009 porušené.
... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. ... podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne... porušené.
... Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne... sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie.
... Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v konaní... vo výške 303,16 EUR vrátane DPH... “
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia
I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci
sú si v konaní... rovní.
10. Sťažovateľka namietala porušenie v petite označených práv postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE/168/2009 a jeho uznesením z 21. decembra
2009.
11. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu
ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie
v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími
zákonmi (napr. III. ÚS 124/04). Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46
ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)
súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo
v občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).
12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná
už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných
zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo
v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné
so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.
V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky
s postupom exekučných súdov, ktoré v rámci exekúcie (žiadosti o povolenie vykonania
exekúcie) vecne posúdili a rozhodli o časti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).
V nadväznosti na to sťažovateľka nesúhlasila s hodnotením vykonaného dokazovania
a ich právnym názorom, teda s ich interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných
ustanovení v jej právnej veci.
14. V danej veci ústavný súd nedospel k záveru, aby napadnutý postup a rozhodnutie
krajského súdu sp. zn. 17 CoE/168/2009 z 21. decembra 2009 boli svojvoľné a aby
zasahovali do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa názoru
ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže byť
porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch
s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu
nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne
neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.
15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný
súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné
ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú
z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.
Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona, a to predovšetkým § 44 ods. 1 a 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení, § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení, § 52 a § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto
právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v platnom
znení, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa stanovuje výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, smernice Rady
Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy, ako aj obsahu relevantných
dôkazov je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd
považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu za legitímny
s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení
a vylučujúci porušenie základného práva podľa čl. 46 ods.1 ústavy.
16. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým
rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol
v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný
súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia
základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
17. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie práva na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd iba konštatuje, že keďže nezistil zjavnú
neopodstatnenosť alebo arbitrárnosť namietaného rozhodnutia krajského súdu v súvislosti
s označeným čl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť k arbitrárnosti tohto rozhodnutia ani
v súvislosti s namietaným porušením čl. 47 ods. 3 ústavy.
18. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím
krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv a vzhľadom na
uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalším návrhom sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého
rozhodnutia), keďže rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010