Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 202/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A.

C., B., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na rovnosť

účastníkov v konaní podľa a

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 21. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája

2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 17

z 21. decembra 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom je aj poskytovanie pôžičiek a úverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, uzavrela 17. februára 2005 s dlžníkom V. B.

(ďalej len „dlžník“) zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 45908-12101, ktorou mu poskytla za

finančnú odplatu finančné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník sa dostal so

splácaním svojho finančného záväzku voči sťažovateľke do omeškania, táto

v rozhodcovskom konaní docielila potvrdenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Následne

sťažovateľkou poverená súdna exekútorka požiadala Okresný súd Prievidza (ďalej len

„okresný súd“) o vydanie poverenia na výkon exekúcie proti dlžníkovi na istinu, sankčné

úroky a úradné poplatky. Okresný súd žiadosť súdnej exekútorky v časti, ktorú považoval

za odporujúcu dobrým mravom, uznesením sp. zn. z 1. októbra 2009

zamietol. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil

prvostupňové rozhodnutie.

3. Sťažovateľka okrem iného uviedla, že napadnutým rozhodnutím „... Krajský

súd ... porušil právo sťažovateľa vyplývajúce z článku 46 ods. 1 tým, že v rozpore

s ustanovením článku 2 ods. 2 preskúmavaním zmluvy o revolvingovej pôžičke

a nesprávnou aplikáciou § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zasiahol do právoplatne

ukončenej veci. Krajský súd... týmto rozhodnutím akceptoval porušenie uvedeného zákona

už v postupe Okresného súdu..., rovnako tak akceptoval a sám sa zaoberal preskúmavaním

zmluvy bez ohľadu na to, že predmetom rozhodcovského konania boli nároky zo zmenky.

Krajský súd... konal tiež v rozpore s článkom 46 ods. 1 a ustanoveniami

zákona o povinnosti náležite svoje rozhodnutie zdôvodniť, ktorá bola precizovaná

rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Krajský súd... ďalej svojím postupom sám porušil a tiež akceptoval porušenie

zákonnej úpravy rovnosti účastníkov a s tým spojenej dispozičnej zásady v neprospech

sťažovateľa, čím bolo právo sťažovateľa podľa článku 47 ods. 3 porušené. “.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla vlastnú právnu analýzu predmetnej veci, v ktorej

poukázala na rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a navrhla,

aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. ... podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

47 zo dňa 21. 12. 2009 porušené.

... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. ... podľa článku 47 ods. 3 Slovenskej

republiky bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne... porušené.

... Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne... sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie.

... Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v konaní... vo výške 303,16 EUR vrátane DPH... “

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

, , , , , ).

8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).

9. Podľa má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci

sú si v konaní... rovní.

10. Sťažovateľka namietala porušenie v petite označených práv postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra

2009.

11. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore (, ).

12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná

už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky

s postupom exekučných súdov, ktoré v rámci exekúcie (žiadosti o povolenie vykonania

exekúcie) vecne posúdili a rozhodli o časti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).

V nadväznosti na to sťažovateľka nesúhlasila s hodnotením vykonaného dokazovania

a ich právnym názorom, teda s ich interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných

ustanovení v jej právnej veci.

14. V danej veci ústavný súd nedospel k záveru, aby napadnutý postup a rozhodnutie

krajského súdu sp. zn. z 21. decembra 2009 boli svojvoľné a aby

zasahovali do základného práva sťažovateľky podľa . Podľa názoru

ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch

s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu

nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne

neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona, a to predovšetkým § 44 ods. 1 a 2

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom

znení, a o rozhodcovskom konaní v platnom

znení, a v platnom znení, a na túto

právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v platnom

znení, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa stanovuje výška,

ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, smernice Rady

Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy, ako aj obsahu relevantných

dôkazov je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd

považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu za legitímny

s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení

a vylučujúci porušenie základného práva podľa .

16. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým

rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (obdobne napr. , ).

17. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa , ústavný súd iba konštatuje, že keďže nezistil zjavnú

neopodstatnenosť alebo arbitrárnosť namietaného rozhodnutia krajského súdu v súvislosti

s označeným , nemohlo dôjsť k arbitrárnosti tohto rozhodnutia ani

v súvislosti s namietaným porušením .

18. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv a vzhľadom na

uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalším návrhom sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého

rozhodnutia), keďže rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010